Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súdny dvor EÚ: Poľský ústavný súd porušil princípy práva Únie

Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok rozhodol, že poľský ústavný súd porušil základné princípy práva EÚ a pre nezrovnalosti pri vymenovaní sudcov ho nemožno považovať za nezávislý a nestranný súd.

Poľsko podľa verdiktu nesplnilo svoje povinnosti, keďže tribunál porušil princíp účinnej súdnej ochrany a nerešpektoval nadradenosť, autonómiu a jednotné uplatňovanie práva EÚ.

Problémy s justíciou siahajú do obdobia vlád strany Právo a spravodlivosť (PiS) v rokoch 2015 až 2023. Jej reformy podľa Bruselu oslabili právny štát a vyvolali chaos v súdnictve. Ústavný súd, obsadený sudcami vymenovanými počas vlád PiS, prijal rozhodnutia, podľa ktorých má poľská ústava prednosť pred právom EÚ.

Európsky súd poukázal na vážne nezrovnalosti pri vymenovaní predsedu súdu a troch sudcov, ktoré spochybňujú jeho zákonnosť. Európska komisia preto Poľsko zažalovala.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Ukrajinskí vyjednávači mieria na rokovania do USA

Ukrajinský vyjednávací tím je na ceste do USA, kde sa v piatok a sobotu stretne s americkými zástupcami, aby spoločne rokovali o mierovej dohode, potvrdil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zároveň vyhlásil, že momentálne neexistuje žiadny mierový návrh, ktorý by zladil požiadavky všetkých strán. Zelenskyj zároveň požiadal spojencov, aby naďalej podporovali Ukrajinu pre prípad, že Rusko odmietne vojnu ukončiť.

Rokovania nadväzujú na pondelkové stretnutie v Berlíne, kde ukrajinská delegácia vedená Zelenským rokovala s americkými vyslancami prezidenta USA Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom za účasti viacerých európskych lídrov.

Podľa ukrajinského prezidenta rozhovory neboli jednoduché, no označil ich za produktívne. Trump následne uviedol, že dohoda o ukončení vojny je bližšie než kedykoľvek predtým a Spojené štáty spolu s európskymi partnermi pracujú na bezpečnostných zárukách pre Kyjev, pri ktorých má Európa zohrávať významnú úlohu.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Šaško v januári predstaví návrh na fungovanie záchraniek

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) chce v januári predstaviť návrh zmien v systéme záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Ako prvého plánuje informovať premiéra Roberta Fica (Smer), potom verejnosť.

Pripomenul, že na stole sú viaceré alternatívy, ako by mohli záchranky po novom fungovať: od štátneho systému cez integráciu pod integrovaný záchranný systém až po rozmiestnenie v rámci urgentných príjmov rôzneho typu.

Alternatívou je aj vyhlásenie nového tendra s prísnejšími podmienkami. „Ja som presvedčený, že najlepšie riešenie je možnože kombinácia týchto systémov, a to riešenie je nachystané. (...) V každom prípade platí, že každé jedno z týchto riešení si vyžaduje legislatívnu zmenu. To je proste fakt. To znamená, že nejaký čas to trvať bude,“ povedal Šaško.

Operačné stredisko ZZS SR vyhlásilo v máji výberové konanie na prevádzkovanie ambulancií ZZS. Tender pre netransparentnosť kritizovala opozícia i časť koalície. Operačné stredisko ho následne zrušilo v auguste.

Šéf Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok aj minister zdravotníctva následne pripustili, že systém ZZS vyžaduje zmeny. Šutaj Eštok nariadil pripraviť odborné analýzy, ktoré majú ukázať, ako fungovanie záchraniek nastaviť čo najlepšie.

Predstavil tri možné návrhy riešenia: zoštátnenie záchraniek, prednostné právo štátnych a verejných organizácií na záchranky a začlenenie záchraniek do takzvaného integrovaného záchranného systému.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ústavný súd: Zákon o neziskovkách zasahuje do súkromia

Ústavný súd SR v nadväznosti na stredajšie rozhodnutie doplnil a odôvodnil svoj verdikt, podľa ktorého novela zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby nie je v súlade s Ústavou SR ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súd uviedol, že právna úprava je vnútorne rozporuplná a nevhodná, keďže zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do práva na súkromie.

Takýto zásah podľa neho nie je nevyhnutný na dosiahnutie deklarovaných cieľov transparentnosti a boja proti trestnej činnosti, ktoré možno naplniť aj miernejšími prostriedkami, ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave.

Ústavný súd zároveň upozornil, že novela môže zasahovať do mena, osobnej cti a dobrej povesti fyzických aj právnických osôb a má odradzujúci účinok na prispievateľov, čo môže ohroziť fungovanie občianskych združení, najmä tých s medzinárodným prvkom.

Za problematické označil aj zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa infozákona, keďže na ne bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti verejnoprávnych subjektov.

Legislatívu napadli opoziční poslanci aj verejný ochranca práv, podľa ktorých ohrozuje demokratické princípy a umožňuje neprimerané štátne zásahy. K rozhodnutiu pripojili dvaja sudcovia odlišné stanoviská.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ruskí pohraničníci krátko vstúpili na územie Estónska

Traja príslušníci ruskej pohraničnej stráže v stredu dopoludnia bez povolenia krátkodobo vstúpili na estónske územie na vlnolame pri Vasknarve na rieke Narva, potvrdilo estónske ministerstvo vnútra pre estónsku agentúru ERR.

Incident zachytili sledovacie systémy, podľa ktorých ruský čln zastavil pri kamennom vlnolame, trojica pohraničníkov sa po ňom prešla, prekročila aj dohodnutú kontrolnú líniu a po približne 20 minútach sa vrátila späť na ruskú stranu a na plavidlo.​

Šéf estónskeho východného regionálneho riaditeľstva pohraničnej služby Eerik Purgel uviedol, že na miesto okamžite vyrazilo viacero estónskych hliadok, incident zdokumentovali a kontaktovali ruského šéfa regionálnych pohraničiarov s cieľom získať vysvetlenie.

Estónska pohraničná a cudzinecká polícia zároveň posilnila hliadkovanie v dotknutej oblasti, vo štvrtok ráno je naplánované stretnutie šéfov regionálnych pohraničiarov a estónske ministerstvo zahraničných vecí si predvolá chargé d’affaires ruskej ambasády.​

Estónsky minister vnútra Igor Taro označil motív incidentu za nejasný, no zdôraznil, že priamu bezpečnostnú hrozbu pre Estónsko nepredstavoval. Pripomenul, že na mieste platí dlhoročná dohoda: ruské rybárske lode musia pri prechode z Narvy na Čudské jazero žiadať estónsku stranu o povolenie.​

(sie)

Minúta  |  

Čína podporila Venezuelu proti blokáde USA, ale len verbálne

Čína odsúdila americkú blokádu sankcionovaných ropných tankerov pri Venezuele ako „jednostranné šikanovanie“. Neplánuje však poslať žiadnu vojenskú ani finančnú pomoc.

Šéf čínskej diplomacie Wang I v telefonáte s venezuelským ministrom zahraničia Ivánom Gilom deklaroval podporu ochrane suverenity a „legitímnych práv a záujmov“ Venezuely.​

Blokádu ropných tankerov nariadil prezident USA Donald Trump, ktorý tým cieli na hlavnú príjmovú položku štátneho rozpočtu Venezuely pod vedením prezidenta Nicolása Madura. USA tvrdia, že krokom bojujú proti terorizmu, pašovaniu drog a obchodovaniu s ľuďmi.

Caracas odpovedal obvinením z „agresie“ a požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, pričom generálny tajomník António Guterres aj lídri Mexika a Brazílie vyzvali na deeskaláciu a dialóg.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí medzičasom podporilo venezuelskú žiadosť o urgentné rokovanie Bezpečnostnej rady OSN a zopakovalo, že Peking odmieta kroky porušujúce Chartu OSN.

​(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.