Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bloomberg: Orbán chce zostať pri moci a vládnuť ako prezident

Maďarský premiér Viktor Orbán podľa informácií z prostredia vládnej strany Fidesz zvažuje prechod na prezidentský systém, ktorý by mu umožnil zachovať si moc aj v prípade volebnej prehry, píše Bloomberg.

Myšlienka prichádza v čase, keď opozícia podľa niektorých prieskumov vedie s dvojciferným náskokom. Parlament už medzitým schválil zákon sťažujúci odvolanie prezidenta z funkcie.

Orbán, ktorý v minulosti túto možnosť viackrát naznačil, sa nedávno o tejto téme rozprával aj s Donaldom Trumpom počas návštevy v USA. Ak by sa rozhodol pre tento krok, mohol by ako prezident naďalej riadiť krajinu, pričom výkonnú moc by prenechal dôveryhodnému spojencovi.

V prípade prehry by ako hlava štátu mohol brzdiť pokusy opozície o zmenu politického kurzu a vzťahu k Európskej únii. Podľa zdrojov chce tak pretvoriť prezidentskú ceremoniálnu funkciu na výkonnejšiu. Hovorca maďarského predsedu vlády označil správy o prezidentskom systéme za „ľavicové falošné správy“.

Opozičná strana Tisza upozorňuje na možnosť ústavných zmien ako súčasť krízového scenára. Analytici varujú, že takýto krok by mohol byť vnímaný ako odmietnutie vôle voličov a prehlboval by obavy z ohrozenia demokracie v Maďarsku.

(max)

Minúta  |  

Podozrivého strelca v Sydney obvinila polícia z 59 trestných činov

Austrálska polícia v stredu obvinila muža podozrivého zo streľby počas židovskej oslavy Chanuky na pláži Bondi Beach v Sydney z 59 trestných činov, vrátane vrážd a terorizmu. Pri útoku, ku ktorému došlo v nedeľu, zahynulo pätnásť osôb vrátane Slovenky a ďalšie utrpeli vážne zranenia.

Incident vyvolal silnú odozvu v celej krajine a obnovil obavy z rastúceho antisemitizmu a násilného extrémizmu. Podľa polície sa na útoku podieľali otec a syn. Päťdesiatročného Sajida Akrama polícia na mieste zastrelila.

Jeho 24-ročný syn Naveed Akram bol postrelený a po niekoľkých dňoch sa v utorok prebral z kómy. Práve jeho v stredu oficiálne obvinili z pätnástich vrážd, 40 skutkov ublíženia na zdraví s úmyslom vraždy, teroristického trestného činu a ďalších obvinení.

Polícia spresnila, že skutky mali za cieľ presadzovať náboženské ciele a vyvolať strach v spoločnosti. Vyšetrovatelia uvádzajú, že útok bol pravdepodobne inšpirovaný teroristickou organizáciou Islamský štát.

Obvinený je hospitalizovaný pod prísnym policajným dozorom a v pondelok má predstúpiť pred súd prostredníctvom videohovoru. Pohreby obetí sa začali v stredu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel rozhodne o potratovej turistike, chce obísť kompetencie štátov

Európsky parlament bude v stredu hlasovať o návrhu, ktorý by umožnil ženám z krajín s prísnejšími obmedzeniami interrupcií ísť na umelý potrat v inom členskom štáte bezplatne.

Na takýto účel by sa vytvoril fond financovaný z rozpočtu EÚ. Podľa kritikov ide o ideologické zneužívanie moci, ktoré zasahuje do právnych predpisov členských štátov a princípu subsidiarity.

Návrh prichádza v čase, keď v Európe prevažuje trend smerom k väčšej dostupnosti umelých potratov.

Hlasovanie sa má uskutočniť krátko po poludní v Európskom parlamente v Štrasburgu a analytici očakávajú jeho schválenie. Európska komisia bude mať následne čas do marca na rozhodnutie, či návrh prijme.

Komisia biskupských konferencií Európskej únie vydala pred hlasovaním stanovisko, v ktorom zdôrazňuje, že potrat nemôže byť základnou zdravotníckou univerzálne dostupnou službou a vyzýva na rešpektovanie kompetencií národných štátov a uplatňovaniu politík, ktoré skutočne chránia a podporujú ženy a zároveň chránia nenarodený ľudský život.

(est, reuters)

Minúta  |  

Posielanie listov bude od januára drahšie, online balíky zlacnejú

Slovenská pošta od 1. januára 2026 upraví ceny univerzálnej poštovej služby pre vnútroštátny aj medzinárodný poštový styk. Dôvodom zmien je podľa generálneho riaditeľa Vladislava Kupku potreba zabezpečiť kvalitnú a dostupnú službu vo všetkých regiónoch napriek poklesu výnosov z listových zásielok a rastúcim nárokom na prevádzku.

Cena základného listu do 50 gramov v 2. triede vzrastie na 1,40 eura, čo je o 20 centov viac. Zdražejú aj poštové poukazy a SIPO.

Naopak, balíky podané online zlacnejú – cena balíka do piatich kilogramov adresované na poštu klesne z 3,10 na tri eurá, do desať kilogramov z 3,50 na 3,40 eura. Ceny balíkov podaných na priehradke zostávajú nezmenené.

Výraznejšie sa zvýhodňuje online podanie zásielok. Napríklad doporučený list 1. triedy bude online stáť 2,90 eura, na priehradke 3,80 eura. Poistený list do 500 eur vyjde online 3,40 eura, na priehradke 4,30 eura.

Pošta zároveň ruší poplatky za opakované doručenie a preposlanie zásielky. Ceny balíkov do Česka a do zvyšku Európy zostávajú nezmenené, do ostatných krajín sa zvýšia do štyroch eur. Celý nový cenník je dostupný online.

(tasr, max)

Minúta  |  

Lukašenko vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine, kým sa angažujú USA

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v rozhovore pre americkú televíziu Newsmax, z ktorého časti zverejnila agentúra BelTA, vyzval na urýchlené ukončenie vojny na Ukrajine.

Podotkol, že Spojené štáty a najmä Donald Trump zohrávajú kľúčovú úlohu v mierovom procese. Ocenil prezidenta USA ako „muža so silnou osobnosťou“, ktorý podľa neho presadzoval správny prístup už od začiatku konfliktu.

Lukašenko, blízky spojenec Vladimira Putina, tvrdí, že ak by Trumpova politika bola uplatnená skôr, vojne sa dalo predísť. Zároveň vyzval prezidenta Spojených štátov, aby zotrval vo svojom postoji a dotiahol mierové úsilie do konca.

Podľa bieloruského politika musí byť konflikt „zmrazený zhora nadol“ a následne by sa mohli začať rokovania. Zároveň varoval, že pokračovanie vojny by mohlo viesť k širšiemu globálnemu konfliktu a vážne ohroziť stabilitu Európy.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď americkí, ukrajinskí a európski predstavitelia vedú v Berlíne rokovania o úprave mierového návrhu USA, ktorý bol pôvodne kritizovaný ako príliš naklonený Rusku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezident Spojených štátov nariadil blokádu tankerov vo Venezuele

Americký prezident Donald Trump nariadil úplnú blokádu všetkých sankcionovaných ropných tankerov vstupujúcich do Venezuely a opúšťajúcich ju. Tento krok má zvýšiť tlak na režim Nicolása Madura, ktorého Trumpova administratíva formálne označila za zahraničnú teroristickú organizáciu.

Zatiaľ nie je jasné, ako bude blokádu presadzovať, avšak USA už zvýšili vojenskú prítomnosť v regióne a zaistili niekoľko plavidiel. Opatrenie spôsobilo nárast cien ropy o viac ako jedno percento na ázijských trhoch, keďže obchodníci očakávajú zníženie venezuelského exportu.

Americkí odborníci varujú, že ak Organizácia krajín vyvážajúcich ropu nenahradí výpadok, ceny by mohli vzrásť o päť až osem dolárov za barel.

Krok vyvolal aj právne otázky týkajúce sa právomocí prezidenta. Demokratický kongresman Joaquin Castro označil blokádu za „vojnový akt“, ktorý neschválil Kongres.

Trump avizoval aj možné pozemné útoky a označil Madurov režim za hrozbu pre terorizmus, pašovanie a obchodovanie s ľuďmi. Podľa Madura je cieľom hromadenia americkej armády jeho zvrhnutie a získanie kontroly nad ropnými zdrojmi krajiny, ktoré sú najväčšími zásobami ropy na svete.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.