Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko bude naďalej chrániť vzdušný priestor Slovenska

Česko sa na ochrane slovenského vzdušného priestoru bude podieľať aj v roku 2026. Vo štvrtok o tom na sociálnej sieti X informovalo české ministerstvo obrany s tým, že k podpisu deklarácie došlo počas telefonátu nového českého ministra obrany Jaromíra Zůnu s ministrom obrany SR Robertom Kaliňákom (Smer).

„Počas hovoru diskutovali ako o doterajšej spolupráci oboch krajín v obrane a obranno-priemyselnej spolupráci, tak aj o možnosti rozvoja v týchto oblastiach. V rámci rokovania došlo aj k podpisu deklarácie o ochrane vzdušného priestoru Slovenska. Česká republika sa na jej základe bude podieľať na vzdušnej ochrane Slovenska aj v roku 2026,“ uviedol český rezort obrany.

Ochranu slovenského neba prevzali spojenci po uzemnení stíhačiek MiG-29. Vzdušný priestor SR v súčasnosti chránia Poliaci, Maďari a Česi. Podľa hovorcu Ozbrojených síl SR Štefana Zemanoviča by Slovensko mohlo ochranu prevziať v polovici roka 2026.

V súčasnosti čaká na doručenie všetkých 14 objednaných stíhacích lietadiel F-16, zatiaľ ich výrobca dodal sedem. Ďalšie tri mali doraziť tento štvrtok, pre zlé počasie sa však ich prílet oneskorí. Slovensko si stíhačky F-16 objednalo koncom roka 2018. Ich dodanie sa pre pandémiu oneskorilo.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Finančná správa posilňuje kontroly novou technikou

Finančná správa modernizuje colné kontroly po celom Slovensku novou technikou za 920-tisíc eur, ktorú z veľkej časti hradia eurofondy z programu CCEI. Ide o posilnenie kontrol na colných úradoch, letiskách, hraničných priechodoch aj v mobilných jednotkách s cieľom rýchlejšie a bezpečnejšie odhaľovať nelegálny tovar.​

Nasadili už šesť ručných spektrometrov za takmer 220-tisíc eur, ktoré umožňujú okamžite v teréne identifikovať drogy, výbušniny, nebezpečné chemikálie či falšované lieky bez potreby laboratórnych analýz.

Colné kontroly na letiskách v Bratislave a Košiciach a na priechodoch Vyšné Nemecké, Ubľa a Čierna nad Tisou posilní päť prenosných iónových detektorov za viac než 700-tisíc eur, ktoré zachytia aj stopové množstvá výbušnín a narkotík.​

(tasr, sie)

Minúta  |  

V Paríži rokujú o mechanizme odzbrojenia Hizballáhu

Francúzski, saudskoarabskí a americkí predstavitelia rokujú vo štvrtok v Paríži s veliteľom libanonskej armády o plánovanom mechanizme odzbrojenia hnutia Hizballáh, ktorý má posilniť krehké prímerie medzi Izraelom a Libanonom.

Cieľom je vytvoriť detailný plán, ktorý umožní monitorovať a verifikovať proces odzbrojenia a zároveň odradiť Izrael od ďalšej eskalácie.​

Diplomati upozorňujú, že situácia je veľmi nestabilná, pričom blížiace sa parlamentné voľby v Libanone v roku 2026 môžu oslabiť ochotu prezidenta Josepha Aouna tlačiť na otvorené odzbrojenie Hizballáhu.

Keďže libanonská armáda sama nemá kapacity na reálne odzbrojenie, rátajú s posilnením existujúcich mechanizmov prímeria za účasti francúzskych, amerických a prípadne ďalších vojenských expertov spolu s mierovými silami OSN (UNIFIL).​

Zúčastnené krajiny plánujú na začiatku budúceho roka zvolať konferenciu na podporu libanonskej armády a samostatnú donorskú konferenciu na obnovu, a to najmä južného Libanonu.

(reuters, sie)

Minúta  |  

PS: Fico zavádza o samite EÚ a podpore Ukrajiny

Opozičné Progresívne Slovensko obviňuje premiéra Roberta Fica (Smer), že v súvislosti so samitom Európskej rady v Bruseli vedome zavádza a šíri nepravdivé tvrdenia.

Hnutie kritizuje premiéra za tvrdenia, že majú rokovať o ďalšom financovaní vojny. Podľa PS však nejde o podporu vojny, ale o pomoc susednej krajine, aby sa dokázala brániť.

Člen predsedníctva PS Ivan Korčok upozornil, že v opačnom prípade by to malo vážne bezpečnostné dôsledky pre Európu aj priamy ekonomický dosah na Slovensko.

Korčok zároveň označil za klamstvo Ficove tvrdenia o podpore ukrajinského členstva v EÚ. Podľa neho sú v rozpore s premiérovými výrokmi o kapitulácii Ukrajiny a rýchlom ukončení vojny podľa predstáv ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ak by Ukrajina prestala bojovať, malo by to podľa PS vážne finančné následky pre Slovensko vrátane vyšších výdavkov na obranu, zhoršenia investičného prostredia a nákladov spojených s utečeneckou krízou.

Poslankyňa PS Beáta Jurík kritizovala premiéra aj za to, že pred samitom nepredstavil Výboru NR SR pre európske záležitosti jasný mandát. Podľa nej tým porušil svoju ústavnú povinnosť a zároveň oslabuje jednotu Európskej únie podporou mierového plánu, ktorý by znamenal kapituláciu Ukrajiny.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Prezident Pavel sa stretne na Pražskom hrade s Turkom

Prezident Petr Pavel prijme v pondelok dopoludnia na Pražskom hrade poslanca Filipa Turka, kandidáta strany Motoristi na ministra životného prostredia, aby mu dal priestor vysvetliť svoje kauzy a plány.

Rezort životného prostredia zatiaľ dočasne vedie predseda Motoristov Petr Macinka, pričom strana náhradu za Turka nehľadá a na jeho nominácii trvá.​

Pavel dlhodobo kritizuje Turkovo vnímanie práva a pravidiel a opakovane uviedol, že si len ťažko vie predstaviť okolnosti, ktoré by zmenili jeho odmietavý názor na Turkovo pôsobenie vo vláde. Prezident povedal, že budúci minister musí ísť príkladom, dodržiavať zákony a nesmie dávať najavo, že pravidlá platia len pre „slabších“, čo v Turkovom prípade považuje za problém.​

Turek sa s prezidentom zatiaľ nestretol pre zdravotné ťažkosti, pre ktoré ho aj hospitalizovali.

​(tasr, sie)

Minúta  |  

NKÚ: Slovensko je v úpadku pre slabé riadenie štátu

Slovensko je podľa predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho naďalej v úpadku, a to najmä pre zlyhávanie strategického riadenia štátu a absenciu jasného cieľa, kde má krajina byť v roku 2040 či 2050.

Jedným z hlavných dôvodov je negatívny demografický vývoj – populácia starne, štát už potrebuje viac ako 13 miliárd eur na dôchodky, čo je dvojnásobok oproti stavu spred desiatich rokov, pričom zo Slovenska odchádza veľa mladých a vzdelaných ľudí a na trhu práce chýba až okolo 200-tisíc ľudí.​

Andrassy upozornil aj na stagnujúci hospodársky rast a prepad konkurencieschopnosti, keď sa Slovensko posunulo o viac ako 13 priečok nadol a je na 63. mieste zo 69 hodnotených ekonomík. Napriek miliardám z eurofondov pretrvávajú veľké regionálne rozdiely a takmer milión ľudí sa dostáva pod hranicu chudoby.​

Za kľúčový problém označil rastúce zadlženie – dlh prekročil 81 miliárd eur, deficit rozpočtu presiahol plánovaných 6,2 miliardy a samotná správa dlhu stojí okolo dvoch miliárd ročne. Vyzval preto politikov na zásadnú reformu fungovania štátu a ukončenie plytvania verejnými financiami.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.