Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Leyenová tlačí na dohodu s Mercosurom, Macron chce ďalšie klauzuly

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že medzi krajinami EÚ existuje dostatočná väčšina na konečné schválenie obchodnej dohody s juhoamerickým blokom Mercosur, aj keď jej podpis na žiadosť Talianska odložili na január.

Uviedla, že Brusel sa s partnermi z Mercosuru dohodol na miernom odklade, no zdôraznila, že ide o strategickú dohodu dôležitú z ekonomického, diplomatického aj geopolitického hľadiska.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zároveň upozornil, že je ešte priskoro povedať, či jednomesačné odloženie stačí na splnenie francúzskych podmienok. Vyjadril nádej, že v januári EÚ aj štáty Mercosuru schvália dodatočné klauzuly, ktoré zabezpečia, aby dovoz z Južnej Ameriky spĺňal rovnaké pravidlá a štandardy ako výroba v Európe.

Podľa Macrona by takéto doplnenie dohody v praxi urobilo „nový pakt EÚ–Mercosur“, ktorý by lepšie chránil európskych poľnohospodárov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Strelca z Brownovej univerzity a MIT našli mŕtveho

Polícia v Providence identifikovala podozrivého zo sobotňajšej streľby na Brownovej univerzite, pri ktorej zahynuli dvaja študenti a deväť ďalších utrpelo zranenia.

Je ním 48‑ročný Portugalčan Claudio Manuel Neves‑Valente. Bývalý študent Brownu, ktorého vo štvrtok našli mŕtveho v sklade v meste Salem v štáte New Hampshire. Príčinou smrti bolo strelné poranenie hlavy, podľa úradov išlo o samovraždu, informuje Fox News.

Vyšetrovatelia zároveň potvrdili, že Neves‑Valente je hlavným podozrivým aj v prípade pondelkovej vraždy renomovaného profesora jadrovej fyziky z MIT Nuna Loureira v jeho dome v Brookline pri Bostone.​

Streľba na Brownovej univerzite sa odohrala v budove Barus & Holley počas prípravného seminára k skúške, kde maskovaný útočník vypálil desiatky rán z pištole.

Neves‑Valente študoval fyziku na Brownovej univerzite na prelome rokov 2000 a 2001. Neskôr z nej odišiel a podľa dostupných informácií nemal v posledných rokoch so školou aktívne väzby, čo ešte viac prehlbuje otázniky okolo motívu, ktorý vyšetrovatelia stále nezverejnili.

(sie)

Minúta  |  

Marihuana ako liek? Trump spúšťa proces jej prehodnotenia

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok podpísal exekutívny príkaz, ktorým odporúča preklasifikovať marihuanu na menej nebezpečnú látku. Mohla by byť zaradená do skupiny Schedule III, kde sú látky ako ketamín alebo testosterón – s uznaným medicínskym využitím a nižším rizikom zneužitia.

Hoci federálna kriminalizácia zostáva v platnosti, tento krok predstavuje výrazný obrat v dlhoročnej protidrogovej politike USA.

Uľahčil by výskum, investície aj prístup pacientov k liečbe prostredníctvom konope. Očakáva sa, že zmena by mohla odblokovať miliardy dolárov na výskum a sprístupniť trh bankám, ktoré sa dosiaľ držali bokom pre právne riziká.

Marihuana je podľa CDC najpoužívanejšou nelegálnou drogou v USA, ročne ju použije takmer pätina obyvateľov. Trump svoj krok odôvodnil tým, že pacienti „roky trpia v bolestiach“ a potrebujú pomoc. Zdôraznil, že marihuana zostane na federálnej úrovni nelegálna a cieľom je najmä rozšírenie medicínskeho výskumu.

O konečnom preklasifikovaní rozhodne Úrad pre boj proti drogám (DEA). Nariadenie zatiaľ nie je verejne dostupné, ale vyvolalo pozitívnu reakciu na burze.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump chce návrat astronautov na Mesiac v roku 2028

Prezident Donald Trump vydal exekutívny príkaz, ktorým opätovne stanovuje cieľ pristáť s americkými astronautmi na Mesiaci v roku 2028 a do roku 2030 vybudovať základné prvky trvalej lunárnej základne.

Príkaz zverejnili iba niekoľko hodín po tom, čo bol miliardár a bývalý zákazník SpaceX Jared Isaacman menovaný 15. administrátorom NASA, a zároveň presúva koordináciu vesmírnej politiky na hlavného vedeckého poradcu Bieleho domu Michaela Kratsiosa. ​

Dokument vyzýva Pentagón a spravodajské služby, aby pripravili stratégiu vesmírnej bezpečnosti, podporuje rýchlejšie a efektívnejšie zapojenie sa súkromných dodávateľov a žiada rozšírenie systémov protiraketovej obrany v rámci programu Golden Dome.

Formálne síce naznačuje zrušenie Národnej vesmírnej rady, ktorú Trump obnovil v prvom volebnom období, no podľa predstaviteľa administratívy má rada pokračovať v upravenej podobe pri Úrade pre technologickú politiku, s prezidentom v úlohe predsedu.​

Misia na Mesiac v roku 2028 má byť súčasťou programu Artemis a má zabezpečiť dlhodobú americkú prítomnosť v konkurencii s Čínou, ktorá plánuje prvé pilotované pristátie okolo roku 2030.

Plán však výrazne závisí od pokroku vo vývoji lunárnej pristávacej platformy Starship od SpaceX a prichádza v čase, keď vláda navrhuje znížiť rozpočet NASA zhruba o štvrtinu.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

„Hrdina z Bondi“ dostal z verejnej zbierky multimiliónový šek

Austrálsky „hrdina z Bondi“ Ahmed al Ahmed, ktorý počas masakru na Bondi Beach vyrazil útočníkovi z rúk zbraň a pomohol tak zachrániť životy, dostal v nemocnici šek na viac ako 2,5 milióna austrálskych dolárov (približne 1,5 milióna eur) z verejnej zbierky.

Peniaze prišli od viac ako 43-tisíc darcov z celého sveta prostredníctvom platformy GoFundMe, medzi nimi bol aj miliardár Bill Ackman s príspevkom 99 999 austrálskych dolárov. ​

Ahmed, sýrsky rodák a moslimský otec dvoch detí, sa pri útoku najprv ukryl za autami a potom zaútočil zozadu na jedného zo strelcov, zrazil ho na zem a zobral mu zbraň. Schytal však zásah od druhého útočníka a v dôsledku toho musel podstúpiť operáciu.

Na lôžku v nemocnici, kde ho navštívili aj austrálsky premiér a premiér štátu Nový Južný Wales, po prevzatí šeku dojatý povedal, že podľa neho si „každý cent“ zaslúži len ľudská solidarita, a vyzval ľudí, aby stáli pri sebe bez ohľadu na pôvod a „pokračovali v zachraňovaní životov“.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Kmec po kauze s dotáciami smeruje na post veľvyslanca

Peter Kmec z Hlasu, ktorý minulý mesiac odstúpil z postu podpredsedu vlády pre plán obnovy pre kauzu kontroverzných dotácií, sa podľa informácií denníka Aktuality.sk stane novým slovenským veľvyslancom v Taliansku.

Hoci sa pôvodne spomínal ako možný šéf parlamentného eurovýboru, vláda ho 10. decembra schválila na post vedúceho diplomatickej misie v Ríme.

Kmec má bohatú diplomatickú kariéru – pôsobil v Izraeli, Švédsku a v rokoch 2012 až 2018 ako veľvyslanec v USA. V roku 2023 sa stal podpredsedom vlády, no odstúpil pre podozrivé dotácie, z ktorých profitovali aj firmy blízke Hlasu.

Miesto v Taliansku mu údajne ponúkol prezident Peter Pellegrini, čestný predseda a zakladateľ strany Hlas. Aktuálne slovenskú ambasádu v Talianskej republike, Maltskej republike a Sanmarínskej republike so sídlom v Ríme vedie Karla Wursterová, ktorá je vo funkcii od roku 2021.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.