Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nawrocki: Návšteva Zelenského v Poľsku je pre Moskvu zlou správou

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj sa vo Varšave stretol s poľským prezidentom Karolom Nawrockým a premiérom Donaldom Tuskom. Ten uviedol, že nie je úplne spokojný s výsledkom samitu Európskej únie týkajúceho sa Ukrajiny. Dodal však, že „vždy je lepšie mať aspoň niečo, ako nemať vôbec nič“.

Nawrocki verí, že Varšava bude schopná vymeniť svoje stíhacie lietadlá MiG-29 za ukrajinské technológie na boj proti dronom. „Usilujeme sa o symetrické strategické partnerstvo,“ povedal na tlačovej besede.

„Výmena MiGov za protidronové systémy… nie je v rozpore s našou politikou, takže po dokončení formalít verím, že sa táto záležitosť jednoducho vyrieši,“ vysvetlil Nawrocki.

Zelenskyj uviedol, že jeho krajina môže Poľsku reálne ponúknuť poradenstvo v tom, ako sa brániť proti dronom a ako zabezpečiť lepšiu bezpečnosť v regióne Baltského mora.

Samotné stretnutie vo Varšave je podľa Nawrockého nepriaznivou správou pre Moskvu, pretože ukazuje jednotu medzi oboma krajinami v strategicky dôležitých otázkach.

„Táto návšteva dokazuje, že v strategických otázkach, v našej strategickej spolupráci v oblasti bezpečnosti, sú Poľsko, Ukrajina, krajiny regiónu – krajiny vyznávajúce demokratické hodnoty – jednotné, a o tom nikdy nebolo pochýb,“ povedal Nawrocki počas besedy.

Zelenskyj pozval poľské firmy, aby sa zapojili do obnovy Ukrajiny. Nawrockého zároveň pozval na návštevu Kyjeva a dodal, že ukrajinsko-poľské vzťahy by mali zostať silné aj v čase pokračujúcej vojny Ruska proti Ukrajine.

(reuters, red)

Minúta  |  

Putin varuje Západ: Blokáda Kaliningradu môže vyvolať konflikt

Ruský prezident Vladimir Putin počas svojej výročnej tlačovej konferencie pohrozil, že Rusko sa postaví proti akémukoľvek pokusu o blokádu Kaliningradu, varujúc pred možným „rozsiahlym konfliktom“.

Kaliningrad, izolovaná ruská exkláva medzi Litvou a Poľskom, je podľa neho terčom snáh Západu o jej izoláciu. Putin zároveň vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na Európu, no je pripravené okamžite ukončiť vojnu na Ukrajine, ak získa bezpečnostné záruky.

Otvorenosť voči spolupráci so Západom však podmienil rovnosťou zaobchádzania.

Prezident sa vyjadril aj k prípadom, ktoré rezonujú v zahraničí. Prisľúbil preveriť situáciu francúzskeho výskumníka Laurenta Vinatiera, odsúdeného za porušenie ruských zákonov, a postavil sa na stranu prezidenta USA Donalda Trumpa v jeho spore s BBC za údajné skreslenie prejavu.

Všetky jeho vyjadrenia zazneli počas jedného z mediálne najviac sledovaných podujatí roka.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Dokončili najdlhšiu českú diaľnicu, výstavba trvala 58 rokov

Najstaršia a najdlhšia česká diaľnica D1 je po 58 rokoch výstavby kompletná. Posledný, približne desaťkilometrový úsek medzi Říkovicami a Přerovom v Olomouckom kraji v piatok otvoril minister dopravy Ivan Bednárik spolu s vedením Riaditeľstva ciest a diaľnic (ŘSD). Diaľnica D1 vedie z Prahy cez Brno a Ostravu až k hranici s Poľskom.

Podľa ministra ide o historický míľnik, ktorý uzatvára proces budovania najvýznamnejšej českej diaľnice, no zároveň zdôraznil potrebu pokračovať v dokončení celej základnej siete diaľnic. Riaditeľ ŘSD Radek Mátl vyzdvihol význam nového úseku pre strednú Moravu – z Přerova by malo zmiznúť až 70 percent tranzitnej kamiónovej dopravy.

Výstavbu D1 pôvodne začali ešte v roku 1939, no po prerušení počas vojny bola v roku 1950 zastavená. V dnešnej podobe ju začali budovať v roku 1967, prvý úsek otvorili v roku 1971 a súvislé spojenie Prahy s Brnom dokončili v roku 1980. D1 má dnes 376 kilometrov, jeden tunel a končí sa pri Bohumíne napojením na poľskú diaľnicu A1.

Česko má aktuálne približne 1 500 kilometrov diaľnic, pričom základná sieť by mala dosiahnuť 2-tisíc kilometrov do roku 2033.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Maškarová: Zmeny Trestného poriadku sťažia prácu polície

Prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová pripustila, že zmeny Trestného poriadku týkajúce sa výpovedí spolupracujúcich obvinených môžu sťažiť prácu polície. Odpovedala tak na novinársku otázku počas piatkovej tlačovej konferencie.

Zmeny podľa nej zákonodarcovia s políciou nekonzultovali. „Môžem povedať úprimne môj právny názor, že momentálne tak, ako je napísaná skutková podstata, určite áno,“ odpovedala Maškarová na otázku, či právna úprava sťaží situáciu polície.

Maškarová zdôraznila, že polícia rešpektuje schválené zákony. Myslí si, že ak by formuláciu v zákone upravili, pomohlo by to.
 
Parlament schválil novelu Trestného zákona, ktorej súčasťou sú aj viaceré zmeny, ktoré pribudli do návrhu v rámci rokovania výborov. Upravuje aj inštitút spolupracujúcich obvinených – takzvaných kajúcnikov. Po novom by ich výpovede nemuseli byť v niektorých prípadoch pripustené ako dôkaz.

Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. V pléne už od začiatku hlasovania o úprave opoziční poslanci skandovali slovo „hanba“ a pískali na píšťalkách na vyjadrenie svojho nesúhlasu.

Nesúhlas s úpravou prezentovalo napríklad aj 152 prokurátorov, ktorí sa podpísali pod spoločné stanovisko. Niektoré závažné trestné činy podľa nich nebude možné trestne stíhať.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ruské železnice musia predať mrakodrap v centre Moskvy

Ruské železnice dostali od vlády pokyn predať mrakodrap „Moskovské veže“ minimálne za 2,4 miliardy dolárov, aby znížili svoj dlh vo výške 50 miliárd dolárov.

Budovu v lukratívnej moskovskej štvrti zakúpili len minulý rok s plánom zriadiť tam nové sídlo, no plán nikdy nenadobudol reálne kontúry.

Predaj má byť krokom k stabilizácii hospodárenia firmy, ktorá zamestnáva až 700-tisíc ľudí a čelí problémom spôsobeným spomalením vojnovej ekonomiky a vysokými úrokovými sadzbami.

Podľa viacerých zdrojov ide o pokus vyhnúť sa razantnému zdražovaniu nákladnej dopravy.

Napriek snahám udržať predajnú cenu minimálne na úrovni nákladov z roku 2024 však zostáva otázne, či sa v aktuálnych podmienkach nájde vhodný kupec. V hre sú aj alternatívne scenáre ako reštrukturalizácia dlhu alebo jeho prevod na akcie, no banky zatiaľ neprejavili ochotu tieto návrhy podporiť.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Malé obce získajú z výzvy Živý vidiek 4,1 milióna eur

V rámci výzvy Živý vidiek získajú malé obce na Slovensku finančnú podporu zo štátneho rozpočtu v objeme 4,1 milióna eur na 186 schválených projektov.

Informoval o tom minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nominant Smeru). O príspevok sa podľa neho uchádzalo celkovo 745 žiadateľov, ktorí mali záujem o získanie prostriedkov vo výške viac ako 17 miliónov eur.

„Rozvoj Slovenska sa nemôže končiť len vo veľkých mestách či obciach. Ak chceme vyvážený a spravodlivý rozvoj celej našej krajiny, musíme systematicky podporovať aj malé obce,“ povedal Migaľ. Aj preto podľa neho v tomto predvianočnom čase symbolicky odovzdajú 186 darčekov, ktoré budú na vidieku viditeľné a zlepšia kvalitu života ľudí v týchto obciach.

„Táto pomoc sa dotýka širokého spektra oblastí: podpory kultúry a tradícií, vrátane folklórnych krojov a hudobných nástrojov, obnovy kultúrneho dedičstva, ako sú napríklad drevené kostolíky alebo vojnové cintoríny,“ priblížil.

Peniaze pôjdu aj na rozvoj športu a voľnočasových aktivít prostredníctvom rekonštrukcie športovísk, na zlepšenie občianskej vybavenosti, napríklad na ozvučenie kultúrnych domov, mobilné pódiá, lavičky alebo multifunkčné riešenia.

Malé obce do tisíc obyvateľov sa podľa Migaľa veľmi často nevedia dostať ani k stredným, a už vôbec nie k veľkým eurofondovým výzvam. Nemajú projektové tímy externých poradcov, kapacity ani finančné rezervy na spolufinancovanie, no majú odhodlanie, nápady a najmä potreby meniť svoje prostredie pre svojich občanov.

To isté platí aj pre subjekty občianskej spoločnosti, ktoré udržiavajú tradície a pomáhajú zachovávať identitu regiónov.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.