Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spaľovacie motory môžu dostať zelenú aj po roku 2035

Európska komisia zvažuje nový kompenzačný mechanizmus, ktorý by mohol umožniť výrobcom áut predávať vozidlá so spaľovacími motormi aj po roku 2035. Informoval o tom nemecký denník Handelsblatt s odvolaním sa na vysokopostavené zdroje z Komisie.

Podľa návrhu by sa približne 30 percent klimatických cieľov mohlo plniť prostredníctvom alternatívnych palív, zatiaľ čo zvyšných 70 percent by zabezpečili opatrenia ako využívanie „zeleného“ oceliarstva. O presných pravidlách započítavania emisií stále prebiehajú rokovania.

Správa prichádza v čase, keď má Komisia ešte v utorok predstaviť oficiálny legislatívny návrh. Ten nasleduje po tlaku zo strany Nemecka, Talianska, Slovenska a automobilového priemyslu, ktorý viedol Brusel k zmierneniu pôvodného plánu úplného zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi.

Zvažovaný mechanizmus by mohol viesť k reálnemu zníženiu emisií o 90 percent, pričom zvyšok by bol vyrovnaný prostredníctvom kompenzácií CO₂.

(reuters, est)

Minúta  |  

Lukašenko prichýli Madura v Bielorusku, ak sa rozhodne odísť

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že ak by sa venezuelský líder Nicolás Maduro rozhodol opustiť svoju krajinu, v Bielorusku má dvere otvorené.

Zdôraznil však, že o takomto scenári zatiaľ neprebehli žiadne rokovania a Maduro podľa neho nie je človek, ktorý by utekal.

Lukašenko, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, zároveň apeloval na mierové riešenie napätia medzi USA a Venezuelou. Vyhlásil, že vojna by bola zbytočná a kontraproduktívna.

Kritizoval aj americké tvrdenia o venezuelskom pašovaní drog a odmietol predstavu, že by bol Maduro zapletený do drogovej kriminality.

Bielorusko podľa neho už nemieni pomáhať Európe v boji proti drogám, ak bude čeliť ďalším sankciám.

Vyjadril aj záujem rokovať o situácii s prezidentom USA Donaldom Trumpom a tvrdí, že by mu vedel povedať veľa zaujímavých vecí.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trump vyhlásil fentanyl za „zbraň hromadného ničenia“

Americký prezident Donald Trump vyhlásil fentanyl za „zbraň hromadného ničenia“, čím zvýšil právomoci armády a spravodajských služieb v boji proti drogám. Zároveň avizoval možnosť vojenskej intervencie vo Venezuele, v Mexiku či Kolumbii.

Americká armáda už vykonala desiatky útokov na podozrivé lode, pri ktorých prišlo o život viac než 80 ľudí – právnici však spochybňujú ich zákonnosť.

Fentanyl, ktorého zložky pochádzajú z Číny, je hlavnou príčinou úmrtí na predávkovanie v USA a jeho hlavný tok vedie z Mexika. Trump sa snaží o tvrdší postup proti kartelom, ktoré označil za teroristické organizácie.

Podľa prieskumu Reuters/Ipsos však značná časť Američanov s vojenským prístupom USA nesúhlasí – vrátane pätiny republikánskych voličov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Európa zakladá komisiu na vyplácanie škôd Ukrajine po vojne

Európski lídri plánujú zriadiť v Haagu medzinárodnú komisiu, ktorá má pomôcť Ukrajine pri získavaní reparácií za škody spôsobené ruskou inváziou.

Komisia bude rozhodovať o nárokoch jednotlivcov, organizácií aj štátnych inštitúcií, ktoré boli podané do takzvaného registra škôd – doteraz ich je viac než 80-tisíc. Týkajú sa rôznych foriem ujmy vrátane vojnových zločinov, násilia či ničenia infraštruktúry.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa má zúčastniť na jednodňovej konferencii, na ktorej sa očakáva podpis dohovoru, ktorý zriadenie komisie oficiálne spustí.

Minimálne 35 štátov plánuje dokument podpísať. Svetová banka odhaduje, že obnova Ukrajiny si vyžiada 524 miliárd dolárov – táto suma však pokrýva len obdobie do konca roka 2024.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa budú kompenzácie vyplácať. Hovorí sa o využití zmrazených ruských aktív. Zároveň sa objavujú obavy, že prípadná amnestia v mierovej dohode by mohla celý plán skomplikovať.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trump žaluje BBC za zostrihaný prejav, žiada odškodné 10 miliárd dolárov

Americký prezident Donald Trump zažaloval britskú BBC za ohováranie. Tvrdí, že dokument odvysielaný krátko pred voľbami v roku 2024 obsahoval účelovo zostrihané úryvky z jeho prejavu zo 6. januára 2021.

BBC vynechala pasáž, kde Trump vyzýva na pokoj, a namiesto toho zvýraznila výrazy ako „bojujte ako diví“, čo mohlo vytvoriť dojem, že nabáda k násiliu. BBC chybu uznala a ospravedlnila sa, no popiera právny základ žaloby.

Prípad sa rieši na federálnom súde v Miami, keďže britská lehota na podanie žaloby uplynula.

Trumpovi právnici tvrdia, že televízia konala zámerne a poškodila jeho povesť. Označili to za súčasť dlhodobej zaujatosti médií voči nemu.

Vysielateľ sa ocitol v kríze – dokument vyvolal verejnú kritiku, vnútorné vyšetrovanie a odstúpenie dvoch členov vedenia. Na podanie žaloby BBC reagovala, že sa je odhodlaná sa brániť a viac sa k prípadu vyjadrovať nebude.

Trump musí preukázať, že BBC vedome zavádzala alebo konala bezohľadne, čo by prekonalo ústavnú ochranu médií. Spor môže mať aj politické dôsledky, keďže vysielateľ je financovaný z verejných zdrojov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Bundestag hlási kyberútok počas návštevy Zelenského

Nemecký dolný parlament v pondelok zasiahla významná porucha e-mailovej služby, ktorú úrady označili za možný kybernetický útok. Incident sa odohral počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne a rokovaní medzi USA a Ukrajinou, ktoré zvolal kancelár Friedrich Merz.

Podľa denníka Financial Times nemali poslanci viac ako štyri hodiny prístup k svojim e-mailovým účtom, čo mohlo výrazne narušiť priebeh rokovaní i vnútornú komunikáciu Bundestagu.

Podrobnosti zatiaľ nie sú známe, no traja nemenovaní poslanci potvrdili výpadok.

Načasovanie incidentu vyvoláva otázky o jeho súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami a možným záujmom zahraničných aktérov narušiť ich priebeh.

Nemecké úrady zatiaľ prípad oficiálne nekomentovali.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.