Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taraba: Ústupky EÚ v oblasti emisných povoleniek ETS 2 nie sú dostatočné

Slovensko nepovažuje ústupky v oblasti emisných povoleniek ETS 2 za dostatočné. Uviedol to v utorok v Bruseli minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) po skončení rokovaní Rady EÚ pre životné prostredie, informuje spravodajca TASR.

Systém emisných povoleniek EÚ, ktorý by sa od roku 2027 mal rozšíriť aj na vykurovanie budov a cestnú dopravu (ETS 2), bol najdôležitejšou témou rokovaní na Rade ministrov, povedal Taraba. Pripomenul, že hoci Európska komisia (EK) naznačila časový odklad platnosti ETS 2, Slovensko nepovažuje tieto ústupky za dostatočné.

„Neveríme tomu, že deklarovaná snaha pustiť na trh väčšie objemy emisných povoleniek zabezpečí nejakú stabilizáciu cien do budúcna. Postoj nás, ale aj Maďarska a Českej republiky a ostatných krajín, je, že sme deklarovali zámer z ETS 2 vycúvať,“ povedal Taraba. Dodal, že ostatné štáty vrátane Poľska tvrdia, že mechanizmus navrhnutý EK je otázny, či dostatočne zaistí stabilizáciu cien. Zdôraznil tiež, že prínos ETS 2 pre životné prostredie je „mizivý“.

„Považujeme to za extrémne antisociálny prvok, ktorý len predražuje ľuďom existenciu a bývanie. Bude to vytvárať aj tlak na cenu, pokiaľ ide o tovary, pretože všetko, čo sa bude dopravovať po cestách, v podstate bude vystavené nejakému cenovému šoku, ktorý dnes nikto nevie odhadnúť,“ opísal situáciu. Vyjadril názor, že tvrdenia typu, že EÚ našla model, ako zastropovať ceny po zavedení ETS 2, sa nezakladajú na pravde.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Maďarsko uzavrelo multimiliardovú zmluvu na dodávky LNG z USA

Maďarská štátna energetická skupina MVM podpísala päťročnú zmluvu s americkou firmou Chevron na dodávku dvoch miliárd kubických metrov skvapalneného zemného plynu (LNG), čo zodpovedá štyristo miliónom kubických metrov ročne.

Minister zahraničia Péter Szijjártó to označil za dôležitý míľnik v americko‑maďarskej energetickej spolupráci a zdôraznil, že cieľom je nakupovať energiu z čo najväčšieho počtu zdrojov a cez rôzne trasy, aby ceny zostali čo najnižšie.​

Maďarsko síce tvrdí, že sa nedokáže úplne odpojiť od ruského plynu a ropy, no súčasne uzatvára nové kontrakty so západnými dodávateľmi, aby znížilo závislosť od Moskvy. Európska únia sa rozhodla ukončiť dovoz ruského plynu do konca roku 2027, čo Budapešť kritizuje, ale vedenie MVM už naznačilo, že technicky vie zabezpečiť dostatok plynu aj bez Ruska, len za vyššiu cenu.​

V novembri Maďarsko oznámilo, že dostalo z USA „neurčitú výnimku“ zo sankcií na ruskú ropu a plyn, no Washington následne upresnil, že ide len o výnimku na jeden rok a že Budapešť bude musieť nakúpiť americké LNG približne za 600 miliónov dolárov.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Súdna rada zvolila za kandidátku na sudkyňu ESĽP Katarínu Roskoványi

Súdna rada SR na svojom utorkovom zasadnutí zvolila bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Katarínu Roskoványi za kandidátku na sudkyňu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Hlasovalo za ňu 12 prítomných členov súdnej rady.

Kandidatúru Roskoványi musí ešte odobriť vláda, spolu s kandidatúrami Branislava Jablonku a Ondreja Laciaka, ktorých súdna rada zvolila na svojom júnovom zasadnutí. Následne má Parlamentné zhromaždenie Rady Európy voliť nového sudcu ESĽP za SR zo zoznamu troch kandidátov predložených slovenským vládnym kabinetom.

Roskoványi navrhol za kandidátku na sudkyňu ESĽP člen súdnej rady Peter Šamko. O kandidatúru na sudkyňu ESĽP sa uchádzala aj členka súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková. Za kandidátku ju navrhli predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová, člen súdnej rady Ľuboš Kunay, ako aj Združenie sudcov Slovenska.

Súdna rada zvolila na svojom júnovom zasadnutí dvoch z troch navrhnutých kandidátov na sudcu ESĽP, Branislava Jablonku a Ondreja Laciaka. Súčasného európskeho prokurátora Juraja Novockého nezvolila.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Záporožská jadrová elektráreň prišla o časť externých zdrojov chladenia

Záporožská jadrová elektráreň aktuálne dostáva elektrinu na svoje fungovanie už len cez jedno z dvoch vonkajších vedení, vyhlásila ruská administratíva elektrárne. Druhé vedenie bolo podľa nej vyradené v dôsledku bojov. Úradníci tvrdia, že úroveň radiácie zostáva v norme a opravy sa začnú hneď, ako to podmienky umožnia.​

Záporožská jadrová elektráreň je najväčšou v Európe a je pod ruskou kontrolou od marca 2022. Nevyrába elektrinu a chladenie paliva je úplne závislé od externého napájania. V decembri už zariadenie dvakrát prišlo o všetku vonkajšiu elektrinu a muselo prejsť na externé generátory.​

Ukrajina a Rusko sa vzájomne obviňujú z ostreľovania areálu. Boje už opakovane poškodili miestnu infraštruktúru. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu dlhodobo varuje, že strata vonkajších vedení dramaticky zvyšuje riziko vážnej jadrovej havárie.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Dôchodky prepočítajú a starostlivosť o dieťa získa rovnaké hodnotenie

Obdobie starostlivosti o dieťa počas materskej alebo rodičovskej dovolenky sa od januára 2026 bude plnohodnotne započítavať do dôchodku. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini.

Nové pravidlá majú zabezpečiť, aby starostlivosť o dieťa neznamenala znevýhodnenie v dôchodkovom veku. Podľa ministerstva práce cieľom úpravy je zabezpečiť ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe aj v prípade, že poistenec nevykonával zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa.

Novela zavádza alternatívny výpočet dôchodku, pri ktorom sa za toto obdobie zohľadní individuálny vymeriavací základ odvodený od priemernej mzdy počas aktívneho pracovného života.

Zmena sa dotkne aj osôb, ktoré poberajú peňažný príspevok na opatrovanie, vykonávajú osobnú asistenciu, sú chránenými svedkami, vojakmi dobrovoľnej prípravy alebo poberajú kompenzácie v súvislosti s útlmom banskej činnosti.

Dôchodky priznané v roku 2026 sa budú ešte počítať podľa pôvodných pravidiel, no najneskôr do konca roku 2031 budú prepočítané. Novela tiež povoľuje súbeh dôchodkového poistenia z viacerých zdrojov vrátane zamestnania a starostlivosti o dieťa.

(tasr, max)

Minúta  |  

Východné štáty EÚ: Brusel musí viac chrániť kontinent

Zástupcovia ôsmich európskych krajín sa v utorok v Helsinkách zhodli, že Európska únia by mala prevziať väčšiu úlohu pri posilňovaní obrany a bezpečnosti kontinentu.

Na stretnutí „východného krídla“ Únie, na ktorom sa zišli lídri Fínska, Švédska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska a Bulharska, diskutovali o tom, že obrana regiónu musí byť prioritou, aby „mohli čeliť dlhodobej hrozbe, ktorú predstavuje Rusko“.

Prejav jednoty na východnom krídle prišiel pred širším samitom Európskej rady v Bruseli, ktorý je naplánovaný na štvrtok a na ktorom je budúcnosť navrhovaných „vlajkových“ obranných projektov EÚ otázna pre odpor krajín, ako sú Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

„Našou úlohou je zabezpečiť, aby táto otázka zostala na popredných miestach programu a aby bola chápaná na úrovni Únie,“ zhodnotil vo vyhlásení fínsky premiér Petteri Orpo.

Krajiny EÚ podľa neho už prijali Bielu knihu o obrane bloku a dohodli sa na pláne jej zlepšenia vrátane hlavných projektov.

„Vychádzam z toho, že hlavné projekty sú schválené. Ďalšou otázkou teda je, ako budú tieto projekty uprednostňovať v rámci Únie, napríklad pri prideľovaní finančných prostriedkov,“ dodal.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.