Preskočiť na obsah
Minúta  |  

DNA prepisuje príbeh „prvej čiernej Britky“. Bola miestnou z rímskej Británie

Nové DNA analýzy ukázali, že „Beachy Head Lady“, známa ako „prvá čierna Britka“, v skutočnosti nemala predkov zo subsaharskej Afriky, ale bola miestneho pôvodu z južnej Británie, informuje BBC.

Výskumníci zistili, že geneticky sa najviac podobala ľuďom z vidieka rímskej Británie a podľa rekonštrukcie mala pravdepodobne modré oči, svetlé vlasy a pleť od bledej až po stredne tmavú. Predtým ju však zobrazovali s kučeravými čiernymi vlasmi, hnedými očami a tmavou pokožkou.​

Kostru objavili v roku 2012 v suteréne radnice v Eastbourne, pričom rádiokarbónové datovanie ju zaradilo do rokov 129 až 311 nášho letopočtu. Predpokladá sa, že žena mala v čase smrti 18 až 25 rokov a merala približne 152 centimetrov. Príčinu jej smrti vedci nedokázali určiť.

Pôvodne bola považovaná za Afričanku na základe analýzy lebky z roku 2013 a tento výklad sa rozšíril do médií, učebných materiálov aj múzejných prezentácií. Nový článok v Journal of Archaeological Science to teraz koriguje pomocou moderných biomolekulárnych metód.

​(sie)

Minúta  |  

Babiš: Spoločná pôžička pre Ukrajinu nedáva zmysel, ak sa blíži mier

Maďarský premiér Viktor Orbán označil dohodu lídrov EÚ o spoločnej pôžičke pre Ukrajinu za chybné rozhodnutie, ktoré podľa neho „privedie Európu bližšie k vojne“, hoci Maďarsko, Slovensko a Česko si vymohli výnimku z akýchkoľvek finančných záväzkov voči tomuto dlhu.

Tvrdí, že Ukrajina nebude schopná úver splatiť, pôjde teda o „stratové peniaze“ a zodpovednosť za následky ponesú štáty, ktoré za pôžičkou stoja.​

Orbán zároveň vyhlásil, že ešte horším riešením by bola „reparačná pôžička“ financovaná priamo z ruských zmrazených aktív, čo by podľa neho znamenalo „okamžitú vojnu“, pretože tretia strana by vzala peniaze jednej bojujúcej krajine a dala ich jej nepriateľovi.

Dodal, že Budapešť najprv vetovala spoločný dlh, no nakoniec sa práva veta vzdala výmenou za to, že Maďarsko sa ani na schéme, ani na zárukách nebude podieľať.​

Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Praha na rozdiel od Budapešti a Bratislavy podporila závery Európskej rady, ale odmietla ručiť za úvery, aby chránila verejné financie. Dodal, že v čase, keď sa hovorí o blížiacich sa mierových rokovaniach, nedáva mu zmysel schvaľovať financovanie Ukrajiny už teraz na roky 2026 a 2027.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Leyenová tlačí na dohodu s Mercosurom, Macron chce ďalšie klauzuly

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že medzi krajinami EÚ existuje dostatočná väčšina na konečné schválenie obchodnej dohody s juhoamerickým blokom Mercosur, aj keď jej podpis na žiadosť Talianska odložili na január.

Uviedla, že Brusel sa s partnermi z Mercosuru dohodol na miernom odklade, no zdôraznila, že ide o strategickú dohodu dôležitú z ekonomického, diplomatického aj geopolitického hľadiska.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zároveň upozornil, že je ešte priskoro povedať, či jednomesačné odloženie stačí na splnenie francúzskych podmienok. Vyjadril nádej, že v januári EÚ aj štáty Mercosuru schvália dodatočné klauzuly, ktoré zabezpečia, aby dovoz z Južnej Ameriky spĺňal rovnaké pravidlá a štandardy ako výroba v Európe.

Podľa Macrona by takéto doplnenie dohody v praxi urobilo „nový pakt EÚ–Mercosur“, ktorý by lepšie chránil európskych poľnohospodárov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Strelca z Brownovej univerzity a MIT našli mŕtveho

Polícia v Providence identifikovala podozrivého zo sobotňajšej streľby na Brownovej univerzite, pri ktorej zahynuli dvaja študenti a deväť ďalších utrpelo zranenia.

Je ním 48‑ročný Portugalčan Claudio Manuel Neves‑Valente. Bývalý študent Brownu, ktorého vo štvrtok našli mŕtveho v sklade v meste Salem v štáte New Hampshire. Príčinou smrti bolo strelné poranenie hlavy, podľa úradov išlo o samovraždu, informuje Fox News.

Vyšetrovatelia zároveň potvrdili, že Neves‑Valente je hlavným podozrivým aj v prípade pondelkovej vraždy renomovaného profesora jadrovej fyziky z MIT Nuna Loureira v jeho dome v Brookline pri Bostone.​

Streľba na Brownovej univerzite sa odohrala v budove Barus & Holley počas prípravného seminára k skúške, kde maskovaný útočník vypálil desiatky rán z pištole.

Neves‑Valente študoval fyziku na Brownovej univerzite na prelome rokov 2000 a 2001. Neskôr z nej odišiel a podľa dostupných informácií nemal v posledných rokoch so školou aktívne väzby, čo ešte viac prehlbuje otázniky okolo motívu, ktorý vyšetrovatelia stále nezverejnili.

(sie)

Minúta  |  

Marihuana ako liek? Trump spúšťa proces jej prehodnotenia

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok podpísal exekutívny príkaz, ktorým odporúča preklasifikovať marihuanu na menej nebezpečnú látku. Mohla by byť zaradená do skupiny Schedule III, kde sú látky ako ketamín alebo testosterón – s uznaným medicínskym využitím a nižším rizikom zneužitia.

Hoci federálna kriminalizácia zostáva v platnosti, tento krok predstavuje výrazný obrat v dlhoročnej protidrogovej politike USA.

Uľahčil by výskum, investície aj prístup pacientov k liečbe prostredníctvom konope. Očakáva sa, že zmena by mohla odblokovať miliardy dolárov na výskum a sprístupniť trh bankám, ktoré sa dosiaľ držali bokom pre právne riziká.

Marihuana je podľa CDC najpoužívanejšou nelegálnou drogou v USA, ročne ju použije takmer pätina obyvateľov. Trump svoj krok odôvodnil tým, že pacienti „roky trpia v bolestiach“ a potrebujú pomoc. Zdôraznil, že marihuana zostane na federálnej úrovni nelegálna a cieľom je najmä rozšírenie medicínskeho výskumu.

O konečnom preklasifikovaní rozhodne Úrad pre boj proti drogám (DEA). Nariadenie zatiaľ nie je verejne dostupné, ale vyvolalo pozitívnu reakciu na burze.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump chce návrat astronautov na Mesiac v roku 2028

Prezident Donald Trump vydal exekutívny príkaz, ktorým opätovne stanovuje cieľ pristáť s americkými astronautmi na Mesiaci v roku 2028 a do roku 2030 vybudovať základné prvky trvalej lunárnej základne.

Príkaz zverejnili iba niekoľko hodín po tom, čo bol miliardár a bývalý zákazník SpaceX Jared Isaacman menovaný 15. administrátorom NASA, a zároveň presúva koordináciu vesmírnej politiky na hlavného vedeckého poradcu Bieleho domu Michaela Kratsiosa. ​

Dokument vyzýva Pentagón a spravodajské služby, aby pripravili stratégiu vesmírnej bezpečnosti, podporuje rýchlejšie a efektívnejšie zapojenie sa súkromných dodávateľov a žiada rozšírenie systémov protiraketovej obrany v rámci programu Golden Dome.

Formálne síce naznačuje zrušenie Národnej vesmírnej rady, ktorú Trump obnovil v prvom volebnom období, no podľa predstaviteľa administratívy má rada pokračovať v upravenej podobe pri Úrade pre technologickú politiku, s prezidentom v úlohe predsedu.​

Misia na Mesiac v roku 2028 má byť súčasťou programu Artemis a má zabezpečiť dlhodobú americkú prítomnosť v konkurencii s Čínou, ktorá plánuje prvé pilotované pristátie okolo roku 2030.

Plán však výrazne závisí od pokroku vo vývoji lunárnej pristávacej platformy Starship od SpaceX a prichádza v čase, keď vláda navrhuje znížiť rozpočet NASA zhruba o štvrtinu.

​(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.