Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ústavný súd: Zákon o neziskovkách zasahuje do súkromia

Ústavný súd SR v nadväznosti na stredajšie rozhodnutie doplnil a odôvodnil svoj verdikt, podľa ktorého novela zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby nie je v súlade s Ústavou SR ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súd uviedol, že právna úprava je vnútorne rozporuplná a nevhodná, keďže zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do práva na súkromie.

Takýto zásah podľa neho nie je nevyhnutný na dosiahnutie deklarovaných cieľov transparentnosti a boja proti trestnej činnosti, ktoré možno naplniť aj miernejšími prostriedkami, ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave.

Ústavný súd zároveň upozornil, že novela môže zasahovať do mena, osobnej cti a dobrej povesti fyzických aj právnických osôb a má odradzujúci účinok na prispievateľov, čo môže ohroziť fungovanie občianskych združení, najmä tých s medzinárodným prvkom.

Za problematické označil aj zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa infozákona, keďže na ne bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti verejnoprávnych subjektov.

Legislatívu napadli opoziční poslanci aj verejný ochranca práv, podľa ktorých ohrozuje demokratické princípy a umožňuje neprimerané štátne zásahy. K rozhodnutiu pripojili dvaja sudcovia odlišné stanoviská.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ruskí pohraničníci krátko vstúpili na územie Estónska

Traja príslušníci ruskej pohraničnej stráže v stredu dopoludnia bez povolenia krátkodobo vstúpili na estónske územie na vlnolame pri Vasknarve na rieke Narva, potvrdilo estónske ministerstvo vnútra pre estónsku agentúru ERR.

Incident zachytili sledovacie systémy, podľa ktorých ruský čln zastavil pri kamennom vlnolame, trojica pohraničníkov sa po ňom prešla, prekročila aj dohodnutú kontrolnú líniu a po približne 20 minútach sa vrátila späť na ruskú stranu a na plavidlo.​

Šéf estónskeho východného regionálneho riaditeľstva pohraničnej služby Eerik Purgel uviedol, že na miesto okamžite vyrazilo viacero estónskych hliadok, incident zdokumentovali a kontaktovali ruského šéfa regionálnych pohraničiarov s cieľom získať vysvetlenie.

Estónska pohraničná a cudzinecká polícia zároveň posilnila hliadkovanie v dotknutej oblasti, vo štvrtok ráno je naplánované stretnutie šéfov regionálnych pohraničiarov a estónske ministerstvo zahraničných vecí si predvolá chargé d’affaires ruskej ambasády.​

Estónsky minister vnútra Igor Taro označil motív incidentu za nejasný, no zdôraznil, že priamu bezpečnostnú hrozbu pre Estónsko nepredstavoval. Pripomenul, že na mieste platí dlhoročná dohoda: ruské rybárske lode musia pri prechode z Narvy na Čudské jazero žiadať estónsku stranu o povolenie.​

(sie)

Minúta  |  

Čína podporila Venezuelu proti blokáde USA, ale len verbálne

Čína odsúdila americkú blokádu sankcionovaných ropných tankerov pri Venezuele ako „jednostranné šikanovanie“. Neplánuje však poslať žiadnu vojenskú ani finančnú pomoc.

Šéf čínskej diplomacie Wang I v telefonáte s venezuelským ministrom zahraničia Ivánom Gilom deklaroval podporu ochrane suverenity a „legitímnych práv a záujmov“ Venezuely.​

Blokádu ropných tankerov nariadil prezident USA Donald Trump, ktorý tým cieli na hlavnú príjmovú položku štátneho rozpočtu Venezuely pod vedením prezidenta Nicolása Madura. USA tvrdia, že krokom bojujú proti terorizmu, pašovaniu drog a obchodovaniu s ľuďmi.

Caracas odpovedal obvinením z „agresie“ a požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, pričom generálny tajomník António Guterres aj lídri Mexika a Brazílie vyzvali na deeskaláciu a dialóg.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí medzičasom podporilo venezuelskú žiadosť o urgentné rokovanie Bezpečnostnej rady OSN a zopakovalo, že Peking odmieta kroky porušujúce Chartu OSN.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Prieskum: PS vedie pred Smerom, Republika tretia, SNS mimo parlamentu

Decembrový prieskum Focusu pre portál 360tka ukazuje, že voľby do NR SR by aktuálne vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 21,7 percenta hlasov.

Na druhom mieste by skončil Smer (17,4 percenta), po ňom by nasledovalo hnutie Republika (9,3 percenta). Do parlamentu by sa dostalo ešte šesť strán: Hlas (8,8 percenta), Hnutie Slovensko (8,4 percenta), KDH (7,2 percenta), SaS (6,7 percenta) a Demokrati (5,5 percenta).

Naopak, pred bránami by ostali SNS, Maďarská aliancia, Sme rodina aj Právo na pravdu.

PS by podľa prepočtu mandátov získalo 38 kresiel, Smer 31 a Republika 16. Hlas a Hnutie Slovensko by mali po 15 poslancov, KDH 13, SaS 12 a Demokrati 10.

Zber dát prebiehal medzi 1. a 9. decembrom na vzorke 1 050 respondentov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Austrálsky premiér chce sprísniť tresty za nenávistné prejavy

Jednou z obetí streľby na židovskej slávnosti na pláži Bondi Beach v Sydney bola aj 10-ročná Matilda. Jej pohreb sa stal emotívnym momentom – rakvu zdobili hračkárske včielky a žlté balóny, ktoré symbolizovali jej druhé meno Bee.

Smútiaci vyjadrovali nielen zármutok, ale aj hnev nad rastúcim antisemitizmom. Útočiaci otec a syn boli údajne inšpirovaní Islamským štátom.

Premiér Anthony Albanese reagoval sľubom prijať tvrdšie zákony – zvýšiť tresty za nenávistné prejavy, uľahčiť rušenie víz a zamerať sa na radikalizované organizácie. Vláda čelí výčitkám, že neriešila hrozbu včas.

Policajné vyšetrovanie skúma aj možné väzby strelcov na militantné siete v Austrálii a na Filipínach, hoci tamojšie úrady akýkoľvek výcvik popierajú.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Lukašenko: USA by mali priznať neúspech v pokuse zvrátiť moje znovuzvolenie

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko naznačil, že zlepšenie vzťahov s USA by bolo možné, keby Washington priznal neúspech snáh o zvrátenie jeho znovuzvolenia v roku 2020.

V rozhovore pre Newsmax tvrdil, že obidve krajiny sú schopné pragmatickej dohody, ak sa dokážu úprimne porozprávať.

Lukašenko, ktorý čelil masovým protestom po sporných voľbách, reagoval tvrdým zásahom voči demonštrantom a získal podporu od ruského prezidenta Vladimira Putina. USA a ich spojenci však na jeho režim uvalili sankcie aj pre neskoršiu účasť na ruskej invázii na Ukrajinu.

Napriek tomu Lukašenko tvrdí, že Bielorusko chce dobré vzťahy s Amerikou, a naznačil ochotu spolupracovať aj pri riešení kríz v krajinách ako Venezuela.

Uviedol, že nechce, aby napätie s USA pretrvávalo do ďalšej generácie, a že diplomatický dialóg by mohol byť východiskom.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.