Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenské elektrárne po prvý raz vyplatia dividendy

Slovenské elektrárne po prvý raz od privatizácie v roku 2006 vyplatia dividendy. O rozdelení 500 miliónov eur rozhodli akcionári na valnom zhromaždení 16. decembra, pričom do štátneho rozpočtu poputuje približne 170 miliónov eur.

Tento krok umožnila stabilizovaná finančná situácia spoločnosti po úspešnom spustení tretieho bloku Mochoviec, ktorý dokončili v roku 2023.

Nákladný projekt za 6,6 miliardy eur výrazne zvýšil energetickú bezpečnosť krajiny, prispel k zníženiu emisií a umožnil garantovať nižšie ceny elektriny pre domácnosti.

Elektrárne pritom stále pokrývajú viac ako 60 percent produkcie elektriny na Slovensku a od marca 2024 fungujú bez priamych emisií CO₂.

V rámci memoranda so štátom sa navyše v rokoch 2023 až 2025 vzdali príjmov vo výške 2,4 miliardy eur, aby ochránili domácnosti pred prudkým rastom cien energií. Doteraz Slovenské elektrárne všetok zisk reinvestovali, najmä do výstavby Mochoviec.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Hekeri napadli britské ministerstvo, vláda preveruje Čínu

Britská vláda čelila v októbri kybernetickému útoku, ktorý zasiahol najmä ministerstvo zahraničných vecí. Podľa ministra obchodu Chrisa Bryanta došlo k „technickému problému“ na jednej z webových stránok, prostredníctvom ktorej sa útočníkom podarilo preniknúť k citlivým údajom.

Denník The Sun tvrdí, že za útokom stojí čínska hekerská skupina Storm 1849, napojená na štátne štruktúry, ktorá sa údajne zameriava na kritikov Pekingu.

Minister však túto verziu nepotvrdil a označil ju ako špekuláciu, no zároveň pripustil, že išlo o vážny incident. Uviedol, že riziko pre jednotlivcov je zatiaľ nízke a únik sa podarilo rýchlo zastaviť.

Incident sa odohral na pozadí stupňujúceho sa napätia v britsko-čínskych vzťahoch – premiér Keir Starmer nedávno označil Čínu za hrozbu pre národnú bezpečnosť, hoci zároveň plánuje návštevu Pekingu.

Tento rok čelili masívnym kybernetickým útokom aj firmy Jaguar Land Rover a Marks & Spencer.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Dočasne uzavrú úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) od sobotného rána až do pondelňajšej noci mimoriadne uzavrie starší úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka vrátane tunelov Žilina a Ovčiarsko. Informovala o tom mediálna komunikácia NDS.

Úsek uzavrú z dôvodu prípravných prác na diaľnici a bezpečného napojenia nového úseku D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. „Počas uzávery sa vykonajú práce na osadení a následnej demontáži dočasného dopravného značenia,“ uviedli z NDS.

Dopravu počas uzávery v smere Bratislava – Žilina z diaľnice D1 odklonia na diaľnicu D3 v križovatke Žilina. V smere Žilina – Bratislava bude doprava odklonená z diaľnice D1 na diaľnicu D3 v križovatke uzol Žilina, pričom bude uzavretý prístup z tejto križovatky do tunela Ovčiarsko.

Všetku dopravu v smere Žilina – Bratislava presmerujú na cestu I/64.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Moskva víta, že EÚ nevyužije zmrazené ruské aktíva

Kirill Dmitrijev, osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina pre investície a hospodársku spoluprácu, v piatok vyhlásil, že zvíťazili „právo a zdravý rozum“ po tom, ako sa lídri Európskej únie rozhodli financovať Ukrajinu prostredníctvom pôžičky namiesto použitia zmrazených ruských aktív.

„Veľký úder pre vojnových štváčov v EÚ vedených neúspešnou Ursulou – hlasy rozumu v EÚ zablokovali nelegálne použitie ruských rezerv na financovanie Ukrajiny,“ napísal Dmitrijev na sieti X, pričom spomenul predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú.

Vladimir Putin v reakcii na rozhodnutie Európskej únie povedal, že použitie zmrazených ruských aktív ako záruky za pôžičku pre Ukrajinu by bolo „lúpežou“ a prisľúbil, že Moskva bude svoje záujmy brániť na súdoch.

Putin to uviedol na svojej výročnej tlačovej konferencii, kde zároveň vyhlásil, že plán EÚ zlyhal, pretože by mal „vážne následky pre lupičov“.

Lídri EÚ sa v skorých ranných hodinách v piatok rozhodli financovať obranu Ukrajiny proti Rusku prostredníctvom pôžičky, a nie použitím zmrazených ruských aktív.

Rozhodnutiu predchádzali hodiny rokovaní o bezprecedentnej pôžičke založenej na zmrazených aktívach.

Ukrajina sa v piatok poďakovala Európskej únii za rozhodnutie poskytnúť jej v nasledujúcich dvoch rokoch podporu vo výške 90 miliárd eur. Nájsť peniaze pre Kyjev bolo kľúčové, pretože bez finančnej pomoci EÚ by Ukrajine v druhom štvrťroku budúceho roka došli prostriedky.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Zelenskyj mieri do Poľska. Stretne sa s Tuskom aj Nawrockým

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo Varšave stretne s poľským prezidentom Karolom Nawrockým a premiérom Donaldom Tuskom.

Návšteva prichádza po dohode EÚ o spoločnom financovaní Ukrajiny, no zároveň v čase, keď v Poľsku silnie kritika poskytovanej pomoci Kyjevu.

Prezident Nawrocki, podporovaný prezidentom USA Donaldom Trumpom a pravicovými voličmi, vyzval Zelenského, aby osobne poďakoval Poľsku, ktoré podľa neho necíti partnerský prístup zo strany Ukrajiny.

Napätie v bilaterálnych vzťahoch sa prejavuje aj v rozpore medzi Nawrockým a proeurópskym premiérom Tuskom. Ten zdôraznil potrebu jednoznačnej podpory Ukrajiny v boji proti Rusku.

Zelenskyj potvrdil, že Poľsko zostáva pre Ukrajinu strategickým partnerom.

(reuters, pir)



Minúta  |  

Japonsko odmietlo jadrové zbrane po kontroverznom výroku

Japonská vláda opätovne potvrdila svoj dlhoročný záväzok nevlastniť jadrové zbrane po tom, čo nemenovaný predstaviteľ z blízkeho okolia premiérky Sanae Takaičiovej navrhol ich zavedenie ako reakciu na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu.

Podľa miestnych médií úradník poukázal na rastúce hrozby zo strany Číny, Ruska a Severnej Kórey. Vyjadrenie vyvolalo kritiku opozície, ktorá požaduje jeho odvolanie, no vláda ubezpečuje, že základná jadrová politika krajiny zostáva nezmenená.

V japonskej spoločnosti sa však čoraz častejšie diskutuje o možnosti revízie takzvaných troch nejadrových princípov. Niektorí vládni poslanci dokonca podporujú myšlienku, aby americké jadrové zbrane mohli byť prítomné na japonskom území.

Premiérka sa k možným zmenám zatiaľ nevyjadrila, avizovala však novú obrannú stratégiu.

Analytici upozorňujú, že verejné narážky na jadrovú politiku môžu byť testom spoločenskej pripravenosti na zmenu doterajšieho postoja.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.