Preskočiť na obsah
  |  

Kolíková nesúhlasí s tvrdeniami premiéra o manipulácii konaní

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa NR SR Mária Kolíková (SaS) odmietla vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer) o tom, že v minulom volebnom období dochádzalo k manipulácii trestných konaní.

Na pondelkovej tlačovej konferencii uviedla, že žiadnu takúto manipuláciu nepreukázali a tvrdenia o dosadzovaní „vlastných“ vyšetrovateľov, prokurátorov či sudcov označila za nepravdivé.

Kolíková zároveň kritizovala zmeny trestných kódexov presadzované súčasnou vládou. Poslednú schôdzu parlamentu podľa nej necharakterizovalo riešenie tém, ako sú pomoc s energiami či drobné krádeže, ale zásahy, ktoré označila za pomstu, vrátane zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie a úprav trestného procesu.

Pripomenula, že počas predchádzajúceho volebného obdobia začali vyšetrovať podozrenia z korupcie ľudí z okolia Roberta Fica, čo viedlo aj k viacerým odsúdeniam. Zdôraznila význam inštitútu spolupracujúceho obvineného pri boji proti organizovanému zločinu.

Fico v sobotu hovoril o zneužívaní trestného práva na politické účely a odvolával sa pritom na dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika, ktorého kauza sa vracia na Špecializovaný trestný súd.

(tasr, lud)

  |  

Európska komisia pokutovala kartel výrobcov autobatérií

Európska komisia udelila trom výrobcom štartovacích batérií do automobilov a združeniu EUROBAT pokutu v celkovej výške približne 72 miliónov eur za účasť v dlhodobo fungujúcom karteli v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.

Podľa Komisie spoločnosti Exide, FET a Rombat spolu so združením EUROBAT viac ako 12 rokov uzatvárali protisúťažné dohody a zapájali sa do koordinovaných postupov súvisiacich s predajom štartovacích batérií v Európskom hospodárskom priestore.

Spoločnosť Clarios pokutu nedostala, keďže kartel ako prvá nahlásila Európskej komisii a získala imunitu. Najvyššiu individuálnu pokutu vo výške 30 miliónov eur dostala spoločnosť Exide.

Európska komisia uviedla, že kartel mohol viesť k vyšším nákladom na výrobu osobných a nákladných vozidiel v Európe.

​(reuters, sie)

  |  

Premiérov syn Michal Fico kúpil ďalší byt v Bratislave bez hypotéky

Rodina premiéra Roberta Fica (Smer) rozšírila v uplynulých rokoch svoje portfólio nehnuteľností v lukratívnych častiach Bratislavy. Jeho syn Michal Fico si už druhýkrát zaobstaral byt za státisíce eur, pričom ani pri jednej kúpe nevyužil hypotéku.

Najnovšie sa v máji stal spolu s manželkou Natašou Ficovou Čurillovou vlastníkom bytu na Palisádach, jednej z najprestížnejších bratislavských lokalít.

Podľa údajov z katastra, na ktoré poukázali Aktuality, ide pravdepodobne o byt s rozlohou približne 75 metrov štvorcových, ktorého hodnota sa podľa realitných odhadov môže pohybovať medzi 300- až 400-tisíc eur.

Už predtým Michal Fico kúpil byt na Drotárskej ulici neďaleko Horského parku. Nehnuteľnosť mohla stáť až 450-tisíc eur a nebolo zrejmé, z akých zdrojov ju financoval. Vtedy pracoval v Českých energetických závodoch (ČEZ) ako manažér projektov stratégie, dnes podniká v oblasti umelej inteligencie a realít, no jeho firmy vykazujú len nízke tržby.

Otázky o pôvode peňazí zostávajú nezodpovedané. Premiér ani strana Smer sa k financovaniu nehnuteľností verejne nevyjadrili.

(est)

  |  

Aktivisti vyliezli na budovu českého rezortu životného prostredia

Na budove českého ministerstva životného prostredia v pražských Vršoviciach zasahovala v pondelok ráno polícia a hasiči po tom, ako na ňu vyliezli environmentálni aktivisti. Informuje spravodajský portál televízie Nova.

Išlo o protest proti obsadeniu postu ministra životného prostredia zástupcom hnutia Motoristi sebe, ktoré je súčasťou novej českej vlády. Pôvodne mal byť enviroministrom čestný prezident Motoristov Filip Turek, ale český prezident opakovane uviedol, že s tým má zásadný problém.

Nakoniec envirorezort dočasne povedie predseda strany Petr Macinka. Vraj len preto, aby nezdržiavali vznik novej vlády, keďže Turek bol v nemocnici.

Aktivisti Greenpeace sa na budovu dostali pomocou rebríkov a lán a vyvesili transparent s nápisom „Bráňme prírodu“.

Účasť hnutia Motoristi vo vláde, najmä na čele rezortu životného prostredia, vyvolala ostrú kritiku časti verejnosti a ekologických organizácií.

(est)

  |  

Pussy Riot vyhlásili v Rusku za extrémistickú organizáciu

Moskovský súd označil feministickú punkovú skupinu Pussy Riot za extrémistickú organizáciu a zakázal jej činnosť na území Ruska na žiadosť generálnej prokuratúry.

Rozhodnutie nadväzuje na verdikt zo septembra, keď súd v neprítomnosti odsúdil päť členiek skupiny na tresty až do 13 rokov väzenia za údajné „šírenie klamstiev“ o ruskej armáde v súvislosti s vojnou proti Ukrajine.​

Členky Pussy Riot, ktoré ruské úrady dlhodobo vedú aj na zozname „zahraničných agentov“, odmietajú obvinenia ako politicky motivované.

Kolektív, dnes pôsobiaci v exile, sa dostal do medzinárodného povedomia v roku 2012 po tom, ako jeho členky skončili vo väzení za protest proti Vladimirovi Putinovi v moskovskej pravoslávnej katedrále, a odvtedy sa stal symbolom protikremeľského odporu.​

Zakladateľka skupiny Nadežda Tolokonnikovová, ktorá žije v Spojených štátoch a na ktorú Rusko vydalo zatykač, nedávno označila snahu režimu o „nálepku extrémizmu“ za pokračovanie politického tlaku. Na sociálnej sieti X reagovala slovami, že „ak sa pravda považuje za extrémizmus, sme pripravení niesť túto nálepku“.

(reuters, sie)

  |  

Iránska laureátka Nobelovej ceny skončila dvakrát na pohotovosti

Iránska nositeľka Nobelovej ceny mieru Narges Mohammadiová skončila po piatkovom zadržaní bezpečnostnými silami Iránu dvakrát na pohotovosti, keď podľa jej rodiny utrpela údery.

Aktivistku, ktorá Nobelovu cenu získala v roku 2023 počas väzby za dlhoročný boj za práva žien a proti trestu smrti, zadržali 12. decembra na spomienkovej slávnosti v Mašhade venovanej právnikovi Chosrovi Alímu Kordím​u.

Miestneho prokurátora Hasana Hematifara citovali médiá s tým, že Mohammadiová a brat zosnulého právnika vyzývali prítomných na skandovanie „sloganov porušujúcich normy“ a „narušenie verejného poriadku“.

Podľa nadácie Narges Foundation sa Mohammadiová v nedeľu večer telefonicky ozvala rodine a opísala, že intenzita opakovaných úderov bola taká, že ju dvakrát previezli na urgentný príjem, pričom počas hovoru bola údajne v zlom fyzickom stave.​

Mohammadiová, ktorú vlani dočasne prepustili z väznice Evin na liečbu, rodine povedala, že ju nové obvinenia spájajú s „kolaboráciou s izraelskou vládou“ a že od bezpečnostných zložiek počula aj priame vyhrážky smrťou.

Svoj právny tím podľa nadácie požiadala, aby podal sťažnosť na bezpečnostné orgány pre spôsob zásahu aj samotnú brutalitu zatknutia. Iránske úrady sa k prípadu zatiaľ nevyjadrili.

​(reuters, sie)