Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aktivisti vyliezli na budovu českého rezortu životného prostredia

Na budove českého ministerstva životného prostredia v pražských Vršoviciach zasahovala v pondelok ráno polícia a hasiči po tom, ako na ňu vyliezli environmentálni aktivisti. Informuje spravodajský portál televízie Nova.

Išlo o protest proti obsadeniu postu ministra životného prostredia zástupcom hnutia Motoristi sebe, ktoré je súčasťou novej českej vlády. Pôvodne mal byť enviroministrom čestný prezident Motoristov Filip Turek, ale český prezident opakovane uviedol, že s tým má zásadný problém.

Nakoniec envirorezort dočasne povedie predseda strany Petr Macinka. Vraj len preto, aby nezdržiavali vznik novej vlády, keďže Turek bol v nemocnici.

Aktivisti Greenpeace sa na budovu dostali pomocou rebríkov a lán a vyvesili transparent s nápisom „Bráňme prírodu“.

Účasť hnutia Motoristi vo vláde, najmä na čele rezortu životného prostredia, vyvolala ostrú kritiku časti verejnosti a ekologických organizácií.

(est)

Minúta  |  

Pussy Riot vyhlásili v Rusku za extrémistickú organizáciu

Moskovský súd označil feministickú punkovú skupinu Pussy Riot za extrémistickú organizáciu a zakázal jej činnosť na území Ruska na žiadosť generálnej prokuratúry.

Rozhodnutie nadväzuje na verdikt zo septembra, keď súd v neprítomnosti odsúdil päť členiek skupiny na tresty až do 13 rokov väzenia za údajné „šírenie klamstiev“ o ruskej armáde v súvislosti s vojnou proti Ukrajine.​

Členky Pussy Riot, ktoré ruské úrady dlhodobo vedú aj na zozname „zahraničných agentov“, odmietajú obvinenia ako politicky motivované.

Kolektív, dnes pôsobiaci v exile, sa dostal do medzinárodného povedomia v roku 2012 po tom, ako jeho členky skončili vo väzení za protest proti Vladimirovi Putinovi v moskovskej pravoslávnej katedrále, a odvtedy sa stal symbolom protikremeľského odporu.​

Zakladateľka skupiny Nadežda Tolokonnikovová, ktorá žije v Spojených štátoch a na ktorú Rusko vydalo zatykač, nedávno označila snahu režimu o „nálepku extrémizmu“ za pokračovanie politického tlaku. Na sociálnej sieti X reagovala slovami, že „ak sa pravda považuje za extrémizmus, sme pripravení niesť túto nálepku“.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Iránska laureátka Nobelovej ceny skončila dvakrát na pohotovosti

Iránska nositeľka Nobelovej ceny mieru Narges Mohammadiová skončila po piatkovom zadržaní bezpečnostnými silami Iránu dvakrát na pohotovosti, keď podľa jej rodiny utrpela údery.

Aktivistku, ktorá Nobelovu cenu získala v roku 2023 počas väzby za dlhoročný boj za práva žien a proti trestu smrti, zadržali 12. decembra na spomienkovej slávnosti v Mašhade venovanej právnikovi Chosrovi Alímu Kordím​u.

Miestneho prokurátora Hasana Hematifara citovali médiá s tým, že Mohammadiová a brat zosnulého právnika vyzývali prítomných na skandovanie „sloganov porušujúcich normy“ a „narušenie verejného poriadku“.

Podľa nadácie Narges Foundation sa Mohammadiová v nedeľu večer telefonicky ozvala rodine a opísala, že intenzita opakovaných úderov bola taká, že ju dvakrát previezli na urgentný príjem, pričom počas hovoru bola údajne v zlom fyzickom stave.​

Mohammadiová, ktorú vlani dočasne prepustili z väznice Evin na liečbu, rodine povedala, že ju nové obvinenia spájajú s „kolaboráciou s izraelskou vládou“ a že od bezpečnostných zložiek počula aj priame vyhrážky smrťou.

Svoj právny tím podľa nadácie požiadala, aby podal sťažnosť na bezpečnostné orgány pre spôsob zásahu aj samotnú brutalitu zatknutia. Iránske úrady sa k prípadu zatiaľ nevyjadrili.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Parížsky Louvre zatvorili pre štrajk zamestnancov

Parížske múzeum Louvre zostane v pondelok zatvorené po tom, ako jeho zamestnanci hlasovali za štrajk pre spory o mzdy a pracovné podmienky. Opatrenie ovplyvnilo tisíce návštevníkov najnavštevovanejšieho múzea na svete, ktoré denne privíta približne 30-tisíc ľudí.

Štrajk podporilo okolo 400 zamestnancov. Podľa odborových zástupcov sa pracovné podmienky v múzeu dlhodobo zhoršujú a personálne obsadenie je nedostatočné najmä v oblasti bezpečnosti a služieb pre návštevníkov.

Zamestnanci podľa nich čelia rastúcej pracovnej záťaži a nejasným či protichodným pokynom, ktoré im sťažujú výkon práce.

Louvre oznámil uzavretie múzea prostredníctvom svojej webovej stránky s odvolaním sa na prebiehajúce verejné štrajky. Odbory zároveň žiadajú prijatie ďalších stálych zamestnancov a zlepšenie pracovných podmienok.

Štrajk prichádza v citlivom období pre múzeum, ktoré sa stále vyrovnáva s októbrovou krádežou šperkov a s nedávnymi technickými problémami vrátane úniku vody, ktorý poškodil staroveké knihy.

Zamestnanci a odbory nesúhlasia ani s plánovaným 45-percentným zvýšením cien vstupeniek pre návštevníkov z krajín mimo Európskej únie od polovice januára, ktoré má pomôcť financovať rekonštrukciu múzea.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Čína chce od roku 2026 úplne zrušiť doplatky za pôrod​

Čína od budúceho roka zavedie systém, podľa ktorého pri štandardnom pôrode nebudú platiť žiadne priame náklady z vlastného vrecka.

Národná správa zdravotného poistenia oznámila, že do roku 2026 chce dosiahnuť plné uhrádzanie všetkých výdavkov súvisiacich s pôrodom, tak aby štandardný pôrod spadal medzi zákroky „bez doplatku“.

Peking tým reaguje na prudko sa zhoršujúcu demografickú situáciu. Populácia krajiny prvýkrát po desaťročiach klesla v roku 2022. Pokles pokračoval aj v ďalších rokoch, pričom dlhodobo nízka pôrodnosť, starnúce obyvateľstvo a zmenšujúca sa pracovná sila zvyšujú tlak na už zadlžené miestne samosprávy.

K poklesu pôrodnosti prispeli desaťročia platná politika jedného dieťaťa, rýchla urbanizácia, vysoké náklady na bývanie, starostlivosť a vzdelávanie, ale aj neistota na pracovnom trhu.​

Niekoľko provincií už zaviedlo takmer bezplatný pôrod v rámci nemocničnej starostlivosti. V celonárodnom meradle chce vláda rozšíriť aj podporu pre rodiny s deťmi – od dotácií na starostlivosť až po bezplatné predprimárne vzdelávanie – a nadviazať tak na predchádzajúce opatrenia, medzi ktoré patrilo predĺženie materskej dovolenky, daňové úľavy a príspevky na bývanie.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka žiada od Euroclearu 230 miliárd dolárov

Ruská centrálna banka podala žalobu, v ktorej žiada náhradu škody vo výške približne 229 miliárd dolárov od belgického depozitára cenných papierov Euroclear. V pondelok o tom informoval súd v Moskve.

Euroclear spravuje väčšinu ruských aktív, ktoré Európska únia zmrazila po tom, ako Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Žaloba je reakciou Moskvy na plány EÚ využiť zmrazené ruské prostriedky na finančnú podporu Ukrajiny.

Moskovský súd je podľa očakávaní pripravený rozhodnúť v prospech ruskej centrálnej banky v zrýchlenom konaní, čo by jej následne umožnilo usilovať sa o vymáhanie rozhodnutia aj v zahraničných jurisdikciách.

Vlády členských štátov EÚ sa 12. decembra dohodli na časovo neobmedzenom zmrazení aktív ruskej centrálnej banky v Európe, čím odstránili jednu z hlavných prekážok ich možného využitia na pomoc Ukrajine pri obrane proti ruskej agresii.

Ruská centrálna banka v ten istý deň označila plánované použitie jej aktív za nelegálne a vyhlásila, že si vyhradzuje právo využiť všetky dostupné prostriedky na ochranu svojich záujmov.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.