Preskočiť na obsah
  |  

Berlín schválil rekordné obranné výdavky za 50 miliárd eur

Nemecký rozpočtový výbor schválil obranné výdavky vo výške viac ako 50 miliárd eur – ide o najväčší balík v dejinách Bundeswehru.

Minister obrany Boris Pistorius označil krok za zásadný posun v plnení obranných záväzkov. Vojna na Ukrajine podľa neho zintenzívnila potrebu modernizácie a posilnenia armády.

Balík pokrýva nákup uniforiem, tankov, dronov či satelitov. Takmer polovica z celkovej sumy pôjde na výstroj a vybavenie pre 460-tisíc vojakov a civilných zamestnancov.

Nemecko rozšíri aj flotilu bojových vozidiel Puma, nakúpi drony MQ-9B SeaGuardian a rozvinie systémy protivzdušnej obrany Patriot a Iris-T.

Súčasťou je aj investícia do satelitného sledovania a modernizácie rakiet Taurus.

Opatrenia majú zabezpečiť dlhodobú obrannú pripravenosť krajiny ako člena NATO.

(reuters, pir)

  |  

Fico odcestoval do Bruselu na samit Európskej únie

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) v stredu odcestoval do Bruselu na samit Európskej únie (EÚ) s krajinami západného Balkánu a na následné zasadnutie Európskej rady.

Premiér sa v stredu večer zúčastní na samite lídrov Európskej rady a štátov západného Balkánu. Cieľom stretnutia je potvrdiť strategický význam vzťahov medzi EÚ a týmto regiónom. Po pracovnom rokovaní je na programe tiež spoločná večera lídrov.

Vo štvrtok ráno sa Fico plánuje zúčastniť na schôdzke neformálnej skupiny venovanej priemyslu a konkurencieschopnosti, po ktorom sa začne samotný samit Európskej rady.

Prezidenti a premiéri členských štátov EÚ budú rokovať o financovaní Ukrajiny, bezpečnosti Európy, rozširovaní bloku a dlhodobom rozpočte Únie na roky 2028 až 2034. Diskusie sa budú týkať aj situácie na Blízkom východe, migrácie a konkurencieschopnosti.

Premiér by sa mal na Slovensko vrátiť najneskôr v piatok 19. decembra.

(tasr, lud)

  |  

Turek požiadal českého prezidenta o osobné stretnutie

Kandidát strany Motoristi na post ministra životného prostredia Filip Turek v stredu požiadal českého prezidenta Petra Pavla o osobné stretnutie a čaká na určenie termínu. Informoval o tom spravodajský portál Novinky.cz. Rezort životného prostredia zatiaľ dočasne vedie predseda Motoristov Petr Macinka.

Turek sa mal s prezidentom stretnúť už skôr spolu s ďalšími kandidátmi na ministrov, no v tom čase bol hospitalizovaný pre zdravotné problémy. Prezident Pavel však už predtým verejne uviedol, že má k Turkovej nominácii výhrady a pochyboval, že by ich osobné stretnutie zmenilo jeho postoj.

Za problematické označil najmä Turekove príspevky na sociálnych sieťach, ktoré podľa neho naznačovali fascináciu nacistickým režimom. Kritizoval aj Turekovo vysvetlenie, že niektoré z príspevkov mali zverejniť iné osoby z jeho telefónu. Prezident vyhlásil, že od člena vlády očakáva zodpovedný prístup a rešpekt k pravidlám.

Turek reagoval vyhlásením, že právne dôvody na jeho nemenovanie neexistujú a zdôraznil, že rešpektuje zákony a ústavu.

Nová vláda premiéra Andreja Babiša sa ujala funkcie v pondelok po štyroch rokoch pôsobenia kabinetu Petra Fialu.

(tasr, lud)

  |  

Orbán: Putin sľúbil, že nepotrestá Maďarsko pre využite aktív

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že od ruského prezidenta Vladimira Putina dostal sľub, že Rusko nebude trestať Maďarsko za prípadné využitie ruských aktív EÚ v prospech Ukrajiny, keďže zohľadní postoj Budapešti.

Ako píše Mandiner, Orbán o tom informoval cestou na samit v Bruseli a zároveň zopakoval, že s takýmto krokom nesúhlasí. Podľa neho by využitie zmrazených ruských aktív predstavovalo nebezpečnú eskaláciu.

Zároveň kritizoval EÚ za porušenie zásad spolupráce a uviedol, že pre Maďarsko už rozhodnutia Únie nemusia byť záväzné.

Na sociálnej sieti X si pritom neodpustil ironický komentár o tom, že na Bruseli má najradšej odchod domov. Ukrajinský diplomat Andrij Sybiga kontroval slovami, že Orbán je „najcennejším zmrazeným aktívom Ruska v Európe“.

EÚ aktuálne zvažuje takzvanú reparačnú pôžičku pre Ukrajinu, pričom konečné rozhodnutie brzdí právna opatrnosť Belgicka.

(pir)

  |  

Hlasovanie o dôvere novej českej vláde bude 13. januára

Českí poslanci budú rokovať o návrhu na vyslovenie dôvery vláde Andreja Babiša 13. januára 2026. Podľa predsedu Poslaneckej snemovne Tomia Okamuru to bude druhý bod programu riadneho zasadnutia snemovne.

„Hlasovanie o dôvere vláde sa uskutoční v utorok 13. januára. Zasadnutie začne o 11:00,“ povedal Okamura. Podľa webu idnes.cz sa očakáva, že kabinet premiéra Babiša dôveru získa.

Nová česká vláda sa funkcie oficiálne ujala v pondelok, keď ju na Pražskom hrade vymenoval prezident Petr Pavel. Skladá sa z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi.

Podľa českej ústavy musí novovymenovaná vláda požiadať Poslaneckú snemovňu o vyslovenie dôvery do 30 dní a jej predseda musí na základe rokovacieho poriadku zaradiť tento návrh do programu nasledujúceho plenárneho zasadnutia.

Koalícia ANO, SPD a Motoristi má v dolnej komore väčšinu 108 z 200 hlasov a vláda na získanie dôvery musí získať podporu väčšiny prítomných poslancov.

(tasr, lud)

  |  

Marek Eštok zastupoval Slovensko na rokovaniach v Bruseli

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok zastupoval Slovensko na viacerých rokovaniach v Bruseli, vrátane zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, Medzivládnej konferencie s Čiernou Horou a stretnutia skupiny Priateľov kohézie. Diskusie sa zamerali najmä na prípravu decembrového zasadnutia Európskej rady a aktuálne európske témy.

Slovensko podľa Eštoka podporuje mierové iniciatívy USA a zdôrazňuje potrebu zapojenia všetkých dotknutých strán do rokovaní. Zároveň odmieta využívanie nových nástrojov EÚ na financovanie vojenských výdavkov a trvá na dôkladnom posudzovaní právnych a ekonomických rizík pri riešení finančných potrieb na roky 2026 a 2027.

SR očakáva návrhy na zníženie cien energií a presadzuje odklad systému obchodovania s emisnými kvótami ETS2 do roku 2030, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu domácností a podnikov.

V rokovaniach o budúcom rozpočte EÚ zostáva prioritou politika súdržnosti a zachovanie samostatnej spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom Slovensko odmieta povinné stropovanie príjmov veľkých fariem.

Eštok potvrdil podporu rozširovaniu Európskej únie vrátane integračných ambícií Srbska a Čiernej Hory, ktorú Slovensko podporuje ako budúceho člena EÚ už v roku 2028.

(tasr, lud)