Preskočiť na obsah
  |  

Trump žaluje BBC za zostrihaný prejav, žiada odškodné 10 miliárd dolárov

Americký prezident Donald Trump zažaloval britskú BBC za ohováranie. Tvrdí, že dokument odvysielaný krátko pred voľbami v roku 2024 obsahoval účelovo zostrihané úryvky z jeho prejavu zo 6. januára 2021.

BBC vynechala pasáž, kde Trump vyzýva na pokoj, a namiesto toho zvýraznila výrazy ako „bojujte ako diví“, čo mohlo vytvoriť dojem, že nabáda k násiliu. BBC chybu uznala a ospravedlnila sa, no popiera právny základ žaloby.

Prípad sa rieši na federálnom súde v Miami, keďže britská lehota na podanie žaloby uplynula.

Trumpovi právnici tvrdia, že televízia konala zámerne a poškodila jeho povesť. Označili to za súčasť dlhodobej zaujatosti médií voči nemu.

Vysielateľ sa ocitol v kríze – dokument vyvolal verejnú kritiku, vnútorné vyšetrovanie a odstúpenie dvoch členov vedenia. Na podanie žaloby BBC reagovala, že sa je odhodlaná sa brániť a viac sa k prípadu vyjadrovať nebude.

Trump musí preukázať, že BBC vedome zavádzala alebo konala bezohľadne, čo by prekonalo ústavnú ochranu médií. Spor môže mať aj politické dôsledky, keďže vysielateľ je financovaný z verejných zdrojov.

(reuters, pir)

  |  

Bundestag hlási kyberútok počas návštevy Zelenského

Nemecký dolný parlament v pondelok zasiahla významná porucha e-mailovej služby, ktorú úrady označili za možný kybernetický útok. Incident sa odohral počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne a rokovaní medzi USA a Ukrajinou, ktoré zvolal kancelár Friedrich Merz.

Podľa denníka Financial Times nemali poslanci viac ako štyri hodiny prístup k svojim e-mailovým účtom, čo mohlo výrazne narušiť priebeh rokovaní i vnútornú komunikáciu Bundestagu.

Podrobnosti zatiaľ nie sú známe, no traja nemenovaní poslanci potvrdili výpadok.

Načasovanie incidentu vyvoláva otázky o jeho súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami a možným záujmom zahraničných aktérov narušiť ich priebeh.

Nemecké úrady zatiaľ prípad oficiálne nekomentovali.

(reuters, pir)

  |  

Meta vedome tolerovala čínske podvody, aby chránila príjmy z reklamy

Interné dokumenty ukazujú, že Meta vedome tolerovala masívne reklamné podvody z Číny, aby si udržala miliardové príjmy. Až štvrtina globálnych škodlivých reklám pochádzala z čínskych účtov, no zásahy proti podvodníkom boli opakovane brzdené zhora – priamo Markom Zuckerbergom.

Po dočasnom znížení podvodného obsahu spoločnosť rozpustila špeciálny tím a obnovila prístup pre problémové agentúry.

Čínski partneri navyše profitovali z výhodného systému, ktorý im umožňoval obchádzať automatizovanú kontrolu reklám.

Podľa analytikov a bývalých zamestnancov Meta vedome uprednostnila zisky pred ochranou používateľov. Konzultantská firma Meta zároveň varovala, že jej prístup podporuje systémovú korupciu.

Kým TikTok a Google nastavili prísnejšie pravidlá, Meta ponechala problém prakticky bez dozoru.

Prípady ukazujú, že spoločnosť si bola vedomá rozsahu škôd, no namiesto riešenia si vyberala cestu najmenšieho odporu – a najväčšieho zisku.

(reuters, pir)

  |  

Merz vyzýva Kremeľ na vianočné stíšenie bojov

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na vianočné prímerie na Ukrajine.

Počas spoločnej tlačovej konferencie s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským v Berlíne apeloval na „zvyšky ľudskej slušnosti“ ruského vedenia, ktoré by mohlo aspoň na niekoľko dní zastaviť útoky proti civilistom. Zdôraznil, že cielené útoky na školy, nemocnice či infraštruktúru považuje za „teror“.

Zelenskyj reagoval skepticky – podľa neho takéto zvyšky slušnosti neexistujú, no zároveň nevylúčil možnosť prímeria. Merz pripustil, že akékoľvek rozhodnutie závisí výlučne od Kremľa.

Počas rokovaní v Berlíne sa zároveň pracovalo na návrhu mierovej dohody, ktorý spoločne pripravili zástupcovia Ukrajiny, USA a Európy.

Dokument bude teraz predložený ruskej strane ako jeden z možných podkladov na diplomatické rokovania.

(tasr, pir)

  |  

Szijjártó: Maďarsko nedovolí, aby Slováci poškodili jeho menšinu

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uistil, že Budapešť urobí všetko pre ochranu práv maďarskej menšiny na Slovensku. Vyjadril sa tak po rokovaní Rady EÚ v Bruseli v reakcii na slovenskú novelu Trestného zákona, ktorá kriminalizuje spochybňovanie Benešových dekrétov.

Podľa Szijjártóa Maďarsko analyzuje právne dôsledky a konzultuje situáciu so slovenskými lídrami. Uviedol, že v pravidelnom kontakte sú aj so zástupcami Maďarskej aliancie.

Zdôraznil, že nikto z maďarskej komunity by nemal byť novou legislatívou nijako poškodený.

Slovenskí predstavitelia – vrátane ministra zahraničia Juraja Blanára a predsedu parlamentu Richarda Rašiho – podľa Szijjártóa ubezpečili, že zákon nie je namierený proti maďarskej menšine.

Napriek tomu Budapešť pokračuje v detailnej analýze právnych a politických dôsledkov.

(tasr, pir)

  |  

Francúzsko a Taliansko brzdia dohodu EÚ s Mercosurom

Francúzsko a Taliansko chcú odložiť hlasovanie o obchodnej dohode medzi EÚ a Mercosurom, ktorá bola dohadovaná štvrťstoročie. Obávajú sa negatívnych vplyvov na európskych poľnohospodárov, najmä prílevu lacného dovozu z Južnej Ameriky.

Paríž zároveň lobuje za prísnejšie záruky v prospech farmárov. Naopak, Nemecko, Španielsko či Škandinávia dohodu podporujú.

Európska komisia ju považuje za kľúčovú z ekonomického aj geopolitického hľadiska – ako možnosť diverzifikovať obchodné vzťahy mimo Číny a USA. Ak však Dánsko, ktoré predsedá Rade EÚ, neodloží hlasovanie, Francúzsko môže spolu s Talianskom a ďalšími krajinami vytvoriť blokujúcu menšinu.

Poľsko, Maďarsko a Rakúsko už vyjadrili nesúhlas.

Komisiou navrhnuté ochranné mechanizmy sú podľa Paríža neúplné.

Diplomat EÚ varoval, že ak sa dohoda nepodpíše čoskoro, môže definitívne padnúť.

(reuters, pir)