Preskočiť na obsah
  |  

Trump plánuje zmenu pravidiel pre marihuanu

Americký prezident Donald Trump má ešte tento týždeň podpísať výkonné nariadenie, ktorým marihuanu presunie do miernejšej kategórie kontrolovaných látok.

Podľa CNN a NBC by takýto krok výrazne uvoľnil federálne obmedzenia – aktuálne je marihuana zaradená v rovnakom zozname ako heroín či extáza, teda ako látka bez medicínskeho využitia a s vysokým rizikom zneužitia.

Reklasifikácia by mohla znížiť dane, ktoré dnes dusia legálny trh s konope, a zároveň by mohla zjednodušiť prístup k financovaniu.

Náznaky zmeny legislatívy spôsobili tento týždeň rast akcií viacerých spoločností z tohto odvetvia. Podľa zdrojov z Bieleho domu môže dôjsť k podpisu už vo štvrtok, hoci načasovanie sa môže meniť.

Ministerstvo zdravotníctva návrh na reklasifikáciu podalo ešte počas vlády Joea Bidena. Biely dom sa zatiaľ k informáciám nevyjadril.

(reuters, pir)

  |  

Pavel telefonoval so Zelenským, riešili front aj muničnú iniciatívu

Český prezident Petr Pavel v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským potvrdil pokračovanie podpory Ukrajiny a diskutoval o situácii na fronte, najmä v okolí Kupianska, aj o ďalšom smerovaní mierových rokovaní. Obaja lídri sa zhodli, že cieľom má byť dôstojný mier pre Ukrajinu .​

Zelenskyj ocenil, že Pavel detailne sleduje vývoj na frontovej línii aj diplomatické úsilie, a vyzdvihol nedávnu operáciu ukrajinských síl pri Kupiansku, kde podľa Kyjeva jednotky získali späť časť územia a obkľúčili ruské vojsko. Podľa Zelenského schopnosť Ukrajiny udržať si pozície vytvára „správny základ“ pre mierové iniciatívy, o ktorých s českým prezidentom hovorili.​

Významnou témou rozhovoru bola aj česká muničná iniciatíva, v rámci ktorej sa na Ukrajinu tento rok dostalo približne 1,8 milióna kusov delostreleckej munície a program má pokračovať aj v roku 2026. Pavel aj Zelenskyj potvrdili záujem na ďalšej spolupráci.

(tasr, sie)

  |  

Hegseth chystá reorganizáciu velenia americkej armády

Minister obrany USA Pete Hegseth presadzuje rozsiahlu reorganizáciu velenia armády Spojených štátov amerických, ktorá má oslabiť postavenie veliteľstiev zameraných na Európu a Blízky východ a presmerovať pozornosť armády na „aktuálne hrozby“, informuje Daily Mail.

Plán počíta so znížením počtu štvorhviezdičkových generálov najmenej o pätinu a so zredukovaním bojových veliteľstiev z 11 na osem.​

Veliteľstvá pre Európu, Blízky východ a Afriku (EUCOM, CENTCOM, AFRICOM) majú prejsť pod nové zastrešujúce veliteľstvo US International Command, zatiaľ čo severné a južné veliteľstvo pre americký kontinent (NORTHCOM a SOUTHCOM) by sa zlúčili do nového US Americas Command („Americom“). Zvyšné samostatné bojové veliteľstvá by tvorili US Cyber Command, US Special Operations Command, US Indo‑Pacific Command, US Space Command, US Strategic Command a US Transportation Command.​

Iniciatíva nadväzuje na novú Národnú bezpečnostnú stratégiu prezidenta Donalda Trumpa, ktorá hlása, že „dni, keď Spojené štáty podopierali celý svetový poriadok ako Atlas, sa skončili“ a vyzýva spojencov na väčšie prebratie zodpovednosti.

Americký kongres však do každoročného obraného rozpočtu vložil podmienku, že Pentagon musí najprv predložiť detailný plán nákladov a dopadov na spojencov. V zmysle rozpočtového zákona by sa financovanie tejto reorganizačnej reformy uvoľnilo 60 dní po predložení tejto analýzy.

(sie)

  |  

Mexiko vyzvalo OSN na zásah vo Venezuele

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová apelovala na OSN, aby konečne prevzala aktívnu úlohu a zabránila násiliu vo Venezuele, kde prudko rastie napätie medzi režimom Nicolása Madura a Spojenými štátmi.

Počas stredajšej tlačovej konferencie vyhlásila, že Mexiko odmieta akúkoľvek zahraničnú intervenciu a varovala pred možným krviprelievaním.

Výzva prichádza po tom, čo americký prezident Donald Trump nariadil blokádu všetkých sankcionovaných tankerov spojených s Venezuelou. Caracas to označil za „grotesknú hrozbu“.

Trump zároveň označil Madurov režim za teroristickú organizáciu a do regiónu poslal tisíce amerických vojakov a vojnové lode. Očakáva sa jeho večerný prejav k národu, ktorý môže ďalej vyostriť situáciu.

Venezuela naďalej odmieta akékoľvek zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí.

(reuters, pir)

  |  

KDH: Zdravotníctvo sa pod vedením Hlasu prepadá do chaosu

Opozičné KDH kritizuje stav slovenského zdravotníctva po dvoch rokoch, odkedy vedie rezort strana Hlas. Tvrdí, že systém sa prepadá do chaosu, nemocnice sa ďalej zadlžujú a pacienti čelia rastúcim poplatkom pri návšteve lekára, hospitalizácii aj operáciách.

Podľa poslanca Petra Stachuru (KDH) štát problém nerieši a vytvára priestor na oslabovanie štátnych nemocníc v prospech súkromných finančných skupín.​

Hnutie upozorňuje, že Bratislava stále nemá jasne určenú nemocničnú sieť ani medicínsky plán a štátne nemocnice podľa neho fungujú bez vízie ďalšieho rozvoja. KDH varuje, že pacienti sa môžu čoraz viac spoliehať na súkromné zariadenia a za doliečenie či rehabilitáciu budú platiť výrazne vyššie sumy, čo podľa hnutia narúša princíp solidarity v zdravotníckom systéme.​

Stachura zároveň poukazuje na podozrenia pri financovaní nemocníc zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Je neakceptovateľné, že štátna poisťovňa dáva vyššie platby súkromnej skupine Agel než štátnym alebo regionálnym nemocniciam. Ide o dlhodobý problém, na ktorý ministerstvo nereaguje,“ skonštatoval Stachura.

Za problémovú označuje strana aj situáciu v Nemocnici Milosrdní bratia, v ktorej spor o úhrady podľa hnutia vytvára finančný tlak na jej vlastníka.

(tasr, sie)

  |  

Orbán: Zmrazené ruské aktíva nebudú na programe samitu EÚ

Maďarský premiér Viktor Orbán označil skutočnosť, že otázka využitia zmrazených ruských aktív nebude na programe štvrtkového samitu EÚ, za víťazstvo Budapešti v rokovaniach pred zasadnutím lídrov Únie. Po príchode na stretnutie politickej skupiny Patrioti pre Európu v Bruseli povedal, že zákulisné rokovania viedli k tomu, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová túto tému z programu stiahla, informuje web atv.hu.

Orbán zároveň odmieta aj alternatívu spoločného úveru EÚ namiesto ruských aktív a avizuje, že Maďarsko neprevezme zodpovednosť za pôžičku určenú na podporu Ukrajiny.​

Nemecký kancelár Friedrich Merz naopak považuje plán EÚ využiť zmrazené ruské aktíva na financovanie ukrajinskej obrany za nástroj na zvýšenie tlaku na ruského prezidenta Vladimira Putina. Zdôraznil, že ide nielen o pomoc Kyjevu, ale aj o jasný signál Moskve, že Európa použije dostupné prostriedky na urýchlenie ukončenia vojny. ​

Plán má podporu viacerých členských štátov vrátane Nemecka, no vyvoláva aj odpor, najmä v Belgicku, kde sídli Euroclear a kde sa nachádza väčšina ruských aktív zmrazených v EÚ. Belgickí predstavitelia sa podľa zdrojov portálu France24 obávajú právnych rizík a možnej odvety Ruska.

Merz priznal, že vníma obavy belgickej vlády a avizoval konzultácie s partnermi s cieľom tieto výhrady riešiť.​

(reuters, sie)