Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Volkswagen prvýkrát po 88 rokoch zatvorí závod v Nemecku

Volkswagen po utorku definitívne ukončí výrobu áut v Drážďanoch. Dôvodom je slabý predaj na kľúčových trhoch vrátane Číny a Európy, ako aj rastúci tlak na cash flow a potreba optimalizácie investícií, píše Financial Times.

Závod, ktorý bol pôvodne výkladnou skriňou technologickej vyspelosti a neskôr sa orientoval na elektromobily, vyrobil od roku 2002 menej ako 200-tisíc vozidiel.

Po uzavretí výroby prejde do rúk Technickej univerzity Drážďany, ktorá tu vybuduje výskumné centrum zamerané na vývoj umelej inteligencie, čipov a robotiky. VW spolu s univerzitou plánuje investovať do projektu 50 miliónov eur.

Zároveň chce továreň naďalej využívať ako priestor na dodávky áut zákazníkom a turistickú atrakciu.

Uzatvorenie závodu je súčasťou širšej dohody s odbormi o znižovaní kapacít v Nemecku, ktorá zahŕňa aj plánované zrušenie až 35-tisíc pracovných miest v rámci značky Volkswagen.

(pir)

Minúta  |  

Popredné indické zbrojovky tajne rokovali v Rusku

Indickí zbrojárski lídri absolvovali podľa viacerých zdrojov agentúry Reuters zriedkavé rokovania v Moskve, kde diskutovali o potenciálnych spoločných podnikoch s ruskými firmami.

Stretnutia, ktoré sa konali koncom októbra, sú prvou oficiálnou návštevou indických predstaviteľov obranného priemyslu v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu.

Diskutovalo sa údajne o výrobe náhradných dielov pre stíhačky MiG-29, ako aj o možnom vývoze komponentov späť do Ruska.

Účasť údajne potvrdili zástupcovia spoločností Adani Defence, Bharat Forge a ďalších, hoci samotné firmy zapojenie popreli.

Západné diplomatické kruhy upozorňujú, že takéto väzby s Moskvou môžu spomaliť prístup Indie k citlivým technológiám zo Západu a vystaviť ju riziku sankcií. Rokovania boli zrejme aj prípravou na decembrovú návštevu prezidenta Vladimira Putina v Indii.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Spaľovacie motory môžu dostať zelenú aj po roku 2035

Európska komisia zvažuje nový kompenzačný mechanizmus, ktorý by mohol umožniť výrobcom áut predávať vozidlá so spaľovacími motormi aj po roku 2035. Informoval o tom nemecký denník Handelsblatt s odvolaním sa na vysokopostavené zdroje z Komisie.

Podľa návrhu by sa približne 30 percent klimatických cieľov mohlo plniť prostredníctvom alternatívnych palív, zatiaľ čo zvyšných 70 percent by zabezpečili opatrenia ako využívanie „zeleného“ oceliarstva. O presných pravidlách započítavania emisií stále prebiehajú rokovania.

Správa prichádza v čase, keď má Komisia ešte v utorok predstaviť oficiálny legislatívny návrh. Ten nasleduje po tlaku zo strany Nemecka, Talianska, Slovenska a automobilového priemyslu, ktorý viedol Brusel k zmierneniu pôvodného plánu úplného zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi.

Zvažovaný mechanizmus by mohol viesť k reálnemu zníženiu emisií o 90 percent, pričom zvyšok by bol vyrovnaný prostredníctvom kompenzácií CO₂.

(reuters, est)

Minúta  |  

Lukašenko prichýli Madura v Bielorusku, ak sa rozhodne odísť

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že ak by sa venezuelský líder Nicolás Maduro rozhodol opustiť svoju krajinu, v Bielorusku má dvere otvorené.

Zdôraznil však, že o takomto scenári zatiaľ neprebehli žiadne rokovania a Maduro podľa neho nie je človek, ktorý by utekal.

Lukašenko, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, zároveň apeloval na mierové riešenie napätia medzi USA a Venezuelou. Vyhlásil, že vojna by bola zbytočná a kontraproduktívna.

Kritizoval aj americké tvrdenia o venezuelskom pašovaní drog a odmietol predstavu, že by bol Maduro zapletený do drogovej kriminality.

Bielorusko podľa neho už nemieni pomáhať Európe v boji proti drogám, ak bude čeliť ďalším sankciám.

Vyjadril aj záujem rokovať o situácii s prezidentom USA Donaldom Trumpom a tvrdí, že by mu vedel povedať veľa zaujímavých vecí.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trump vyhlásil fentanyl za „zbraň hromadného ničenia“

Americký prezident Donald Trump vyhlásil fentanyl za „zbraň hromadného ničenia“, čím zvýšil právomoci armády a spravodajských služieb v boji proti drogám. Zároveň avizoval možnosť vojenskej intervencie vo Venezuele, v Mexiku či Kolumbii.

Americká armáda už vykonala desiatky útokov na podozrivé lode, pri ktorých prišlo o život viac než 80 ľudí – právnici však spochybňujú ich zákonnosť.

Fentanyl, ktorého zložky pochádzajú z Číny, je hlavnou príčinou úmrtí na predávkovanie v USA a jeho hlavný tok vedie z Mexika. Trump sa snaží o tvrdší postup proti kartelom, ktoré označil za teroristické organizácie.

Podľa prieskumu Reuters/Ipsos však značná časť Američanov s vojenským prístupom USA nesúhlasí – vrátane pätiny republikánskych voličov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Európa zakladá komisiu na vyplácanie škôd Ukrajine po vojne

Európski lídri plánujú zriadiť v Haagu medzinárodnú komisiu, ktorá má pomôcť Ukrajine pri získavaní reparácií za škody spôsobené ruskou inváziou.

Komisia bude rozhodovať o nárokoch jednotlivcov, organizácií aj štátnych inštitúcií, ktoré boli podané do takzvaného registra škôd – doteraz ich je viac než 80-tisíc. Týkajú sa rôznych foriem ujmy vrátane vojnových zločinov, násilia či ničenia infraštruktúry.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa má zúčastniť na jednodňovej konferencii, na ktorej sa očakáva podpis dohovoru, ktorý zriadenie komisie oficiálne spustí.

Minimálne 35 štátov plánuje dokument podpísať. Svetová banka odhaduje, že obnova Ukrajiny si vyžiada 524 miliárd dolárov – táto suma však pokrýva len obdobie do konca roka 2024.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa budú kompenzácie vyplácať. Hovorí sa o využití zmrazených ruských aktív. Zároveň sa objavujú obavy, že prípadná amnestia v mierovej dohode by mohla celý plán skomplikovať.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.