Preskočiť na obsah
  |  

Japonsko odmietlo jadrové zbrane po kontroverznom výroku

Japonská vláda opätovne potvrdila svoj dlhoročný záväzok nevlastniť jadrové zbrane po tom, čo nemenovaný predstaviteľ z blízkeho okolia premiérky Sanae Takaičiovej navrhol ich zavedenie ako reakciu na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu.

Podľa miestnych médií úradník poukázal na rastúce hrozby zo strany Číny, Ruska a Severnej Kórey. Vyjadrenie vyvolalo kritiku opozície, ktorá požaduje jeho odvolanie, no vláda ubezpečuje, že základná jadrová politika krajiny zostáva nezmenená.

V japonskej spoločnosti sa však čoraz častejšie diskutuje o možnosti revízie takzvaných troch nejadrových princípov. Niektorí vládni poslanci dokonca podporujú myšlienku, aby americké jadrové zbrane mohli byť prítomné na japonskom území.

Premiérka sa k možným zmenám zatiaľ nevyjadrila, avizovala však novú obrannú stratégiu.

Analytici upozorňujú, že verejné narážky na jadrovú politiku môžu byť testom spoločenskej pripravenosti na zmenu doterajšieho postoja.

(reuters, pir)

  |  

ByteDance sa vzdal kontroly TikToku v USA

Čínsky ByteDance podpísal záväznú dohodu o vytvorení spoločného podniku, ktorý má prevziať kontrolu nad prevádzkovaním aplikácie TikTok v USA. Tento postup má odvrátiť jej zákaz podľa amerického zákona o nútenom odpredaji.

V novej spoločnosti TikTok USDS Joint Venture LLC budú americkí a globálni investori vrátane Oracle, Silver Lake a fondu MGX, ktorý má svoje sídlo v Abú Zabí, s podielom 80,1 percenta, zatiaľ čo ByteDance si ponechá 19,9 percenta.​

Podľa šéfa TikToku Šou Zi Čewa má spoločný podnik fungovať ako samostatný subjekt so zodpovednosťou za ochranu dát amerických používateľov, bezpečnosť algoritmu, moderovanie obsahu a softvérové audity, pričom Oracle bude „dôveryhodným bezpečnostným partnerom“ a všetky citlivé údaje sa majú ukladať v cloude v USA pod správou Oracle.

Globálne tímy TikToku v USA budú samostatne riadiť produktové väzby a komerčné aktivity, ako sú e‑commerce a reklama, čo však zachováva otvorené otázky, do akej miery si Peking zachová vplyv cez vlastníctvo algoritmu a prípadné licenčné alebo príjmové väzby na ByteDance.

​(reuters, sie)

  |  

DNA prepisuje príbeh „prvej čiernej Britky“. Bola miestnou z rímskej Británie

Nové DNA analýzy ukázali, že „Beachy Head Lady“, známa ako „prvá čierna Britka“, v skutočnosti nemala predkov zo subsaharskej Afriky, ale bola miestneho pôvodu z južnej Británie, informuje BBC.

Výskumníci zistili, že geneticky sa najviac podobala ľuďom z vidieka rímskej Británie a podľa rekonštrukcie mala pravdepodobne modré oči, svetlé vlasy a pleť od bledej až po stredne tmavú. Predtým ju však zobrazovali s kučeravými čiernymi vlasmi, hnedými očami a tmavou pokožkou.​

Kostru objavili v roku 2012 v suteréne radnice v Eastbourne, pričom rádiokarbónové datovanie ju zaradilo do rokov 129 až 311 nášho letopočtu. Predpokladá sa, že žena mala v čase smrti 18 až 25 rokov a merala približne 152 centimetrov. Príčinu jej smrti vedci nedokázali určiť.

Pôvodne bola považovaná za Afričanku na základe analýzy lebky z roku 2013 a tento výklad sa rozšíril do médií, učebných materiálov aj múzejných prezentácií. Nový článok v Journal of Archaeological Science to teraz koriguje pomocou moderných biomolekulárnych metód.

​(sie)

  |  

Babiš: Spoločná pôžička pre Ukrajinu nedáva zmysel, ak sa blíži mier

Maďarský premiér Viktor Orbán označil dohodu lídrov EÚ o spoločnej pôžičke pre Ukrajinu za chybné rozhodnutie, ktoré podľa neho „privedie Európu bližšie k vojne“, hoci Maďarsko, Slovensko a Česko si vymohli výnimku z akýchkoľvek finančných záväzkov voči tomuto dlhu.

Tvrdí, že Ukrajina nebude schopná úver splatiť, pôjde teda o „stratové peniaze“ a zodpovednosť za následky ponesú štáty, ktoré za pôžičkou stoja.​

Orbán zároveň vyhlásil, že ešte horším riešením by bola „reparačná pôžička“ financovaná priamo z ruských zmrazených aktív, čo by podľa neho znamenalo „okamžitú vojnu“, pretože tretia strana by vzala peniaze jednej bojujúcej krajine a dala ich jej nepriateľovi.

Dodal, že Budapešť najprv vetovala spoločný dlh, no nakoniec sa práva veta vzdala výmenou za to, že Maďarsko sa ani na schéme, ani na zárukách nebude podieľať.​

Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Praha na rozdiel od Budapešti a Bratislavy podporila závery Európskej rady, ale odmietla ručiť za úvery, aby chránila verejné financie. Dodal, že v čase, keď sa hovorí o blížiacich sa mierových rokovaniach, nedáva mu zmysel schvaľovať financovanie Ukrajiny už teraz na roky 2026 a 2027.

(tasr, sie)

  |  

Leyenová tlačí na dohodu s Mercosurom, Macron chce ďalšie klauzuly

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že medzi krajinami EÚ existuje dostatočná väčšina na konečné schválenie obchodnej dohody s juhoamerickým blokom Mercosur, aj keď jej podpis na žiadosť Talianska odložili na január.

Uviedla, že Brusel sa s partnermi z Mercosuru dohodol na miernom odklade, no zdôraznila, že ide o strategickú dohodu dôležitú z ekonomického, diplomatického aj geopolitického hľadiska.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zároveň upozornil, že je ešte priskoro povedať, či jednomesačné odloženie stačí na splnenie francúzskych podmienok. Vyjadril nádej, že v januári EÚ aj štáty Mercosuru schvália dodatočné klauzuly, ktoré zabezpečia, aby dovoz z Južnej Ameriky spĺňal rovnaké pravidlá a štandardy ako výroba v Európe.

Podľa Macrona by takéto doplnenie dohody v praxi urobilo „nový pakt EÚ–Mercosur“, ktorý by lepšie chránil európskych poľnohospodárov.

(reuters, sie)

  |  

Strelca z Brownovej univerzity a MIT našli mŕtveho

Polícia v Providence identifikovala podozrivého zo sobotňajšej streľby na Brownovej univerzite, pri ktorej zahynuli dvaja študenti a deväť ďalších utrpelo zranenia.

Je ním 48‑ročný Portugalčan Claudio Manuel Neves‑Valente. Bývalý študent Brownu, ktorého vo štvrtok našli mŕtveho v sklade v meste Salem v štáte New Hampshire. Príčinou smrti bolo strelné poranenie hlavy, podľa úradov išlo o samovraždu, informuje Fox News.

Vyšetrovatelia zároveň potvrdili, že Neves‑Valente je hlavným podozrivým aj v prípade pondelkovej vraždy renomovaného profesora jadrovej fyziky z MIT Nuna Loureira v jeho dome v Brookline pri Bostone.​

Streľba na Brownovej univerzite sa odohrala v budove Barus & Holley počas prípravného seminára k skúške, kde maskovaný útočník vypálil desiatky rán z pištole.

Neves‑Valente študoval fyziku na Brownovej univerzite na prelome rokov 2000 a 2001. Neskôr z nej odišiel a podľa dostupných informácií nemal v posledných rokoch so školou aktívne väzby, čo ešte viac prehlbuje otázniky okolo motívu, ktorý vyšetrovatelia stále nezverejnili.

(sie)