Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia vyšetrí vplyv cudzích mocností pre úplatky z Ruska

Britská vláda v utorok nariadila vyšetrovanie zahraničného finančného zasahovania do politiky. Ako príklad pri oznamovaní tohto opatrenia vláda zdôraznila bývalého vysokopostaveného člena strany Reform UK, ktorého uväznili za prijímanie úplatkov na podporu ruských záujmov v Európskom parlamente.

Nathana Gilla, bývalého lídra strany Reform UK vo Walese a bývalého poslanca Európskeho parlamentu, minulý mesiac odsúdili na viac ako desať rokov väzenia po tom, čo sa priznal, že v rokoch 2018 a 2019 prijal úplatky vo výške približne 45-tisíc eur za proruské prejavy.

„Fakty sú jasné. Britský politik prijal úplatky na podporu záujmov ruského režimu,“ skonštatoval vo vyhlásení minister pre bývanie Steve Reed. „Toto správanie je škvrnou na našej demokracii. Nezávislé preskúmanie sa bude snažiť túto škvrnu odstrániť.“

Reform UK sa k vyšetrovaniu nevyjadrila. Premiér Keir Starmer vyzval lídra strany Nigela Faragea, aby prešetril akékoľvek ruské väzby v rámci svojej strany. Predseda strany Zia Yusuf povedal, že je „nerozumné“ spájať Gillovo konanie so širším postojom strany k Rusku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko označilo Deutsche Welle za nežiaducu organizáciu

Rusko zaradilo nemeckú zahraničnú verejnoprávnu stanicu Deutsche Welle (DW) na zoznam „nežiaducich organizácií“. Podľa DW ide o ďalší krok zameraný na potláčanie nezávislého spravodajstva. Označenie znamená, že akúkoľvek spoluprácu s touto organizáciou môžu v Rusku trestne stíhať.

Ruské zákony umožňujú úradom označiť takto subjekty, ktoré podľa nich ohrozujú ústavné zriadenie alebo národnú bezpečnosť. Financovanie „nežiaducich organizácií“ môže viesť k trestom odňatia slobody až na päť rokov, organizovanie ich činnosti až na šesť rokov.

Generálna riaditeľka Deutsche Welle Barbara Massingová uviedla, že vysielateľ sa týmto rozhodnutím nenechá odradiť. Zdôraznila, že ruská jazyková služba DW napriek cenzúre a blokovaniu oslovuje väčšie publikum než kedykoľvek predtým.

DW bude podľa nej pokračovať v nezávislom informovaní o vojne proti Ukrajine a ďalších témach, ku ktorým majú obyvatelia Ruska obmedzený prístup. Predseda parlamentnej komisie pre vyšetrovanie zahraničného zasahovania Vasilij Piskarev označil DW za nástroj „protiruskej propagandy“.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trumpov zať ruší realitnú investíciu v Belehrade

Jared Kushner, zať prezidenta USA Donalda Trumpa, v pondelok podľa New York Times oznámil, že jeho investičná spoločnosť Affinity Partners odstupuje od plánovanej realitnej transakcie v Belehrade pod značkou Trump.

Rozhodnutie prichádza len niekoľko hodín po tom, ako srbská prokuratúra obvinila štyroch vysokopostavených úradníkov z korupcie súvisiacej s projektom v hodnote 500 miliónov dolárov.

Projekt, na ktorom sa podieľala aj Trump Organization, mal nahradiť bombardované budovy v blízkosti sídla srbskej vlády luxusným hotelom a bytmi. Budovy, označené za kultúrne dedičstvo a symbol srbského utrpenia počas bombardovania NATO v roku 1999, však zostali chránené zákonom až do nedávneho schválenia výnimky s diskutabilným ústavným základom.

Affinity Partners svoje odstúpenie odôvodnila snahou o rešpekt k obyvateľom Srbska a zámerom vyhýbať sa projektom, ktoré spoločnosť vníma ako rozdeľujúce.

Investícia vyvolala nielen verejné pobúrenie, ale aj rezignácie najmenej dvoch úradníkov zapojených do schvaľovania výstavby. Ďalšia bývalá predstaviteľka uviedla, že agenti srbských tajných služieb jej „dôrazne odporučili“, aby proti výstavbe nenamietala.

(max)

Minúta  |  

Europoslanci chcú sprísniť dovoz potravín z Mercosuru

Poslanci Európskeho parlamentu v utorok podporili sprísnenie pravidiel na dovoz poľnohospodárskych výrobkov v prípade schválenia obchodnej dohody medzi Európskou úniou a juhoamerickým blokom Mercosur. Krok má reagovať na obavy kritikov dohody najmä z možného tlaku lacných dovozov na európskych farmárov.

Hlasovanie prišlo deň po tom, ako Francúzsko spolu s Talianskom presadzovali odklad rozhodovania o dohode. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pritom plánovala odcestovať do Brazílie na jej podpis, ten si však vyžaduje podporu členských štátov EÚ.

Dohodu s krajinami Mercosuru – Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom – uzavrela EÚ vlani v decembri po približne 25 rokoch rokovaní. Komisia ju predložila na schválenie v septembri a navrhla ochranný mechanizmus, ktorý by umožnil dočasne obmedziť dovoz citlivých komodít, ako sú hovädzie mäso, hydina či cukor, ak by dovoz prudko rástol alebo ceny klesali.

Európsky parlament však podporil prísnejší variant – nižší spúšťací prah na úrovni päť percent a rýchlejšie vyšetrovania. Poslanci zároveň požadujú, aby ochranné opatrenia uplatnili aj v prípade, že dovozy z Mercosuru nebudú spĺňať výrobné normy EÚ. Teraz budú nasledovať rokovania s Radou EÚ o konečnom znení pravidiel.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Pellegrini a Milanović: Ukrajina má o svojom osude rozhodnúť sama

Prezidenti Slovenska a Chorvátska Peter Pellegrini a Zoran Milanović potvrdili počas spoločného rokovania v Bratislave blízke a priateľské vzťahy medzi obomi krajinami a vyjadrili záujem o dianie na nadchádzajúcom samite Európskej rady.

Pellegrini označil agendu rokovaní za mimoriadne dôležitú, pričom obaja lídri sa zhodli na potrebe pragmatického prístupu k otázkam týkajúcim sa Ukrajiny a rozširovania Európskej únie.

Slovenská hlava štátu zdôraznila, že krajina považuje rozšírenie Únie o západný Balkán za prioritu. V otázke vojny na Ukrajine obaja prezidenti vyjadrili nádej na čo najskoršie ukončenie konfliktu a kriticky sa vyjadrili k nerealistickým sľubom niektorých lídrov EÚ smerom k Ukrajine.

Zdôraznili, že rozhodnutia o územných kompromisoch sú výlučne v kompetencii Ukrajiny.

Obe strany vyzdvihli obchodnú výmenu, ktorá presahuje miliardu eur a vlani narástla o viac ako štrnásť percent, ako aj význam Chorvátska pre Slovensko ako turistickej aj energetickej destinácie.

Milanović ocenil vedenie Slovenskej republiky za samostatné uvažovanie a stretol sa aj s premiérom Robertom Ficom (Smer). Ten deklaroval ochotu posilňovať obchod, potvrdil podporu integrácie krajín západného Balkánu do Únie a poďakoval mu za starostlivosť o slovenských turistov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Strelca v Sydney sa pokúsil odzbrojiť aj manželský pár

Borisa (69) a Sofiu Gurmanovcov (61) identifikovali podľa News.com.au ako dvoch z hrdinov nedeľnej streľby v Sydney, ktorí tragicky prišli o život pri pokuse zastaviť ozbrojeného útočníka. Manželský pár sa pokúsil odzbrojiť 50-ročného Sajida Akrama na moste, kde spustil streľbu počas židovského sviatku.

Ich odvážny čin zachytila palubná kamera a záznam sa rýchlo rozšíril po sociálnych sieťach. Na videu je vidieť, ako Gurman vo fialovej košeli zráža strelca na zem, zatiaľ čo obaja manželia sa ho pokúšajú odzbrojiť.

Následne ich Akram usmrtil. Auto páchateľa bolo zaparkované pri moste a malo na prednom skle vlajku Islamského štátu.

Gurmanovci, rusko-židovský pár žijúci v Bondi Beach, by v januári oslávili 35. výročie sobáša. Zanechali po sebe syna, ktorý ich na Instagrame poctil odkazom „14/12“ so symbolom holubice.

Počas masakru prišlo o život 16 osôb. Ďalší muž Reuven Morrison sa strelcovi postavil s tehlou v ruke, no ani on útok neprežil.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.