Preskočiť na obsah
  |  

Putin: Rusko dosiahne svoje ciele a rozšíri nárazníkovú zónu

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Moskva dosiahne svoje vojenské ciele na Ukrajine – buď rokovaním, alebo silou. Zároveň zdôraznil potrebu rozšírenia takzvanej bezpečnostnej nárazníkovej zóny, ktorá má Rusku zaručiť ochranu.

Pokiaľ protistrana odmietne diplomatické riešenie, Kremeľ podľa neho zabezpečí „oslobodenie historických území“ vojenskou cestou. Aktuálne Rusko kontroluje celý Krym, väčšinu Donbasu a značnú časť ďalších oblastí, vrátane Chersonu a Záporožia.

Minister obrany Andrej Belousov priznal, že Ukrajinci sa pokúšajú o protiútok pri meste Kupiansk – podľa Kyjeva ho už ovládajú z 90 percent.

Putin sa zároveň pustil do európskych lídrov, ktorých obvinil z vedomej eskalácie napätia a šírenia „nezmyslov“ o ruskej hrozbe. Tvrdí, že Rusko nechce vojnu v Európe, no je na ňu pripravené, ak by došlo k stretu.

(reuters, pir)

  |  

Tomáš: Práca namiesto dávok zamestnala 900 ľudí

Iniciatíva „Práca namiesto dávok“, spustená 1. septembra, už prináša prvé výsledky. Úrady práce zaslali približne 15-tisíc odporúčaní do zamestnania alebo pozvánok na výberové konania a takmer 900 osôb sa podarilo zamestnať.

V 130 prípadoch sa už začalo správne konanie, ktoré môže viesť k odobratiu dávky v hmotnej núdzi tým, ktorí pracovnú ponuku odmietli alebo nenastúpili do zamestnania. Informoval o tom minister práce Erik Tomáš (Hlas) po poslednom rokovaní vlády v tomto roku.

Na Slovensku je podľa ministra približne 120-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi, z toho je asi 68-tisíc schopných pracovať. Z nich je 40-tisíc evidovaných ako nezamestnaní, ďalších 27-tisíc však v evidencii nie je. Týmto zaslali formuláre na zistenie ich pracovného potenciálu.

Rezort tiež reaguje na 9 500 prípadov, keď uchádzačov odmietli zamestnávatelia. Pripravuje preto dve opatrenia: mentorované zapracovanie a prácu na skúšku. Pri prvom prepláca mentorov, ktorí pomáhajú adaptovať sa v zamestnaní, pri druhom zasa náklady zamestnávateľom na tri mesiace skúšobnej práce.

Podľa ministra sa výsledky iniciatívy postupne zvyšujú a budú ďalej rásť.

(tasr, max)

  |  

Sánchez kritizuje zrušenie zákazu áut so spaľovacím motorom

Španielsky premiér Pedro Sánchez kritizoval rozhodnutie Európskej komisie zrušiť plánovaný zákaz predaja áut so spaľovacím motorom od roku 2035. Podľa neho ide o „historickú chybu“, ktorá podkopáva snahy EÚ o klimatickú udržateľnosť.

Zmena nastala po tlaku automobiliek, ktoré sa sťažovali na slabý záujem o elektrické vozidlá a požadovali miernejšie emisné pravidlá.

Sánchez však upozorňuje, že skutočná konkurencieschopnosť spočíva v ekologických riešeniach, nie v ústupkoch.

Na podujatí v Madride predstavil aj návrh národnej klimatickej dohody, ktorá by zahrnula napríklad ochranu pracovníkov počas extrémnych výkyvov počasia, prevenciu požiarov alebo vytváranie klimatických útočísk v mestách.

(reuters, pir)

  |  

Súťaž na D1 Turany – Hubová zrušili pre chybu diaľničiarov

Predseda Úradu pre verejné obstarávanie Peter Kubovič rozhodol o zrušení užšej súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1 Turany – Hubová.

Národná diaľničná spoločnosť podľa úradu nebola oprávnená obmedziť možnosť uchádzačov preukázať splnenie podmienok účasti prostredníctvom kapacít inej osoby, ak nevyužila zmluvnú výhradu na vykonanie podstatných činností samotným uchádzačom.

Rozhodnutie padlo 16. decembra v konaní o preskúmaní predchádzajúceho rozhodnutia. Proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

Diaľničiari vyhlásili súťaž v auguste 2024 na výstavbu 13,5-kilometrového úseku s tunelmi Korbeľka (5 868 m) a Havran (2 820 m). S predpokladanou cenou 1,473 miliardy eur bez DPH mali práce trvať sedem rokov.

Úrad pre verejné obstarávanie už vlani riešil štyri námietky voči podmienkam súťaže, z ktorých jednej vyhovel čiastočne. Jedna spoločnosť následne podala žalobu na Správny súd v Bratislave.

V júni tohto roka doručila podnet na preskúmanie, čo viedlo k novému rozhodnutiu o zrušení súťaže.

(tasr, max)

  |  

Rusko nevylučuje debatu o európskych vojakoch na Ukrajine

Kremeľ v stredu vyhlásil, že jeho odmietavý postoj k prítomnosti európskych vojsk na Ukrajine je dobre známy, no zároveň pripustil možnosť diskusie o tejto téme.

Reagoval tak na správu denníka New York Times, podľa ktorej návrh mierovej dohody sprostredkovanej USA počíta s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu a pomocou európskych jednotiek v západnej časti krajiny.

Hovorca Dmitrij Peskov odmietol komentovať diplomatické rokovania, zdôraznil však konzistentné odmietanie akéhokoľvek zahraničného nasadenia na Ukrajine. Zároveň dodal, že ide o otázku, o ktorej sa dá diskutovať.

Podľa neho Moskva neočakáva návštevu osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa, ale dúfa, že Spojené štáty čoskoro poskytnú výsledky rokovaní s Ukrajinou.

(reuters, pir)

  |  

Europoslanci schválili plán na koniec dovozu ruského plynu

Európsky parlament odobril plán, ktorý počíta s úplným ukončením dovozu ruského plynu do EÚ do konca roka 2027.

Poslanci návrh podporili výraznou väčšinou – 500 hlasov za, 120 proti. Zákon ešte musí formálne potvrdiť Rada EÚ, čo sa očakáva začiatkom budúceho roka.

Podľa dohody dovoz skvapalneného plynu ukončia do konca roka 2026 a plyn cez potrubia prestane prúdiť do septembra 2027. Opatrenie má prejsť aj napriek odporu Maďarska a Slovenska, keďže využíva mechanizmus kvalifikovanej väčšiny.

Podiel ruského plynu na trhu EÚ už výrazne klesol – zo 45 percent pred vojnou na Ukrajine na súčasných 12 percent.

EÚ zároveň plánuje postupne ukončiť aj dovoz ruskej ropy. Cieľom je znížiť energetickú závislosť od Ruska a zvýšiť bezpečnosť členských štátov.

(reuters, pir)