Preskočiť na obsah
  |  

Hlasovanie o dôvere novej českej vláde bude 13. januára

Českí poslanci budú rokovať o návrhu na vyslovenie dôvery vláde Andreja Babiša 13. januára 2026. Podľa predsedu Poslaneckej snemovne Tomia Okamuru to bude druhý bod programu riadneho zasadnutia snemovne.

„Hlasovanie o dôvere vláde sa uskutoční v utorok 13. januára. Zasadnutie začne o 11:00,“ povedal Okamura. Podľa webu idnes.cz sa očakáva, že kabinet premiéra Babiša dôveru získa.

Nová česká vláda sa funkcie oficiálne ujala v pondelok, keď ju na Pražskom hrade vymenoval prezident Petr Pavel. Skladá sa z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi.

Podľa českej ústavy musí novovymenovaná vláda požiadať Poslaneckú snemovňu o vyslovenie dôvery do 30 dní a jej predseda musí na základe rokovacieho poriadku zaradiť tento návrh do programu nasledujúceho plenárneho zasadnutia.

Koalícia ANO, SPD a Motoristi má v dolnej komore väčšinu 108 z 200 hlasov a vláda na získanie dôvery musí získať podporu väčšiny prítomných poslancov.

(tasr, lud)

  |  

Marek Eštok zastupoval Slovensko na rokovaniach v Bruseli

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok zastupoval Slovensko na viacerých rokovaniach v Bruseli, vrátane zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, Medzivládnej konferencie s Čiernou Horou a stretnutia skupiny Priateľov kohézie. Diskusie sa zamerali najmä na prípravu decembrového zasadnutia Európskej rady a aktuálne európske témy.

Slovensko podľa Eštoka podporuje mierové iniciatívy USA a zdôrazňuje potrebu zapojenia všetkých dotknutých strán do rokovaní. Zároveň odmieta využívanie nových nástrojov EÚ na financovanie vojenských výdavkov a trvá na dôkladnom posudzovaní právnych a ekonomických rizík pri riešení finančných potrieb na roky 2026 a 2027.

SR očakáva návrhy na zníženie cien energií a presadzuje odklad systému obchodovania s emisnými kvótami ETS2 do roku 2030, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu domácností a podnikov.

V rokovaniach o budúcom rozpočte EÚ zostáva prioritou politika súdržnosti a zachovanie samostatnej spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom Slovensko odmieta povinné stropovanie príjmov veľkých fariem.

Eštok potvrdil podporu rozširovaniu Európskej únie vrátane integračných ambícií Srbska a Čiernej Hory, ktorú Slovensko podporuje ako budúceho člena EÚ už v roku 2028.

(tasr, lud)

  |  

Ukrajina tvrdí, že ovláda 90 percent Kupianska, Rusko to popiera

Ukrajina oznámila, že získala kontrolu nad takmer 90 percentami územia strategického mesta Kupiansk, kľúčového železničného uzla na severovýchode krajiny.

Podľa veliteľa Oleksandra Syrského sa ruské jednotky podarilo vytlačiť, no Moskva to popiera a tvrdí, že ukrajinský protiútok zlyhal.

Prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil význam vojenských úspechov pre ďalšie diplomatické rokovania. Kupiansk osobne navštívil iba pred niekoľkými dňami.

Boje o mesto sú súčasťou širšieho kontextu vyjednávaní, v ktorých sa čoraz viac hovorí o možných územných ústupkoch Kyjeva – najmä pod tlakom návrhov od amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Rusko tvrdí, že v roku 2025 rozšírilo rozsah okupovaných území o tretinu a že kontroluje viac ako 19 percent Ukrajiny. Zároveň uviedlo, že jeho útoky znížili ukrajinskú energetickú kapacitu o polovicu.

(reuters, pir)

  |  

Hnutie Slovensko chce zrušiť premlčanie vrážd, znásilnení a korupcie

Hnutie Slovensko spustilo ďalšiu online anketu na stránke Prevrat2027.sk, kde sa ľudí pýta, či sú za zrušenie premlčacích lehôt pri trestných činoch ako vražda, znásilnenie, korupcia a zneužívanie maloletých.

Cieľom návrhu je, aby tieto skutky nikdy nepodliehali premlčaniu a ich páchateľov mohli stíhať kedykoľvek. Líder hnutia Igor Matovič tvrdí, že len tak je to „fér“ voči obetiam.

Zároveň predstavil výsledky predchádzajúcej ankety o alkoholových a drogových kontrolách politikov – až 98 percent opýtaných bolo za, čo označil za najväčšiu podporu spomedzi doteraz zverejnených otázok.

Hnutie každý mesiac predstavuje novú otázku, pričom chce pri tvorbe politík vychádzať z názorov občanov. V januári plánuje sériu diskusií s verejnosťou.

Matovič týmto krokom reaguje aj na vyhlásenie Michala Šimečku (PS), ktorý odmietol spoluprácu s Hnutím Slovensko, pričom Matovič tvrdí, že o podmienkach rozhodnú ľudia.

(tasr, pir)

  |  

Meloniová žiada odklad podpisu dohody s Mercosurom

Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa postavila proti plánovanému podpisu obchodnej dohody medzi EÚ a juhoamerickým blokom Mercosur. Oznámila, že je stále „predčasné“ pristúpiť k podpisu, kým nebudú dokončené ochranné opatrenia pre európskych poľnohospodárov.

Podobne ako Francúzsko, aj Taliansko vyjadrilo obavy z nedostatočných záruk reciprocity.

Meloniová upozornila, že dohoda musí byť výhodná pre všetky sektory, pričom kľúčové sú obavy agrárneho sektora. Zatiaľ čo štáty, ako sú Nemecko či Španielsko, veria, že zmluva posilní export a obmedzí závislosť od Číny, Rím vyzýva na opatrnosť.

Napriek výhradám premiérka dodala, že Taliansko nemá v úmysle dohodu vetovať, iba žiada čas na dopracovanie potrebných záruk.

Verí, že začiatkom budúceho roka môžu byť splnené všetky podmienky pre jej podporu.

(reuters, pir)

  |  

Putin: Rusko dosiahne svoje ciele a rozšíri nárazníkovú zónu

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Moskva dosiahne svoje vojenské ciele na Ukrajine – buď rokovaním, alebo silou. Zároveň zdôraznil potrebu rozšírenia takzvanej bezpečnostnej nárazníkovej zóny, ktorá má Rusku zaručiť ochranu.

Pokiaľ protistrana odmietne diplomatické riešenie, Kremeľ podľa neho zabezpečí „oslobodenie historických území“ vojenskou cestou. Aktuálne Rusko kontroluje celý Krym, väčšinu Donbasu a značnú časť ďalších oblastí, vrátane Chersonu a Záporožia.

Minister obrany Andrej Belousov priznal, že Ukrajinci sa pokúšajú o protiútok pri meste Kupiansk – podľa Kyjeva ho už ovládajú z 90 percent.

Putin sa zároveň pustil do európskych lídrov, ktorých obvinil z vedomej eskalácie napätia a šírenia „nezmyslov“ o ruskej hrozbe. Tvrdí, že Rusko nechce vojnu v Európe, no je na ňu pripravené, ak by došlo k stretu.

(reuters, pir)