Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko volá po novej spolupráci so Slovenskom, chce obnoviť obchod

Rusko signalizuje záujem o obnovenie bilaterálnych hospodárskych väzieb so Slovenskom. Ako uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová, Moskva je pripravená znovu aktivovať činnosť rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre obchodnú a hospodársku spoluprácu, ktorá bola pozastavená po roku 2021.

Zacharovová tvrdí, že obnova komisie by mohla dať nový impulz obchodným vzťahom a podporiť investície i technologickú spoluprácu medzi oboma krajinami.

Rusko teraz podľa nej čaká na vymenovanie slovenského spolupredsedu. Za ruskú stranu je ním minister vedy a vysokého školstva Valerij Falkov. Táto výzva prichádza v období, keď sú vzťahy medzi EÚ a Ruskom napäté v dôsledku vojny na Ukrajine.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Fico na samite EÚ upozornil na rozpočtové priority Slovenska

Premiér Robert Fico počas samitu EÚ zdôraznil, že Slovensko má pri vyjednávaniach o budúcom dlhodobom rozpočte únie dve hlavné priority – stabilnú podporu pre poľnohospodárov a efektívne odstraňovanie regionálnych rozdielov.

V diskusii tiež apeloval na potrebu kompromisov medzi čistými prispievateľmi a príjemcami rozpočtu. Lídri si stanovili cieľ dohodnúť sa na novom viacročnom finančnom rámci (VFR) do konca roka 2026, aby mohol platiť od roku 2028.

Súčasťou rokovaní je aj snaha zmodernizovať architektúru rozpočtu EÚ a zvýšiť jeho flexibilitu. Ďalšia diskusia sa očakáva na marcovom samite.

Otvorenými témami zostávajú podpora poľnohospodárstva, fondy súdržnosti, financie pre regióny či zavádzanie nových vlastných zdrojov pre rozpočet únie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

NATO zostáva cieľom Ukrajiny. Zelenskyj hovorí, že ústavu meniť netreba

Volodymyr Zelenskyj odmietol potrebu meniť ukrajinskú ústavu, ktorá od roku 2019 zakotvuje cieľ vstupu do NATO a EÚ. Vyjadril sa tak len pár dní po tom, čo pripustil možnosť kompromisu ohľadom členstva v NATO výmenou za silné bezpečnostné záruky.

Tentoraz však zdôraznil, že o ústavných otázkach by mali rozhodovať výlučne Ukrajinci avšak nie pod nátlakom z Ruska či iných krajín.

Hoci pripustil diskusiu o bezpečnostných garanciách mimo NATO, varoval pred snahou vynucovať si ďalšie ústupky výmenou za ne.

Zelenskyj tvrdí, že žiadne takéto návrhy síce v rokovaniach nepadli, no akékoľvek „obchodovanie“ s bezpečnosťou je pre Kyjev neprijateľné. Podčiarkol, že ak má dôjsť k dohode, musí ísť o partnerský vzťah, nie o výmenný obchod.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Guardian: Ruské tajné služby zastrašovali belgických politikov

Belgickí politici a finanční manažéri sa stali terčom zastrašovacej kampane organizovanej ruskými spravodajskými službami s cieľom zablokovať využitie asi 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív pre Ukrajinu. Píše The Guardian.

Cieľom boli kľúčové postavy v Eurocleare vrátane generálnej riaditeľky Valérie Urbainovej. Podľa európskych spravodajských zdrojov operáciu koordinuje ruská vojenská rozviedka GRU a používa otvorené zastrašovacie taktiky.​

Urbainová podľa týchto zistení čelila hrozbám v rokoch 2024 a 2025, požiadala o ochranu belgickú políciu a napokon si najala súkromné bezpečnostné služby v Belgicku i Francúzsku.

Belgickí predstavitelia sa k údajnej kampani nevyjadrujú s odvolaním sa na bezpečnosť. Belgicko je v centre sporu, keďže v sídle Euroclearu v Bruseli sa nachádza približne 185 z celkových 210 miliárd eur zmrazených aktív ruskej centrálnej banky v EÚ.​

Lídri EÚ rokujú o počiatočnom úvere pre Ukrajinu vo výške okolo 90 miliárd eur, zabezpečenom práve týmito aktívami, čo Moskva označuje za krádež a reaguje žalobami proti Euroclearu aj hrozbami odvety.

(sie)

Minúta  |  

Rusko vytvorilo novú brigádu s hypersonickými raketami

Rusko tento rok vytvorilo vojenskú brigádu vybavenú novou hypersonickou balistickou raketou stredného doletu Orešnik, citovala agentúra TASS náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorý to uviedol vo štvrtok na brífingu.

Rusko odpálilo raketu Orešnik na Ukrajinu po prvý raz v novembri 2024. Prezident Vladimir Putin sa chválil, že ju nie je možné zachytiť a že má ničivú silu porovnateľnú s jadrovou zbraňou, aj keď je vybavená konvenčnou hlavicou.

Niektorí západní experti však uviedli, že tieto tvrdenia sú prehnané.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko medzitým vyhlásil, že raketa Orešnik bola nasadená v Bielorusku.

(reuters, sie, mja)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Slovákov nemá v rodine politické konflikty

Politika nie je výrazným zdrojom konfliktov v rodinách na Slovensku a pri zavádzaní digitálnych technológií prevažujú skôr pozitívne hodnotenia.

Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu Dominancia a podoby moci (DOPM) 2025, o ktorom informovala Slovenská akadémia vied.

Výsledky nepotvrdili rozšírené tvrdenia o silnej politickej polarizácii, ktorá by zásadne zasahovala do rodinného života, ani o výrazných generačných rozdieloch v hodnotení digitalizácie.

Viac než polovica respondentov (56,2 percenta) uviedla, že v najužšej rodine nemá žiadne politické konflikty. Najčastejšie to deklarovali seniori vo veku 65 a viac rokov (63,7 percenta). O častých hádkach o politike hovorí len malá časť opýtaných, najmä ľudia vo veku 24 až 35 rokov.

Výskum sa venoval aj skúsenostiam s digitálnymi technológiami. Najmladší respondenti spravidla nepociťujú, že by im digitálne služby vnucovali, pričom silne negatívne postoje sú naprieč skupinami zriedkavé.

Ako hlavný dôvod zavádzania digitalizácie ľudia najčastejšie uvádzajú uľahčenie života a komunikácie s úradmi. Druhou najčastejšou odpoveďou je obava z kontroly správania ľudí, výraznejšia najmä v starších vekových skupinách. Tento skeptický názor sa týka takmer tretiny opýtaných.

Výskum realizovala agentúra Focus od 1. do 9. decembra na vzorke 1 050 dospelých respondentov kombináciou online dotazníkov a osobných rozhovorov.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.