Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico odcestoval do Bruselu na samit Európskej únie

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) v stredu odcestoval do Bruselu na samit Európskej únie (EÚ) s krajinami západného Balkánu a na následné zasadnutie Európskej rady.

Premiér sa v stredu večer zúčastní na samite lídrov Európskej rady a štátov západného Balkánu. Cieľom stretnutia je potvrdiť strategický význam vzťahov medzi EÚ a týmto regiónom. Po pracovnom rokovaní je na programe tiež spoločná večera lídrov.

Vo štvrtok ráno sa Fico plánuje zúčastniť na schôdzke neformálnej skupiny venovanej priemyslu a konkurencieschopnosti, po ktorom sa začne samotný samit Európskej rady.

Prezidenti a premiéri členských štátov EÚ budú rokovať o financovaní Ukrajiny, bezpečnosti Európy, rozširovaní bloku a dlhodobom rozpočte Únie na roky 2028 až 2034. Diskusie sa budú týkať aj situácie na Blízkom východe, migrácie a konkurencieschopnosti.

Premiér by sa mal na Slovensko vrátiť najneskôr v piatok 19. decembra.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Turek požiadal českého prezidenta o osobné stretnutie

Kandidát strany Motoristi na post ministra životného prostredia Filip Turek v stredu požiadal českého prezidenta Petra Pavla o osobné stretnutie a čaká na určenie termínu. Informoval o tom spravodajský portál Novinky.cz. Rezort životného prostredia zatiaľ dočasne vedie predseda Motoristov Petr Macinka.

Turek sa mal s prezidentom stretnúť už skôr spolu s ďalšími kandidátmi na ministrov, no v tom čase bol hospitalizovaný pre zdravotné problémy. Prezident Pavel však už predtým verejne uviedol, že má k Turkovej nominácii výhrady a pochyboval, že by ich osobné stretnutie zmenilo jeho postoj.

Za problematické označil najmä Turekove príspevky na sociálnych sieťach, ktoré podľa neho naznačovali fascináciu nacistickým režimom. Kritizoval aj Turekovo vysvetlenie, že niektoré z príspevkov mali zverejniť iné osoby z jeho telefónu. Prezident vyhlásil, že od člena vlády očakáva zodpovedný prístup a rešpekt k pravidlám.

Turek reagoval vyhlásením, že právne dôvody na jeho nemenovanie neexistujú a zdôraznil, že rešpektuje zákony a ústavu.

Nová vláda premiéra Andreja Babiša sa ujala funkcie v pondelok po štyroch rokoch pôsobenia kabinetu Petra Fialu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Orbán: Putin sľúbil, že nepotrestá Maďarsko pre využite aktív

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že od ruského prezidenta Vladimira Putina dostal sľub, že Rusko nebude trestať Maďarsko za prípadné využitie ruských aktív EÚ v prospech Ukrajiny, keďže zohľadní postoj Budapešti.

Ako píše Mandiner, Orbán o tom informoval cestou na samit v Bruseli a zároveň zopakoval, že s takýmto krokom nesúhlasí. Podľa neho by využitie zmrazených ruských aktív predstavovalo nebezpečnú eskaláciu.

Zároveň kritizoval EÚ za porušenie zásad spolupráce a uviedol, že pre Maďarsko už rozhodnutia Únie nemusia byť záväzné.

Na sociálnej sieti X si pritom neodpustil ironický komentár o tom, že na Bruseli má najradšej odchod domov. Ukrajinský diplomat Andrij Sybiga kontroval slovami, že Orbán je „najcennejším zmrazeným aktívom Ruska v Európe“.

EÚ aktuálne zvažuje takzvanú reparačnú pôžičku pre Ukrajinu, pričom konečné rozhodnutie brzdí právna opatrnosť Belgicka.

(pir)

Minúta  |  

Hlasovanie o dôvere novej českej vláde bude 13. januára

Českí poslanci budú rokovať o návrhu na vyslovenie dôvery vláde Andreja Babiša 13. januára 2026. Podľa predsedu Poslaneckej snemovne Tomia Okamuru to bude druhý bod programu riadneho zasadnutia snemovne.

„Hlasovanie o dôvere vláde sa uskutoční v utorok 13. januára. Zasadnutie začne o 11:00,“ povedal Okamura. Podľa webu idnes.cz sa očakáva, že kabinet premiéra Babiša dôveru získa.

Nová česká vláda sa funkcie oficiálne ujala v pondelok, keď ju na Pražskom hrade vymenoval prezident Petr Pavel. Skladá sa z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi.

Podľa českej ústavy musí novovymenovaná vláda požiadať Poslaneckú snemovňu o vyslovenie dôvery do 30 dní a jej predseda musí na základe rokovacieho poriadku zaradiť tento návrh do programu nasledujúceho plenárneho zasadnutia.

Koalícia ANO, SPD a Motoristi má v dolnej komore väčšinu 108 z 200 hlasov a vláda na získanie dôvery musí získať podporu väčšiny prítomných poslancov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Marek Eštok zastupoval Slovensko na rokovaniach v Bruseli

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok zastupoval Slovensko na viacerých rokovaniach v Bruseli, vrátane zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, Medzivládnej konferencie s Čiernou Horou a stretnutia skupiny Priateľov kohézie. Diskusie sa zamerali najmä na prípravu decembrového zasadnutia Európskej rady a aktuálne európske témy.

Slovensko podľa Eštoka podporuje mierové iniciatívy USA a zdôrazňuje potrebu zapojenia všetkých dotknutých strán do rokovaní. Zároveň odmieta využívanie nových nástrojov EÚ na financovanie vojenských výdavkov a trvá na dôkladnom posudzovaní právnych a ekonomických rizík pri riešení finančných potrieb na roky 2026 a 2027.

SR očakáva návrhy na zníženie cien energií a presadzuje odklad systému obchodovania s emisnými kvótami ETS2 do roku 2030, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu domácností a podnikov.

V rokovaniach o budúcom rozpočte EÚ zostáva prioritou politika súdržnosti a zachovanie samostatnej spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom Slovensko odmieta povinné stropovanie príjmov veľkých fariem.

Eštok potvrdil podporu rozširovaniu Európskej únie vrátane integračných ambícií Srbska a Čiernej Hory, ktorú Slovensko podporuje ako budúceho člena EÚ už v roku 2028.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že ovláda 90 percent Kupianska, Rusko to popiera

Ukrajina oznámila, že získala kontrolu nad takmer 90 percentami územia strategického mesta Kupiansk, kľúčového železničného uzla na severovýchode krajiny.

Podľa veliteľa Oleksandra Syrského sa ruské jednotky podarilo vytlačiť, no Moskva to popiera a tvrdí, že ukrajinský protiútok zlyhal.

Prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil význam vojenských úspechov pre ďalšie diplomatické rokovania. Kupiansk osobne navštívil iba pred niekoľkými dňami.

Boje o mesto sú súčasťou širšieho kontextu vyjednávaní, v ktorých sa čoraz viac hovorí o možných územných ústupkoch Kyjeva – najmä pod tlakom návrhov od amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Rusko tvrdí, že v roku 2025 rozšírilo rozsah okupovaných území o tretinu a že kontroluje viac ako 19 percent Ukrajiny. Zároveň uviedlo, že jeho útoky znížili ukrajinskú energetickú kapacitu o polovicu.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.