Preskočiť na obsah
  |  

Nový úsek D1 s tunelom Višňové otvoria 22. decembra

Nový úsek diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou s tunelom Višňové bude sprístupnený v pondelok 22. decembra. Ide o strategickú stavbu, ktorá má výrazne uľahčiť dopravu medzi západom a východom Slovenska.

Vďaka novému úseku sa motoristi vyhnú úseku popod Strečno, ktorý bol dlhodobo problémovým bodom. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) tak motoristi, najmä zo Žiliny smerom na východ, ušetria desiatky minút.

Pred otvorením prebehli rozsiahle technické a bezpečnostné skúšky, pričom mimoriadna pozornosť sa venovala protipožiarnej ochrane – tunel Višňové patrí totiž medzi najdlhšie v strednej Európe.

Hasičský a záchranný zbor potvrdil, že všetky požiadavky boli dodržané bez kompromisov.

(tasr, mja)

  |  

Berlín a Madrid tlačia na dohodu s Mercosurom, Paríž a Rím brzdia

Nemecko, Španielsko a severské krajiny tlačia na prijatie historickej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a juhoamerickým blokom Mercosur, ktorú považujú za geopolitickú a ekonomickú nevyhnutnosť.

Proti sú však Francúzsko, Poľsko a Maďarsko – obávajú sa dosahov na domácich farmárov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že únia „nie je pripravená“ a žiada záruky reciprocity v ekologických a bezpečnostných štandardoch.

Počas bruselského samitu vypukli násilné protesty, keď farmári hádzali zemiaky a kamene, polícia použila slzný plyn. Európska komisia medzitým pripravuje dodatky k dohode a jej predsedníčka Ursula von der Leyenová plánuje cestu do Brazílie na podpis.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová povedala brazílskemu prezidentovi Luizovi Inacio Lula da Silvovi, že podporuje obchodnú dohodu medzi EÚ a juhoamerickým obchodným blokom Mercosur, ale požiadala o trpezlivosť, aby si zabezpečila domácu podporu, povedal vo štvrtok brazílsky líder.

(reuters, mja)

  |  

Rusko volá po novej spolupráci so Slovenskom, chce obnoviť obchod

Rusko signalizuje záujem o obnovenie bilaterálnych hospodárskych väzieb so Slovenskom. Ako uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová, Moskva je pripravená znovu aktivovať činnosť rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre obchodnú a hospodársku spoluprácu, ktorá bola pozastavená po roku 2021.

Zacharovová tvrdí, že obnova komisie by mohla dať nový impulz obchodným vzťahom a podporiť investície i technologickú spoluprácu medzi oboma krajinami.

Rusko teraz podľa nej čaká na vymenovanie slovenského spolupredsedu. Za ruskú stranu je ním minister vedy a vysokého školstva Valerij Falkov. Táto výzva prichádza v období, keď sú vzťahy medzi EÚ a Ruskom napäté v dôsledku vojny na Ukrajine.

(tasr, mja)

  |  

Fico na samite EÚ upozornil na rozpočtové priority Slovenska

Premiér Robert Fico počas samitu EÚ zdôraznil, že Slovensko má pri vyjednávaniach o budúcom dlhodobom rozpočte únie dve hlavné priority – stabilnú podporu pre poľnohospodárov a efektívne odstraňovanie regionálnych rozdielov.

V diskusii tiež apeloval na potrebu kompromisov medzi čistými prispievateľmi a príjemcami rozpočtu. Lídri si stanovili cieľ dohodnúť sa na novom viacročnom finančnom rámci (VFR) do konca roka 2026, aby mohol platiť od roku 2028.

Súčasťou rokovaní je aj snaha zmodernizovať architektúru rozpočtu EÚ a zvýšiť jeho flexibilitu. Ďalšia diskusia sa očakáva na marcovom samite.

Otvorenými témami zostávajú podpora poľnohospodárstva, fondy súdržnosti, financie pre regióny či zavádzanie nových vlastných zdrojov pre rozpočet únie.

(tasr, mja)

  |  

NATO zostáva cieľom Ukrajiny. Zelenskyj hovorí, že ústavu meniť netreba

Volodymyr Zelenskyj odmietol potrebu meniť ukrajinskú ústavu, ktorá od roku 2019 zakotvuje cieľ vstupu do NATO a EÚ. Vyjadril sa tak len pár dní po tom, čo pripustil možnosť kompromisu ohľadom členstva v NATO výmenou za silné bezpečnostné záruky.

Tentoraz však zdôraznil, že o ústavných otázkach by mali rozhodovať výlučne Ukrajinci avšak nie pod nátlakom z Ruska či iných krajín.

Hoci pripustil diskusiu o bezpečnostných garanciách mimo NATO, varoval pred snahou vynucovať si ďalšie ústupky výmenou za ne.

Zelenskyj tvrdí, že žiadne takéto návrhy síce v rokovaniach nepadli, no akékoľvek „obchodovanie“ s bezpečnosťou je pre Kyjev neprijateľné. Podčiarkol, že ak má dôjsť k dohode, musí ísť o partnerský vzťah, nie o výmenný obchod.

(reuters, mja)

  |  

Guardian: Ruské tajné služby zastrašovali belgických politikov

Belgickí politici a finanční manažéri sa stali terčom zastrašovacej kampane organizovanej ruskými spravodajskými službami s cieľom zablokovať využitie asi 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív pre Ukrajinu. Píše The Guardian.

Cieľom boli kľúčové postavy v Eurocleare vrátane generálnej riaditeľky Valérie Urbainovej. Podľa európskych spravodajských zdrojov operáciu koordinuje ruská vojenská rozviedka GRU a používa otvorené zastrašovacie taktiky.​

Urbainová podľa týchto zistení čelila hrozbám v rokoch 2024 a 2025, požiadala o ochranu belgickú políciu a napokon si najala súkromné bezpečnostné služby v Belgicku i Francúzsku.

Belgickí predstavitelia sa k údajnej kampani nevyjadrujú s odvolaním sa na bezpečnosť. Belgicko je v centre sporu, keďže v sídle Euroclearu v Bruseli sa nachádza približne 185 z celkových 210 miliárd eur zmrazených aktív ruskej centrálnej banky v EÚ.​

Lídri EÚ rokujú o počiatočnom úvere pre Ukrajinu vo výške okolo 90 miliárd eur, zabezpečenom práve týmito aktívami, čo Moskva označuje za krádež a reaguje žalobami proti Euroclearu aj hrozbami odvety.

(sie)