Preskočiť na obsah
  |  

Rusko nevylučuje debatu o európskych vojakoch na Ukrajine

Kremeľ v stredu vyhlásil, že jeho odmietavý postoj k prítomnosti európskych vojsk na Ukrajine je dobre známy, no zároveň pripustil možnosť diskusie o tejto téme.

Reagoval tak na správu denníka New York Times, podľa ktorej návrh mierovej dohody sprostredkovanej USA počíta s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu a pomocou európskych jednotiek v západnej časti krajiny.

Hovorca Dmitrij Peskov odmietol komentovať diplomatické rokovania, zdôraznil však konzistentné odmietanie akéhokoľvek zahraničného nasadenia na Ukrajine. Zároveň dodal, že ide o otázku, o ktorej sa dá diskutovať.

Podľa neho Moskva neočakáva návštevu osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa, ale dúfa, že Spojené štáty čoskoro poskytnú výsledky rokovaní s Ukrajinou.

(reuters, pir)

  |  

Europoslanci schválili plán na koniec dovozu ruského plynu

Európsky parlament odobril plán, ktorý počíta s úplným ukončením dovozu ruského plynu do EÚ do konca roka 2027.

Poslanci návrh podporili výraznou väčšinou – 500 hlasov za, 120 proti. Zákon ešte musí formálne potvrdiť Rada EÚ, čo sa očakáva začiatkom budúceho roka.

Podľa dohody dovoz skvapalneného plynu ukončia do konca roka 2026 a plyn cez potrubia prestane prúdiť do septembra 2027. Opatrenie má prejsť aj napriek odporu Maďarska a Slovenska, keďže využíva mechanizmus kvalifikovanej väčšiny.

Podiel ruského plynu na trhu EÚ už výrazne klesol – zo 45 percent pred vojnou na Ukrajine na súčasných 12 percent.

EÚ zároveň plánuje postupne ukončiť aj dovoz ruskej ropy. Cieľom je znížiť energetickú závislosť od Ruska a zvýšiť bezpečnosť členských štátov.

(reuters, pir)

  |  

Z energopoukážky vyplatia v januári iba štvrtinu

Vláda SR schválila úpravu nariadenia k zákonu o adresnej energopomoci, ktorou spresňuje spôsob výpočtu hodnoty energopoukážky. Zámerom je zvýšiť flexibilitu a presnosť výpočtu štátnej pomoci pri cenách tepla.

Nový mechanizmus umožní v januári 2026 vyplatiť energopoukážku najprv vo výške jednej štvrtiny, pričom zvyšnú sumu vyplatia neskôr po prehodnotení vstupných údajov.

Návrh predložila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Novela upravuje výpočet v prípadoch, keď vzniknú výrazné rozdiely medzi objednaným a fakturovaným objemom tepla alebo medzi uplatňovanými a maximálnymi cenami podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Kontrola odhalila prípady, keď dodávatelia tepla uvádzali nižšie ceny, ako povoľuje cenový strop.

Zmena sa týka aj situácií s veľkým rozdielom medzi objednaným a dodaným teplom, napríklad v dôsledku nových odberných miest. V takých prípadoch sa pri výpočte použije množstvo z cenového rozhodnutia.

Nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

(tasr, max)

  |  

Vláda schválila zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien

Cieľom návrhu nového zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien je posilniť uplatňovanie zásady rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a preniesť do slovenského práva príslušnú európsku smernicu. Schválil ho v stredu vládny kabinet.

Zákon zavádza systém transparentnosti odmeňovania, ktorý má umožniť efektívne monitorovanie a posudzovanie rozdielov v odmeňovaní medzi pohlaviami.

Zamestnávatelia budú povinní vytvoriť štruktúry odmeňovania na základe objektívnych kritérií, ako sú zložitosť, zodpovednosť, pracovné podmienky a sociálne zručnosti.

Pred nástupom do práce budú musieť informovať uchádzačov o výške alebo rozpätí mzdy a nebudú môcť zisťovať ich predchádzajúce odmeny.

Zákon tiež zaručuje zamestnancom právo na informácie o ich odmeňovaní a priemerných platoch kolegov podľa pohlavia. Zamestnávatelia s viac ako 100 zamestnancami budú musieť pravidelne predkladať správy o rozdieloch v odmeňovaní. Ak sa preukáže rozdiel aspoň päť percent, budú povinní prijať nápravné opatrenia.

Zákon má nadobudnúť účinnosť 7. júna 2026.

(tasr, max)

  |  

Vznikne rada pre inklúziu Rómov, predsedom bude Fico

Vládny kabinet v stredu schválil zriadenie Rady vlády SR pre inklúziu marginalizovaných rómskych komunít. Nový poradný orgán má prispieť k efektívnejšej realizácii verejných politík a koordinácii aktivít Úradu vlády, splnomocnenca pre rómske komunity a ďalších štátnych orgánov v oblasti inklúzie Rómov.

Cieľom zriadenia rady je aj zefektívnenie využívania financií z Európskej únie a štátneho rozpočtu určených na podporu rovnosti a sociálno-ekonomického začlenenia Rómov.

Predsedom rady bude predseda vlády, podpredsedami sa stanú ministri regionálneho rozvoja, práce a školstva, splnomocnenec vlády pre rómske komunity a zástupca samospráv.

Z akčného plánu prioritnej oblasti „boj proti protirómskemu rasizmu a podpora participácie“ zároveň vyňali aktivitu „Vytvorenie a fungovanie Rómskeho mediálneho domu ako prostriedku na zlepšenie mediálneho obrazu Rómov“, ktorej indikatívny rozpočet bol 20 miliónov eur.

Úpravy sa týkajú aj oblasti zamestnanosti, kde plánovaný rozpočet znížili z 10,4 milióna na 5,3 milióna eur. Celkové zníženie finančného vplyvu akčných plánov na verejné financie predstavuje viac ako 25 miliónov eur.

Rovnako do akčných plánov doplnili nové opatrenia v oblastiach vzdelávania, bývania a zdravia. Napríklad plánujú jazykové vzdelávanie úradníkov v rómskom jazyku alebo zber dát o bývaní.

(tasr, max)

  |  

Von der Leyenová zvažuje spoločný dlh EÚ na podporu Ukrajiny

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila možnosť spoločného dlhu EÚ na financovanie Ukrajiny ako alternatívu k takzvanému reparačnému úveru, ktorý by využil zmrazené ruské aktíva.

Ako píše portál Euractiv, jej postoj sa zmiernil iba niekoľko dní pred samitom lídrov EÚ, keď viaceré krajiny vrátane Belgicka spochybnili pôvodný plán.

Belgický premiér Bart De Wever podmieňuje podporu spoločným znášaním právnych rizík a širším zapojením štátov. Reparačná pôžička si pritom vyžaduje len kvalifikovanú väčšinu, zatiaľ čo spoločný dlh potrebuje jednomyseľný súhlas všetkých 27 krajín, čo blokuje práve Maďarsko.

Von der Leyenová upozornila, že EÚ musí prijať zásadné rozhodnutie o financovaní Kyjeva na najbližšie dva roky, keďže Ukrajine hrozí finančný kolaps.

Brusel sa zároveň snaží zmierniť výhrady Belgicka, no utorkové rokovania lídrov v Bruseli zatiaľ nepriniesli konkrétny posun.

(pir)