Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA žiadajú EÚ o výnimku z metánových pravidiel pre ropu a plyn

Spojené štáty žiadajú Európsku úniu, aby ich ropu a plyn vyňala spod povinností vyplývajúcich z nariadenia EÚ o metánových emisiách pri dovoze fosílnych palív až do roku 2035.

Podľa dokumentu, ktorý Washington rozoslal vládam členských štátov pred zasadnutím ministrov energetiky v Bruseli, USA navrhujú, aby EÚ buď nariadenie úplne zrušila, alebo aspoň odložila povinnosť vykazovať údaje o metánových emisiách z amerických dodávok do októbra 2035.

EÚ od tohto roka vyžaduje, aby dovozcovia ropy a plynu monitorovali a vykazovali metánové emisie spojené s dovozom. Od roku 2027 má pre dovozcov platiť aj povinnosť preukázať, že uplatňujú rovnaké štandardy merania, vykazovania a overovania ako v samotnej Únii.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen uviedol, že Brusel síce ponúkne jednoduchšie spôsoby, ako preukázať súlad s pravidlami, základné požiadavky však meniť neplánuje a legislatívu označil za dôvod na „hrdosť“.

Washington zároveň žiada, aby EÚ automaticky uznala americkú reguláciu metánu za rovnocennú a zaviazala sa neuplatňovať sankcie pri porušení pravidiel pri dovoze z USA.

Táto požiadavka však naráža na skutočnosť, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa doma odkladá povinnosti vykazovania metánu pre ropný a plynárenský sektor až do roku 2034.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Jun Sok-jol je obvinený zo snahy vyprovokovať KĽDR k útoku

Špeciálny prokurátor Čo Un-sok obvinil bývalého juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola z pokusu vyprovokovať Severnú Kóreu k ozbrojenej agresii, aby si vytvoril zámienku na vyhlásenie stanného práva a odstránenie politických oponentov.

Po šesťmesačnom vyšetrovaní tím Čo Un-soka obžaloval 24 osôb vrátane exprezidenta Juna a piatich ministrov zo vzbury a prípravy plánu na pozastavenie právomocí parlamentu a ich nahradenie mimoriadnym legislatívnym orgánom.​

Podľa prokurátora sa Jun a jeho okolie snažili vytvoriť „prostredie“ na stanné právo aj tajnou dronovou operáciou nad územím KĽDR, ktorá mala zvýšiť napätie, no Pchjongjang na ňu vojensky nereagoval.

Jun vraj následne v pláne označil politických rivalov vrátane vtedajšieho lídra vlastnej konzervatívnej strany za nepriateľov štátu a 3. decembra 2024 bez opodstatnenia vyhlásil stanné právo, ktoré parlament ovládaný opozíciou zrušil už po niekoľkých hodinách a neskôr prezidenta odvolal.​

Exprezident čelí procesu pre vzburu, za čo mu hrozí doživotie alebo trest smrti, pričom sa popritom koná aj samostatné vyšetrovanie jeho manželky v korupčných kauzách. Jun trvá na tom, že stanné právo vyhlásil v rámci svojich ústavných právomocí, aby upozornil na „zneužívanie parlamentnej väčšiny opozíciou“, a tvrdí, že krajine tým nespôsobil žiadnu škodu.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Kolíková nesúhlasí s tvrdeniami premiéra o manipulácii konaní

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa NR SR Mária Kolíková (SaS) odmietla vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer) o tom, že v minulom volebnom období dochádzalo k manipulácii trestných konaní.

Na pondelkovej tlačovej konferencii uviedla, že žiadnu takúto manipuláciu nepreukázali a tvrdenia o dosadzovaní „vlastných“ vyšetrovateľov, prokurátorov či sudcov označila za nepravdivé.

Kolíková zároveň kritizovala zmeny trestných kódexov presadzované súčasnou vládou. Poslednú schôdzu parlamentu podľa nej necharakterizovalo riešenie tém, ako sú pomoc s energiami či drobné krádeže, ale zásahy, ktoré označila za pomstu, vrátane zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie a úprav trestného procesu.

Pripomenula, že počas predchádzajúceho volebného obdobia začali vyšetrovať podozrenia z korupcie ľudí z okolia Roberta Fica, čo viedlo aj k viacerým odsúdeniam. Zdôraznila význam inštitútu spolupracujúceho obvineného pri boji proti organizovanému zločinu.

Fico v sobotu hovoril o zneužívaní trestného práva na politické účely a odvolával sa pritom na dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika, ktorého kauza sa vracia na Špecializovaný trestný súd.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Európska komisia pokutovala kartel výrobcov autobatérií

Európska komisia udelila trom výrobcom štartovacích batérií do automobilov a združeniu EUROBAT pokutu v celkovej výške približne 72 miliónov eur za účasť v dlhodobo fungujúcom karteli v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.

Podľa Komisie spoločnosti Exide, FET a Rombat spolu so združením EUROBAT viac ako 12 rokov uzatvárali protisúťažné dohody a zapájali sa do koordinovaných postupov súvisiacich s predajom štartovacích batérií v Európskom hospodárskom priestore.

Spoločnosť Clarios pokutu nedostala, keďže kartel ako prvá nahlásila Európskej komisii a získala imunitu. Najvyššiu individuálnu pokutu vo výške 30 miliónov eur dostala spoločnosť Exide.

Európska komisia uviedla, že kartel mohol viesť k vyšším nákladom na výrobu osobných a nákladných vozidiel v Európe.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Premiérov syn Michal Fico kúpil ďalší byt v Bratislave bez hypotéky

Rodina premiéra Roberta Fica (Smer) rozšírila v uplynulých rokoch svoje portfólio nehnuteľností v lukratívnych častiach Bratislavy. Jeho syn Michal Fico si už druhýkrát zaobstaral byt za státisíce eur, pričom ani pri jednej kúpe nevyužil hypotéku.

Najnovšie sa v máji stal spolu s manželkou Natašou Ficovou Čurillovou vlastníkom bytu na Palisádach, jednej z najprestížnejších bratislavských lokalít.

Podľa údajov z katastra, na ktoré poukázali Aktuality, ide pravdepodobne o byt s rozlohou približne 75 metrov štvorcových, ktorého hodnota sa podľa realitných odhadov môže pohybovať medzi 300- až 400-tisíc eur.

Už predtým Michal Fico kúpil byt na Drotárskej ulici neďaleko Horského parku. Nehnuteľnosť mohla stáť až 450-tisíc eur a nebolo zrejmé, z akých zdrojov ju financoval. Vtedy pracoval v Českých energetických závodoch (ČEZ) ako manažér projektov stratégie, dnes podniká v oblasti umelej inteligencie a realít, no jeho firmy vykazujú len nízke tržby.

Otázky o pôvode peňazí zostávajú nezodpovedané. Premiér ani strana Smer sa k financovaniu nehnuteľností verejne nevyjadrili.

(est)

Minúta  |  

Aktivisti vyliezli na budovu českého rezortu životného prostredia

Na budove českého ministerstva životného prostredia v pražských Vršoviciach zasahovala v pondelok ráno polícia a hasiči po tom, ako na ňu vyliezli environmentálni aktivisti. Informuje spravodajský portál televízie Nova.

Išlo o protest proti obsadeniu postu ministra životného prostredia zástupcom hnutia Motoristi sebe, ktoré je súčasťou novej českej vlády. Pôvodne mal byť enviroministrom čestný prezident Motoristov Filip Turek, ale český prezident opakovane uviedol, že s tým má zásadný problém.

Nakoniec envirorezort dočasne povedie predseda strany Petr Macinka. Vraj len preto, aby nezdržiavali vznik novej vlády, keďže Turek bol v nemocnici.

Aktivisti Greenpeace sa na budovu dostali pomocou rebríkov a lán a vyvesili transparent s nápisom „Bráňme prírodu“.

Účasť hnutia Motoristi vo vláde, najmä na čele rezortu životného prostredia, vyvolala ostrú kritiku časti verejnosti a ekologických organizácií.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.