Kysuce majú zmodernizovanú železnicu. Jej zabezpečovací systém zatiaľ čaká na spustenie

Približne päťkilometrový úsek na Kysuciach, ktorý je súčasťou medzinárodného dopravného koridoru Rýn – Dunaj, prešiel komplexnou obnovou v hodnote približne 90 miliónov eur.

Projekt bol financovaný z viacerých zdrojov, pričom významnú časť pokryli fondy Európskej únie. Ide o výnimočný prípad, keď sa v rámci jednej investície stretli až tri európske fondy, povedal minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru) priamo na mieste stavby.

Zdôraznil, že železničná infraštruktúra má pre Slovensko rovnaký strategický význam ako diaľničná sieť. Modernizovaný úsek má podľa neho zohrávať dôležitú úlohu najmä v období očakávaných dopravných obmedzení počas výstavby diaľnice D3 v regióne. Zároveň sa poďakoval obyvateľom obce Svrčinovec a ďalších dotknutých obcí za trpezlivosť počas realizácie projektu.

Zabezpečovací systém spustia až po prepojení s Českom

Trať je po modernizácii technicky pripravená aj na prevádzku s európskym zabezpečovacím systémom, ktorý má skratku ETCS. Ten však zatiaľ nie je v prevádzke. Podľa ministra by mal byť spustený približne o šesť mesiacov, keď sa dokončí technické ladenie prechodu medzi slovenským a českým zabezpečovacím systémom.

Ide najmä o plynulé odhlasovanie a prihlasovanie vlakov pri prechode cez štátnu hranicu. „Je potrebné technické dolaďovanie na hranici, aby sa vlaky vedeli bezpečne prepnúť zo slovenského systému do českého,“ vysvetlil Ráž.

Generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj pripomenul, že ŽSR patria medzi významných prijímateľov eurofondov a tento projekt to len potvrdzuje. Na modernizovanom úseku boli obnovené všetky hlavné subsystémy železničnej infraštruktúry.

A to od železničného spodku a zvršku cez trakčné napájanie a zabezpečovaciu techniku až po nové nástupištia, informačný systém a prístupové komunikácie. Výsledkom je trať, ktorá spĺňa európske technické parametre nielen pre osobnú, ale aj pre nákladnú dopravu. Úsek Čadca – Mosty u Jablunkova – štátna hranica má podľa Garaja významné postavenie v rámci prepojenia strednej a západnej Európy.

Množstvo problémov v náročnom teréne

Zhotoviteľ stavby upozornil, že realizácia projektu prebiehala v mimoriadne náročnom teréne. Trať vedie lesnými úsekmi, zárezmi aj zosuvnými oblasťami, čo si vyžiadalo množstvo technických riešení a dodatočných zásahov.

Stavba sa začala pred tromi rokmi, napriek komplikáciám sa ju podarilo dokončiť. „Pracovali sme v ťažko dostupnom teréne a museli sme riešiť množstvo nepredvídaných technických problémov,“ uviedol zástupca zhotoviteľa. Poďakovanie podľa jeho slov patrí nielen projektantom, stavebnému dozoru a objednávateľovi, ale aj samospráve a obyvateľom Svrčinovca.

K otázke prístupnosti jednotlivých osád a rušeniu železničných priecestí zástupca zhotoviteľa potvrdil, že v rámci modernizácie sa zrušili všetky úrovňové križovania.

Trať je po novom riešená výlučne mimoúrovňovo, štyri pôvodné mosty zbúrali a nahradili novými dopravnými prepojeniami pod traťou. Pozornosť médií sa sústredila aj na konkrétny problém prístupovej cesty v jednej z lokalít, kde podľa upozornení samosprávy došlo k zhoršeniu dostupnosti najmä počas zimnej údržby.

Zhotoviteľ reagoval, že projekt túto situáciu riešil a v súčasnosti je spracovaná nová projektová dokumentácia obchádzkovej trasy. Prebieha povoľovací proces a začiatok budovania novej komunikácie sa očakáva na jar.

Starý projekt, skládky odpadu a azbest navýšili náklady

Otázky padli aj na financovanie stavby a prípadné navyšovanie nákladov. Podľa zhotoviteľa si projekt vyžiadal dodatočné výdavky najmä z dôvodu zastaranej projektovej dokumentácie, ktorá mala približne 12 rokov. V priebehu výstavby bolo potrebné rozšíriť výrub drevnej hmoty, realizovať doplnkový inžiniersko-geologický prieskum a navrhnúť nové oporné a zárubné múry v zosuvnom území.

Významným problémom boli aj nelegálne skládky odpadu. Najväčšia z nich s objemom približne osemtisíc kubických metrov sa nachádzala v mieste výstavby oceľového mosta v centre Svrčinovca. Okrem toho bolo na trase identifikovaných šesť skládok azbestového odpadu, ktoré museli byť zlikvidované špeciálnym a bezpečným spôsobom. Práve tieto nepredvídané okolnosti mali podľa zhotoviteľa vplyv na zvýšenie nákladov aj predĺženie výstavby.

Modernizovaný úsek je dnes formálne dokončený a pripravený na plnú prevádzku. Jeho reálne fungovanie však ukáže až nasledujúce obdobie, keď sa preverí bezpečnosť, plynulosť dopravy a schopnosť infraštruktúry zvládať zvýšené nároky v súvislosti s ďalšími dopravnými stavbami v regióne.

Témou bezpečnosti železníc sa zaoberal aj parlamentný výbor

Ako informovala agentúra TASR, otázka bezpečnosti železničnej dopravy sa v utorok 16. decembra dostala aj na stôl Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, hoci len v neformálnom režime.

Výbor totiž pre neúčasť koaličných poslancov nebol uznášaniaschopný. Napriek tomu sa prítomní členovia spolu so zástupcami železničných spoločností a odborových združení venovali téme nedávnych vlakových nehôd a opakujúcich sa mimoriadností na železniciach.

Ministera Ráža na diskusii zastupovala štátna tajomníčka rezortu Denisa Žiláková. Tá po stretnutí vyjadrila ľútosť nad zraneniami osôb, ktoré utrpeli pri zrážkach vlakov v okolí Rožňavy a Pezinka. Zároveň zdôraznila, že štát pristúpil k „výrazným odškodneniam“ všetkých poškodených. Podľa jej slov už proces odškodňovania prebieha a vláda chce verejnosť uistiť, že do marca budú všetci zranení plne odškodnení.

Žiláková zároveň pripomenula, že vláda už skôr schválila akčný plán na zvýšenie bezpečnosti v železničnej doprave, ktorý obsahuje osem zásadných opatrení. V tomto kontexte zdôraznila prebiehajúce investície do modernizácie tratí, vrátane zavádzania zabezpečovacieho systému ETCS, ako aj nákup nových vlakových súprav vybavených týmto systémom.

„Chceme, aby sa obyvatelia Slovenska bezpečne dopravili domov na Vianoce,“ povedala štátna tajomníčka s tým, že rezort dopravy robí maximum pre zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy. Podľa nej ide o historicky najrozsiahlejšiu modernizáciu železničnej infraštruktúry na Slovensku. V závere zdôraznila, že cieľom opatrení je minimalizovať riziko zranení aj materiálnych škôd, najmä v období zvýšenej mobility počas sviatkov.