Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin nazval európskych lídrov „malými prasiatkami“

Ruský prezident Vladimir Putin označil európskych lídrov za „malé prasiatka“, ktoré sa podľa neho snažia profitovať z kolapsu Ruska a podporili USA pri „zámernom rozpútaní“ vojny na Ukrajine.

Vyhlásil to na zasadnutí na ruskom ministerstve obrany, kde tvrdil, že Európa chce „získať späť, čo stratila v minulých historických obdobiach“ a pomstiť sa Rusku, no tieto plány podľa neho zlyhali, keďže krajina si udržala stabilitu v ekonomike, financiách, vnútornej politike aj obrane, informuje Politico.​

Putin uviedol, že Rusko je pripravené na dialóg s Európou, ale nie so súčasnou generáciou európskych politikov, ktorých obvinil z „vyvolávania hystérie okolo údajnej ruskej hrozby“. Zároveň pochválil ruskú armádu ako „bojovo skúsenú“ a bez konkurencie vo svete.

Ruský prezident zároveň varoval, že ak Kyjev a európski lídri nepristúpia na americké návrhy mierového urovnania, Rusko bude ďalej vojensky obsadzovať územia na Ukrajine.

(sie)

Minúta  |  

Trump plánuje zmenu pravidiel pre marihuanu

Americký prezident Donald Trump má ešte tento týždeň podpísať výkonné nariadenie, ktorým marihuanu presunie do miernejšej kategórie kontrolovaných látok.

Podľa CNN a NBC by takýto krok výrazne uvoľnil federálne obmedzenia – aktuálne je marihuana zaradená v rovnakom zozname ako heroín či extáza, teda ako látka bez medicínskeho využitia a s vysokým rizikom zneužitia.

Reklasifikácia by mohla znížiť dane, ktoré dnes dusia legálny trh s konope, a zároveň by mohla zjednodušiť prístup k financovaniu.

Náznaky zmeny legislatívy spôsobili tento týždeň rast akcií viacerých spoločností z tohto odvetvia. Podľa zdrojov z Bieleho domu môže dôjsť k podpisu už vo štvrtok, hoci načasovanie sa môže meniť.

Ministerstvo zdravotníctva návrh na reklasifikáciu podalo ešte počas vlády Joea Bidena. Biely dom sa zatiaľ k informáciám nevyjadril.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Pavel telefonoval so Zelenským, riešili front aj muničnú iniciatívu

Český prezident Petr Pavel v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským potvrdil pokračovanie podpory Ukrajiny a diskutoval o situácii na fronte, najmä v okolí Kupianska, aj o ďalšom smerovaní mierových rokovaní. Obaja lídri sa zhodli, že cieľom má byť dôstojný mier pre Ukrajinu .​

Zelenskyj ocenil, že Pavel detailne sleduje vývoj na frontovej línii aj diplomatické úsilie, a vyzdvihol nedávnu operáciu ukrajinských síl pri Kupiansku, kde podľa Kyjeva jednotky získali späť časť územia a obkľúčili ruské vojsko. Podľa Zelenského schopnosť Ukrajiny udržať si pozície vytvára „správny základ“ pre mierové iniciatívy, o ktorých s českým prezidentom hovorili.​

Významnou témou rozhovoru bola aj česká muničná iniciatíva, v rámci ktorej sa na Ukrajinu tento rok dostalo približne 1,8 milióna kusov delostreleckej munície a program má pokračovať aj v roku 2026. Pavel aj Zelenskyj potvrdili záujem na ďalšej spolupráci.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Hegseth chystá reorganizáciu velenia americkej armády

Minister obrany USA Pete Hegseth presadzuje rozsiahlu reorganizáciu velenia armády Spojených štátov amerických, ktorá má oslabiť postavenie veliteľstiev zameraných na Európu a Blízky východ a presmerovať pozornosť armády na „aktuálne hrozby“, informuje Daily Mail.

Plán počíta so znížením počtu štvorhviezdičkových generálov najmenej o pätinu a so zredukovaním bojových veliteľstiev z 11 na osem.​

Veliteľstvá pre Európu, Blízky východ a Afriku (EUCOM, CENTCOM, AFRICOM) majú prejsť pod nové zastrešujúce veliteľstvo US International Command, zatiaľ čo severné a južné veliteľstvo pre americký kontinent (NORTHCOM a SOUTHCOM) by sa zlúčili do nového US Americas Command („Americom“). Zvyšné samostatné bojové veliteľstvá by tvorili US Cyber Command, US Special Operations Command, US Indo‑Pacific Command, US Space Command, US Strategic Command a US Transportation Command.​

Iniciatíva nadväzuje na novú Národnú bezpečnostnú stratégiu prezidenta Donalda Trumpa, ktorá hlása, že „dni, keď Spojené štáty podopierali celý svetový poriadok ako Atlas, sa skončili“ a vyzýva spojencov na väčšie prebratie zodpovednosti.

Americký kongres však do každoročného obraného rozpočtu vložil podmienku, že Pentagon musí najprv predložiť detailný plán nákladov a dopadov na spojencov. V zmysle rozpočtového zákona by sa financovanie tejto reorganizačnej reformy uvoľnilo 60 dní po predložení tejto analýzy.

(sie)

Minúta  |  

Mexiko vyzvalo OSN na zásah vo Venezuele

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová apelovala na OSN, aby konečne prevzala aktívnu úlohu a zabránila násiliu vo Venezuele, kde prudko rastie napätie medzi režimom Nicolása Madura a Spojenými štátmi.

Počas stredajšej tlačovej konferencie vyhlásila, že Mexiko odmieta akúkoľvek zahraničnú intervenciu a varovala pred možným krviprelievaním.

Výzva prichádza po tom, čo americký prezident Donald Trump nariadil blokádu všetkých sankcionovaných tankerov spojených s Venezuelou. Caracas to označil za „grotesknú hrozbu“.

Trump zároveň označil Madurov režim za teroristickú organizáciu a do regiónu poslal tisíce amerických vojakov a vojnové lode. Očakáva sa jeho večerný prejav k národu, ktorý môže ďalej vyostriť situáciu.

Venezuela naďalej odmieta akékoľvek zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí.

(reuters, pir)

Minúta  |  

KDH: Zdravotníctvo sa pod vedením Hlasu prepadá do chaosu

Opozičné KDH kritizuje stav slovenského zdravotníctva po dvoch rokoch, odkedy vedie rezort strana Hlas. Tvrdí, že systém sa prepadá do chaosu, nemocnice sa ďalej zadlžujú a pacienti čelia rastúcim poplatkom pri návšteve lekára, hospitalizácii aj operáciách.

Podľa poslanca Petra Stachuru (KDH) štát problém nerieši a vytvára priestor na oslabovanie štátnych nemocníc v prospech súkromných finančných skupín.​

Hnutie upozorňuje, že Bratislava stále nemá jasne určenú nemocničnú sieť ani medicínsky plán a štátne nemocnice podľa neho fungujú bez vízie ďalšieho rozvoja. KDH varuje, že pacienti sa môžu čoraz viac spoliehať na súkromné zariadenia a za doliečenie či rehabilitáciu budú platiť výrazne vyššie sumy, čo podľa hnutia narúša princíp solidarity v zdravotníckom systéme.​

Stachura zároveň poukazuje na podozrenia pri financovaní nemocníc zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Je neakceptovateľné, že štátna poisťovňa dáva vyššie platby súkromnej skupine Agel než štátnym alebo regionálnym nemocniciam. Ide o dlhodobý problém, na ktorý ministerstvo nereaguje,“ skonštatoval Stachura.

Za problémovú označuje strana aj situáciu v Nemocnici Milosrdní bratia, v ktorej spor o úhrady podľa hnutia vytvára finančný tlak na jej vlastníka.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.