Preskočiť na obsah
  |  

SIS monitoruje hrozby počas vianočných podujatí

Slovenská informačná služba (SIS) spolupracuje so spravodajskými službami a zabezpečuje spravodajskú ochranu Slovenska tak, aby sa občania cítili bezpečne aj v období vianočných sviatkov. Informovala o tom SIS, ktorá upozorňuje na posledné prípady vo svete pri útokoch takzvaných osamelých vlkov.

Hovorkyňa SIS Natália Holubová pripomenula, že hrozbu teroristických útokov a násilných incidentov počas hromadných podujatí, akými sú napríklad vianočné trhy, nie je možné s istotou vylúčiť v žiadnej krajine.

Poukázala pritom na zraniteľnosť davu a anonymitu útočníka minimálne do začiatku útoku, rovnako i na motiváciu, ktorú pre útočníkov jednotlivcov predstavuje náboženský a spoločenský rozmer podujatí.

„Tieto útoky môžu brať ako sebaprezentáciu, od ktorej očakávajú svetovú medializáciu alebo uznanie od globálnych teroristických organizácií, dokonca môže ísť až o súčasť rivality medzi najaktívnejšími teroristickými skupinami,“ upozornila.

Uistila, že SIS i s prihliadnutím na tragické udalosti v zahraničí situáciu neustále monitoruje a realizuje bezpečnostné opatrenia. „V spolupráci so spravodajskými službami zabezpečujeme spravodajskú ochranu Slovenska aj počas sviatočných dní tak, aby sa občania cítili bezpečne a naplno prežili najpokojnejšie dni v roku,“ zdôraznila hovorkyňa SIS.

(tasr, lud)

  |  

Wizz Air pridáva z Bratislavy sedem nových pravidelných liniek

Maďarská nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air rozšírila od polovice decembra ponuku letov z Bratislavy o nové priame linky.

Od 15. decembra začala lietať do španielskeho Alicante, nórskeho Osla a Atén v Grécku, pričom od 16. decembra pribudnú spojenia do švajčiarskeho Bazileja, srbského Nišu a talianskych miest Neapol a Palermo.

Rozšírenie liniek súvisí s posilnením bratislavskej základne Wizz Air o druhé bázované lietadlo. Do jari 2026 má dopravca na Letisku M. R. Štefánika umiestniť celkovo štyri lietadlá typu Airbus A321neo s kapacitou 239 miest, čo umožní ďalšie rozširovanie siete spojení.

Podľa vedenia letiska nové linky zvyšujú dostupnosť Bratislavy a podporujú cestovný ruch. Význam má najmä nové priame spojenie s Oslom, ktoré má prispieť k prílevu návštevníkov zo severských krajín.

Wizz Air od zriadenia základne v novembri postupne rozširuje sieť spojení a v súčasnosti prevádzkuje 16 liniek z Bratislavy. Do konca marca budúceho roka má pribudnúť ďalších 13 a v roku 2026 plánuje spoločnosť ponúkať z Bratislavy spolu 29 leteckých liniek, zo Slovenska celkovo 32.

(tasr, lud)

  |  

USA žiadajú EÚ o výnimku z metánových pravidiel pre ropu a plyn

Spojené štáty žiadajú Európsku úniu, aby ich ropu a plyn vyňala spod povinností vyplývajúcich z nariadenia EÚ o metánových emisiách pri dovoze fosílnych palív až do roku 2035.

Podľa dokumentu, ktorý Washington rozoslal vládam členských štátov pred zasadnutím ministrov energetiky v Bruseli, USA navrhujú, aby EÚ buď nariadenie úplne zrušila, alebo aspoň odložila povinnosť vykazovať údaje o metánových emisiách z amerických dodávok do októbra 2035.

EÚ od tohto roka vyžaduje, aby dovozcovia ropy a plynu monitorovali a vykazovali metánové emisie spojené s dovozom. Od roku 2027 má pre dovozcov platiť aj povinnosť preukázať, že uplatňujú rovnaké štandardy merania, vykazovania a overovania ako v samotnej Únii.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen uviedol, že Brusel síce ponúkne jednoduchšie spôsoby, ako preukázať súlad s pravidlami, základné požiadavky však meniť neplánuje a legislatívu označil za dôvod na „hrdosť“.

Washington zároveň žiada, aby EÚ automaticky uznala americkú reguláciu metánu za rovnocennú a zaviazala sa neuplatňovať sankcie pri porušení pravidiel pri dovoze z USA.

Táto požiadavka však naráža na skutočnosť, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa doma odkladá povinnosti vykazovania metánu pre ropný a plynárenský sektor až do roku 2034.

(reuters, sie)

  |  

Jun Sok-jol je obvinený zo snahy vyprovokovať KĽDR k útoku

Špeciálny prokurátor Čo Un-sok obvinil bývalého juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola z pokusu vyprovokovať Severnú Kóreu k ozbrojenej agresii, aby si vytvoril zámienku na vyhlásenie stanného práva a odstránenie politických oponentov.

Po šesťmesačnom vyšetrovaní tím Čo Un-soka obžaloval 24 osôb vrátane exprezidenta Juna a piatich ministrov zo vzbury a prípravy plánu na pozastavenie právomocí parlamentu a ich nahradenie mimoriadnym legislatívnym orgánom.​

Podľa prokurátora sa Jun a jeho okolie snažili vytvoriť „prostredie“ na stanné právo aj tajnou dronovou operáciou nad územím KĽDR, ktorá mala zvýšiť napätie, no Pchjongjang na ňu vojensky nereagoval.

Jun vraj následne v pláne označil politických rivalov vrátane vtedajšieho lídra vlastnej konzervatívnej strany za nepriateľov štátu a 3. decembra 2024 bez opodstatnenia vyhlásil stanné právo, ktoré parlament ovládaný opozíciou zrušil už po niekoľkých hodinách a neskôr prezidenta odvolal.​

Exprezident čelí procesu pre vzburu, za čo mu hrozí doživotie alebo trest smrti, pričom sa popritom koná aj samostatné vyšetrovanie jeho manželky v korupčných kauzách. Jun trvá na tom, že stanné právo vyhlásil v rámci svojich ústavných právomocí, aby upozornil na „zneužívanie parlamentnej väčšiny opozíciou“, a tvrdí, že krajine tým nespôsobil žiadnu škodu.

​(reuters, sie)

  |  

Kolíková nesúhlasí s tvrdeniami premiéra o manipulácii konaní

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa NR SR Mária Kolíková (SaS) odmietla vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer) o tom, že v minulom volebnom období dochádzalo k manipulácii trestných konaní.

Na pondelkovej tlačovej konferencii uviedla, že žiadnu takúto manipuláciu nepreukázali a tvrdenia o dosadzovaní „vlastných“ vyšetrovateľov, prokurátorov či sudcov označila za nepravdivé.

Kolíková zároveň kritizovala zmeny trestných kódexov presadzované súčasnou vládou. Poslednú schôdzu parlamentu podľa nej necharakterizovalo riešenie tém, ako sú pomoc s energiami či drobné krádeže, ale zásahy, ktoré označila za pomstu, vrátane zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie a úprav trestného procesu.

Pripomenula, že počas predchádzajúceho volebného obdobia začali vyšetrovať podozrenia z korupcie ľudí z okolia Roberta Fica, čo viedlo aj k viacerým odsúdeniam. Zdôraznila význam inštitútu spolupracujúceho obvineného pri boji proti organizovanému zločinu.

Fico v sobotu hovoril o zneužívaní trestného práva na politické účely a odvolával sa pritom na dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika, ktorého kauza sa vracia na Špecializovaný trestný súd.

(tasr, lud)

  |  

Európska komisia pokutovala kartel výrobcov autobatérií

Európska komisia udelila trom výrobcom štartovacích batérií do automobilov a združeniu EUROBAT pokutu v celkovej výške približne 72 miliónov eur za účasť v dlhodobo fungujúcom karteli v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.

Podľa Komisie spoločnosti Exide, FET a Rombat spolu so združením EUROBAT viac ako 12 rokov uzatvárali protisúťažné dohody a zapájali sa do koordinovaných postupov súvisiacich s predajom štartovacích batérií v Európskom hospodárskom priestore.

Spoločnosť Clarios pokutu nedostala, keďže kartel ako prvá nahlásila Európskej komisii a získala imunitu. Najvyššiu individuálnu pokutu vo výške 30 miliónov eur dostala spoločnosť Exide.

Európska komisia uviedla, že kartel mohol viesť k vyšším nákladom na výrobu osobných a nákladných vozidiel v Európe.

​(reuters, sie)