Preskočiť na obsah
  |  

Zrušenie tendra na D1 poškodzuje záujmy SR, vyhlásil Ráž

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) považuje rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Petra Kuboviča o zrušení tendra na výstavbu diaľničného úseku D1 Turany – Hubová za nesprávne a škodlivé pre záujmy Slovenska.

Tvrdí, že verdikt vracia prípravu projektu približne o dva roky späť a v socioekonomických dosahoch podľa jeho odhadu znamená stratu vyše jednej miliardy eur.​

Ráž potvrdil, že proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať, rezort ho preto formálne rešpektuje, no zároveň pripravuje nové verejné obstarávanie aj žalobu, ktorou chce zabezpečiť súdne preskúmanie postupu Úradu pre verejné obstarávanie.

Minister avizuje, že v prípade potvrdenia nesprávneho rozhodnutia bude štát žiadať náhradu škody pre Národnú diaľničnú spoločnosť aj potenciálnych uchádzačov v pôvodnom tendri.​

Šéf rezortu dopravy označil za nepochopiteľné, že Úrad pre verejné obstarávanie ešte minulý rok podmienky tendra potvrdil a teraz ich hodnotí ako nezákonné, hoci legislatíva sa podľa neho nezmenila.

(tasr, sie)

  |  

Poľsko obnoví výrobu protipechotných mín, chce chrániť východnú hranicu

Poľsko prvýkrát od studenej vojny obnoví výrobu protipechotných mín a plánuje ich umiestniť pozdĺž hraníc s Bieloruskom a Ruskom v rámci projektu „Východný štít“.

Cieľom je posilniť obranu pred potenciálnymi hrozbami z východu.

Krajina zároveň oficiálne potvrdila svoj zámer odstúpiť od Ottawskej konvencie zakazujúcej tieto zbrane – proces má byť dokončený do februára 2026. Štátna firma Belma sa už pripravuje na výrobu až 1,2 milióna mín ročne.

Dodávky by mohli smerovať aj na Ukrajinu, ak bude zabezpečené pokrytie domácich potrieb. O možný nákup majú záujem aj ďalšie krajiny v regióne vrátane pobaltských štátov.

Vzhľadom na rastúce napätie a ruskú agresiu viaceré štáty prehodnocujú svoj postoj k zákazu mín – Litva a Fínsko už avizovali vlastnú výrobu, Lotyšsko a Estónsko nevylučujú tento krok v budúcnosti.

(reuters, pir)

  |  

Ústavný súd stopol zmenu Úradu na ochranu oznamovateľov

Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad. Rozhodol o tom v stredu na svojom neverejnom zasadnutí pléna. Návrh skupiny opozičných poslancov Národnej rady SR prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu.

(tasr, red.)

  |  

Drucker sa nechce zdržať na Kmecovom mieste vicepremiéra, volá po krízovom tíme

Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) potrebuje človeka, ktorý sa mu bude naplno venovať.

Po demisii Petra Kmeca, ktorý čelil kritike za výzvy v hodnote 200 miliónov eur, dočasne agendu vedie Drucker. Ten upozornil, že Slovensko čaká kľúčové obdobie – uzatvára sa plán obnovy a rozbehnuté sú stovky investičných projektov.

Úrad preto podľa neho potrebuje plnohodnotné vedenie, krízový tím a intenzívnejšiu koordináciu s ostatnými rezortmi.

Minister zároveň vyzval kolegov, aby nebrali zvýšenú kontrolu ako nedôveru, ale ako nevyhnutný krok pre úspešné čerpanie prostriedkov. Zdôraznil tiež, že prípadné nesplnenie cieľov by mohlo znamenať vracanie financií späť.

(tasr, pir)

  |  

Berlín schválil rekordné obranné výdavky za 50 miliárd eur

Nemecký rozpočtový výbor schválil obranné výdavky vo výške viac ako 50 miliárd eur – ide o najväčší balík v dejinách Bundeswehru.

Minister obrany Boris Pistorius označil krok za zásadný posun v plnení obranných záväzkov. Vojna na Ukrajine podľa neho zintenzívnila potrebu modernizácie a posilnenia armády.

Balík pokrýva nákup uniforiem, tankov, dronov či satelitov. Takmer polovica z celkovej sumy pôjde na výstroj a vybavenie pre 460-tisíc vojakov a civilných zamestnancov.

Nemecko rozšíri aj flotilu bojových vozidiel Puma, nakúpi drony MQ-9B SeaGuardian a rozvinie systémy protivzdušnej obrany Patriot a Iris-T.

Súčasťou je aj investícia do satelitného sledovania a modernizácie rakiet Taurus.

Opatrenia majú zabezpečiť dlhodobú obrannú pripravenosť krajiny ako člena NATO.

(reuters, pir)

  |  

Fico odcestoval do Bruselu na samit Európskej únie

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) v stredu odcestoval do Bruselu na samit Európskej únie (EÚ) s krajinami západného Balkánu a na následné zasadnutie Európskej rady.

Premiér sa v stredu večer zúčastní na samite lídrov Európskej rady a štátov západného Balkánu. Cieľom stretnutia je potvrdiť strategický význam vzťahov medzi EÚ a týmto regiónom. Po pracovnom rokovaní je na programe tiež spoločná večera lídrov.

Vo štvrtok ráno sa Fico plánuje zúčastniť na schôdzke neformálnej skupiny venovanej priemyslu a konkurencieschopnosti, po ktorom sa začne samotný samit Európskej rady.

Prezidenti a premiéri členských štátov EÚ budú rokovať o financovaní Ukrajiny, bezpečnosti Európy, rozširovaní bloku a dlhodobom rozpočte Únie na roky 2028 až 2034. Diskusie sa budú týkať aj situácie na Blízkom východe, migrácie a konkurencieschopnosti.

Premiér by sa mal na Slovensko vrátiť najneskôr v piatok 19. decembra.

(tasr, lud)