Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mexiko vyzvalo OSN na zásah vo Venezuele

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová apelovala na OSN, aby konečne prevzala aktívnu úlohu a zabránila násiliu vo Venezuele, kde prudko rastie napätie medzi režimom Nicolása Madura a Spojenými štátmi.

Počas stredajšej tlačovej konferencie vyhlásila, že Mexiko odmieta akúkoľvek zahraničnú intervenciu a varovala pred možným krviprelievaním.

Výzva prichádza po tom, čo americký prezident Donald Trump nariadil blokádu všetkých sankcionovaných tankerov spojených s Venezuelou. Caracas to označil za „grotesknú hrozbu“.

Trump zároveň označil Madurov režim za teroristickú organizáciu a do regiónu poslal tisíce amerických vojakov a vojnové lode. Očakáva sa jeho večerný prejav k národu, ktorý môže ďalej vyostriť situáciu.

Venezuela naďalej odmieta akékoľvek zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí.

(reuters, pir)

Minúta  |  

KDH: Zdravotníctvo sa pod vedením Hlasu prepadá do chaosu

Opozičné KDH kritizuje stav slovenského zdravotníctva po dvoch rokoch, odkedy vedie rezort strana Hlas. Tvrdí, že systém sa prepadá do chaosu, nemocnice sa ďalej zadlžujú a pacienti čelia rastúcim poplatkom pri návšteve lekára, hospitalizácii aj operáciách.

Podľa poslanca Petra Stachuru (KDH) štát problém nerieši a vytvára priestor na oslabovanie štátnych nemocníc v prospech súkromných finančných skupín.​

Hnutie upozorňuje, že Bratislava stále nemá jasne určenú nemocničnú sieť ani medicínsky plán a štátne nemocnice podľa neho fungujú bez vízie ďalšieho rozvoja. KDH varuje, že pacienti sa môžu čoraz viac spoliehať na súkromné zariadenia a za doliečenie či rehabilitáciu budú platiť výrazne vyššie sumy, čo podľa hnutia narúša princíp solidarity v zdravotníckom systéme.​

Stachura zároveň poukazuje na podozrenia pri financovaní nemocníc zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Je neakceptovateľné, že štátna poisťovňa dáva vyššie platby súkromnej skupine Agel než štátnym alebo regionálnym nemocniciam. Ide o dlhodobý problém, na ktorý ministerstvo nereaguje,“ skonštatoval Stachura.

Za problémovú označuje strana aj situáciu v Nemocnici Milosrdní bratia, v ktorej spor o úhrady podľa hnutia vytvára finančný tlak na jej vlastníka.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Orbán: Zmrazené ruské aktíva nebudú na programe samitu EÚ

Maďarský premiér Viktor Orbán označil skutočnosť, že otázka využitia zmrazených ruských aktív nebude na programe štvrtkového samitu EÚ, za víťazstvo Budapešti v rokovaniach pred zasadnutím lídrov Únie. Po príchode na stretnutie politickej skupiny Patrioti pre Európu v Bruseli povedal, že zákulisné rokovania viedli k tomu, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová túto tému z programu stiahla, informuje web atv.hu.

Orbán zároveň odmieta aj alternatívu spoločného úveru EÚ namiesto ruských aktív a avizuje, že Maďarsko neprevezme zodpovednosť za pôžičku určenú na podporu Ukrajiny.​

Nemecký kancelár Friedrich Merz naopak považuje plán EÚ využiť zmrazené ruské aktíva na financovanie ukrajinskej obrany za nástroj na zvýšenie tlaku na ruského prezidenta Vladimira Putina. Zdôraznil, že ide nielen o pomoc Kyjevu, ale aj o jasný signál Moskve, že Európa použije dostupné prostriedky na urýchlenie ukončenia vojny. ​

Plán má podporu viacerých členských štátov vrátane Nemecka, no vyvoláva aj odpor, najmä v Belgicku, kde sídli Euroclear a kde sa nachádza väčšina ruských aktív zmrazených v EÚ. Belgickí predstavitelia sa podľa zdrojov portálu France24 obávajú právnych rizík a možnej odvety Ruska.

Merz priznal, že vníma obavy belgickej vlády a avizoval konzultácie s partnermi s cieľom tieto výhrady riešiť.​

(reuters, sie)

Minúta  |  

Novela zákona o neziskových organizáciách je v rozpore s ústavou

Ústavný súd SR rozhodol, že novela zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na neverejnom zasadnutí pléna tak vyhovel podaniam skupiny opozičných poslancov a verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.​

Súd konštatoval rozpor s ustanoveniami ústavy o základných právach, slobodách a politických právach a protiústavnosťou označil aj časť zákona o nadáciách týkajúcu sa sprístupňovania informácií. Napadnutá novela, účinná od júna tohto roka, zavádzala pre neziskové organizácie povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a zverejňovať podrobné informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami.​

Podľa ombudsmana niektoré ustanovenia zákona neprimerane zasahovali do slobody združovania, sťažovali účasť občianskej spoločnosti na verejnom živote a umožňovali nadmernú kontrolu mimovládnych organizácií. Hnutie Progresívne Slovensko už skôr varovalo, že právna úprava ohrozuje základné demokratické princípy a ľudské práva. K rozhodnutiu Ústavného súdu pripojili sudcovia Miloš Maďar a Ivan Fiačan odlišné stanoviská.

​(tasr, sie)

Minúta  |  

Zrušenie tendra na D1 poškodzuje záujmy SR, vyhlásil Ráž

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) považuje rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Petra Kuboviča o zrušení tendra na výstavbu diaľničného úseku D1 Turany – Hubová za nesprávne a škodlivé pre záujmy Slovenska.

Tvrdí, že verdikt vracia prípravu projektu približne o dva roky späť a v socioekonomických dosahoch podľa jeho odhadu znamená stratu vyše jednej miliardy eur.​

Ráž potvrdil, že proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať, rezort ho preto formálne rešpektuje, no zároveň pripravuje nové verejné obstarávanie aj žalobu, ktorou chce zabezpečiť súdne preskúmanie postupu Úradu pre verejné obstarávanie.

Minister avizuje, že v prípade potvrdenia nesprávneho rozhodnutia bude štát žiadať náhradu škody pre Národnú diaľničnú spoločnosť aj potenciálnych uchádzačov v pôvodnom tendri.​

Šéf rezortu dopravy označil za nepochopiteľné, že Úrad pre verejné obstarávanie ešte minulý rok podmienky tendra potvrdil a teraz ich hodnotí ako nezákonné, hoci legislatíva sa podľa neho nezmenila.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Poľsko obnoví výrobu protipechotných mín, chce chrániť východnú hranicu

Poľsko prvýkrát od studenej vojny obnoví výrobu protipechotných mín a plánuje ich umiestniť pozdĺž hraníc s Bieloruskom a Ruskom v rámci projektu „Východný štít“.

Cieľom je posilniť obranu pred potenciálnymi hrozbami z východu.

Krajina zároveň oficiálne potvrdila svoj zámer odstúpiť od Ottawskej konvencie zakazujúcej tieto zbrane – proces má byť dokončený do februára 2026. Štátna firma Belma sa už pripravuje na výrobu až 1,2 milióna mín ročne.

Dodávky by mohli smerovať aj na Ukrajinu, ak bude zabezpečené pokrytie domácich potrieb. O možný nákup majú záujem aj ďalšie krajiny v regióne vrátane pobaltských štátov.

Vzhľadom na rastúce napätie a ruskú agresiu viaceré štáty prehodnocujú svoj postoj k zákazu mín – Litva a Fínsko už avizovali vlastnú výrobu, Lotyšsko a Estónsko nevylučujú tento krok v budúcnosti.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.