Preskočiť na obsah
  |  

Ombudsman sa pre rušenie ÚOO obrátil na Ústavný súd

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd pre zákon, ktorý ruší Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a od januára ho nahradí nový úrad.

Podporil tak podanie opozičných poslancov, ktorí namietajú jeho súlad s ústavou a európskym právom. Ombudsman upozorňuje na riziká, ktoré nová legislatíva prináša – najmä možnosť spätne prehodnocovať už udelenú ochranu oznamovateľov.

Podľa neho to vytvára právnu neistotu a môže odradiť ľudí od nahlasovania porušení zákona. Varuje tiež, že štát týmto krokom podrýva dôveru oznamovateľov, ktorých predtým vyzýval k spolupráci.

Nový úrad prevezme aj agendu odškodňovania obetí trestných činov. Poslanci NR SR zákon schválili aj napriek vetu prezidenta.

Dobrovodský preto žiada, aby Ústavný súd účinnosť zákona pozastavil, kým sa posúdi jeho ústavnosť.

(tasr, pir)

  |  

Machadová venovala Nobelovu cenu Trumpovi

Maria Corina Machadová, venezuelská opozičná politička a čerstvá nositeľka Nobelovej ceny mieru, vyjadrila silnú podporu tvrdému postupu prezidenta USA Donalda Trumpa voči režimu Nicolása Madura.

V rozhovore pre CBS zdôraznila, že jeho stratégia predstavuje reálnu hrozbu pre autoritársky režim a ocenila, že Venezuela sa konečne dostala medzi americké bezpečnostné priority.

Symbolicky mu dokonca venovala svoju Nobelovu cenu.

Machadová len nedávno opustila Venezuelu po 11 mesiacoch v úkryte, aby si cenu prevzala v Nórsku – riskujúc zákaz návratu.

Napriek hrozbe ďalšej izolácie krajiny podporuje aj tvrdé americké opatrenia, ako zabavovanie ropy či vojenské akcie pri venezuelskom pobreží. Tvrdí, že Maduro stráca kontrolu, armáda je rozdelená a ľud zjednotený v túžbe po zmene.

Machadová zároveň spochybňuje, že by Rusko v aktuálnej situácii malo kapacity pomáhať Madurovi, a naznačuje, že Putinove záujmy sú dnes inde.

(pir)

  |  

Najvyšší súd reaguje na interpretácie rozhodnutia v kauze Kováčika

Rozhodnutie o dovolaní v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika nepredstavuje hodnotenie viny alebo neviny, ale procesný krok, ktorý vyplýva z právomoci Najvyššieho súdu (NS) SR ako súdu dovolacieho. Informovala o tom hovorkyňa NS Alexandra Važanová.

Spresnila, že NS SR nerozhoduje v politických kategóriách ani v jazyku verejných emócií. „Súdy nemôžu a ani nesmú reagovať na politické interpretácie svojich rozhodnutí. Ich úlohou je zabezpečiť, aby každá vec bola posúdená v súlade so zákonom, nezávisle a nestranne,“ dodala Važanová.

Najvyšší súd SR rozhodol vo štvrtok o dovolaní ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) v prípade obvineného bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Zrušil rozsudok Najvyššieho súdu z roku 2022, ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu z roku 2021.

NS SR v máji 2022 právoplatne odsúdil Kováčika na osem rokov väzenia za prijatie úplatku a vyzradenie informácií zo spisov. Uložil mu aj peňažný trest vo výške 100-tisíc eur.

Minister spravodlivosti podal v prípade právoplatne odsúdeného Kováčika dovolanie v lete 2024. Zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní.

(tasr, lud)

  |  

Firma Airbnb dostala v Španielsku pokutu 64 miliónov eur

Španielske ministerstvo pre ochranu spotrebiteľa udelilo platforme Airbnb pokutu 64 miliónov eur za propagáciu nelegálnych turistických ubytovaní bez platnej licencie.

Vláda v spolupráci s regionálnymi a mestskými samosprávami dlhodobo sprísňuje pravidlá pre krátkodobé prenájmy využívajúce platformy ako Airbnb či Booking.com. Podľa ministerstva Airbnb v júli stiahlo približne 65-tisíc ponúk, ktoré porušovali platné predpisy.

Výška pokuty predstavuje šesťnásobok zisku, ktorý mala spoločnosť z nelegálnych inzerátov, a ide o druhú najvyššiu sankciu, akú rezort v oblasti ochrany spotrebiteľa udelil. Airbnb oznámil, že sa proti rozhodnutiu odvolá, a tvrdí, že postup ministerstva je v rozpore so španielskou legislatívou.

Spoločnosť zároveň uviedla, že po zmene pravidiel v júli spolupracuje s ministerstvom bývania na zavedení nového registračného systému, do ktorého už bolo pridaných viac než 70-tisíc ponúk.

(reuters, lud)

  |  

Maďarsko žaluje EÚ pre pokutu za porušenie migračnej politiky

Maďarsko sa rozhodlo podať žalobu na Súdny dvor EÚ pre rekordnú pokutu, ktorú dostalo za porušenie migračnej politiky.

Brusel pokutoval Maďarsko jednorazovo sumou 200 miliónov eur a navyše mu udelil dennú pokutu milión eur, keďže krajina nedodržala rozhodnutie z roku 2020 týkajúce sa práv migrantov v tranzitných zónach.

Budapešť žiada náhradu škody. Podľa ministra spravodlivosti Benceho Tuzsona je takýto verdikt v dejinách Únie bezprecedentný. Tvrdí, že Európska komisia týmto krokom cielene tlačí na zmenu maďarskej azylovej politiky.

Vláda Viktora Orbána opakovane kritizuje Brusel a pokutu považuje za nespravodlivú – tvrdí, že namiesto trestu by mala EÚ oceniť úsilie Maďarska pri ochrane vonkajších hraníc.

Pokutu automaticky odpočítajú z eurofondov pre Maďarsko.

(tasr, pir)

  |  

Brhelova obhajoba žiada oslobodenie, škoda podľa nej nevznikla

Obhajoba podnikateľa Jozefa Brhela v kauze Mýtnik žiada jeho oslobodenie alebo vrátenie prípadu do prípravného konania.

Argumentuje porušením základných práv – podľa advokátov Brhel nemal možnosť preštudovať si spis, čo predstavuje vážnu procesnú chybu.

Obžaloba pôvodne hovorila o škode 45 miliónov eur, v závere klesla na „minimálne 650-tisíc eur“, čo podľa obhajcov spochybňuje jej dôvodnosť. Zdôrazňujú aj nejednoznačné určenie škody a nezákonné väzobné stíhanie.

Poukázali na paradox, že bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho uznali za vinného bez trestu, hoci podľa obžaloby spôsobil rovnakú škodu.

Prokurátor navrhol Brhelovi nepodmienečný trest, jeho synovi a ďalším obžalovaným rôzne formy trestov vrátane podmienok.

(tasr, pit)