Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini chce aktívnejšiu slovenskú diplomaciu

Prezident Peter Pellegrini vyzval na väčšiu iniciatívu slovenskej diplomacie na medzinárodnej scéne. Po stretnutí s europoslancami v Prezidentskom paláci zdôraznil potrebu, aby Slovensko nebolo len pasívnym prijímateľom postojov, ale aktívne prispievalo k ich tvorbe.

Europoslanci podľa neho poukázali na to, že naša diplomacia je často príliš statická a vyčkávacia. Pellegrini preto apeluje na ministrov a štátnych tajomníkov, aby diplomatickým zástupcom nastavili jasné politické priority.

Diskusia sa dotkla aj vzťahu medzi Európskou komisiou a členskými štátmi, pričom prezident presadzuje silnejší hlas priamo volených premiérov. Chce tiež zaviesť pravidelné polročné stretnutia s europoslancami, ďalšie plánujú na máj 2026.

Zároveň vyjadril sklamanie, že zástupcovia najsilnejšej slovenskej strany v europarlamente sa rokovania takmer nezúčastnili, čo označil za neúctu k inštitúcii, nie k jeho osobe.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Česko by sa malo zaručiť za osud Európy, tvrdí Pavel

Český prezident Petr Pavel ocenil, že lídri Európskej únie na samite v Bruseli dosiahli zhodu na finančnej pomoci Ukrajine. Zároveň však vyjadril názor, že by bolo správne, aby sa Česká republika spolu s ostatnými členskými štátmi zaviazala ručiť za túto pomoc.

Uviedol to na sociálnej sieti X v reakcii na rozhodnutie, podľa ktorého Česko spolu so Slovenskom a Maďarskom nebude poskytovať záruky za pôžičku pre Kyjev.

Podľa Pavla je pomoc Ukrajine kľúčová nielen pre jej prežitie v dôsledku ruskej agresie, ale aj pre bezpečnosť celej Európy vrátane Česka. Zdôraznil, že Európania by mali prevziať svoj diel zodpovednosti za osud kontinentu a konať spoločne.

Lídri EÚ sa v noci na piatok dohodli na bezúročnej pôžičke pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027, financovanej zo spoločného dlhu Únie. Za pôžičku budú ručiť všetky členské štáty okrem Česka, Slovenska a Maďarska, ktoré si vyrokovali výnimku.

Postoj Česka kritizovala opozícia na čele s Petrom Fialom, podľa ktorého krajina príde o rešpekt. Premiér Andrej Babiš však tvrdí, že česká pozícia sa líši od postoja Slovenska a Maďarska a záruky odmietol najmä z dôvodu ochrany verejných financií.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nawrocki: Návšteva Zelenského v Poľsku je pre Moskvu zlou správou

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj sa vo Varšave stretol s poľským prezidentom Karolom Nawrockým a premiérom Donaldom Tuskom. Ten uviedol, že nie je úplne spokojný s výsledkom samitu Európskej únie týkajúceho sa Ukrajiny. Dodal však, že „vždy je lepšie mať aspoň niečo, ako nemať vôbec nič“.

Nawrocki verí, že Varšava bude schopná vymeniť svoje stíhacie lietadlá MiG-29 za ukrajinské technológie na boj proti dronom. „Usilujeme sa o symetrické strategické partnerstvo,“ povedal na tlačovej besede.

„Výmena MiGov za protidronové systémy… nie je v rozpore s našou politikou, takže po dokončení formalít verím, že sa táto záležitosť jednoducho vyrieši,“ vysvetlil Nawrocki.

Zelenskyj uviedol, že jeho krajina môže Poľsku reálne ponúknuť poradenstvo v tom, ako sa brániť proti dronom a ako zabezpečiť lepšiu bezpečnosť v regióne Baltského mora.

Samotné stretnutie vo Varšave je podľa Nawrockého nepriaznivou správou pre Moskvu, pretože ukazuje jednotu medzi oboma krajinami v strategicky dôležitých otázkach.

„Táto návšteva dokazuje, že v strategických otázkach, v našej strategickej spolupráci v oblasti bezpečnosti, sú Poľsko, Ukrajina, krajiny regiónu – krajiny vyznávajúce demokratické hodnoty – jednotné, a o tom nikdy nebolo pochýb,“ povedal Nawrocki počas besedy.

Zelenskyj pozval poľské firmy, aby sa zapojili do obnovy Ukrajiny. Nawrockého zároveň pozval na návštevu Kyjeva a dodal, že ukrajinsko-poľské vzťahy by mali zostať silné aj v čase pokračujúcej vojny Ruska proti Ukrajine.

(reuters, red)

Minúta  |  

Putin varuje Západ: Blokáda Kaliningradu môže vyvolať konflikt

Ruský prezident Vladimir Putin počas svojej výročnej tlačovej konferencie pohrozil, že Rusko sa postaví proti akémukoľvek pokusu o blokádu Kaliningradu, varujúc pred možným „rozsiahlym konfliktom“.

Kaliningrad, izolovaná ruská exkláva medzi Litvou a Poľskom, je podľa neho terčom snáh Západu o jej izoláciu. Putin zároveň vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na Európu, no je pripravené okamžite ukončiť vojnu na Ukrajine, ak získa bezpečnostné záruky.

Otvorenosť voči spolupráci so Západom však podmienil rovnosťou zaobchádzania.

Prezident sa vyjadril aj k prípadom, ktoré rezonujú v zahraničí. Prisľúbil preveriť situáciu francúzskeho výskumníka Laurenta Vinatiera, odsúdeného za porušenie ruských zákonov, a postavil sa na stranu prezidenta USA Donalda Trumpa v jeho spore s BBC za údajné skreslenie prejavu.

Všetky jeho vyjadrenia zazneli počas jedného z mediálne najviac sledovaných podujatí roka.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Dokončili najdlhšiu českú diaľnicu, výstavba trvala 58 rokov

Najstaršia a najdlhšia česká diaľnica D1 je po 58 rokoch výstavby kompletná. Posledný, približne desaťkilometrový úsek medzi Říkovicami a Přerovom v Olomouckom kraji v piatok otvoril minister dopravy Ivan Bednárik spolu s vedením Riaditeľstva ciest a diaľnic (ŘSD). Diaľnica D1 vedie z Prahy cez Brno a Ostravu až k hranici s Poľskom.

Podľa ministra ide o historický míľnik, ktorý uzatvára proces budovania najvýznamnejšej českej diaľnice, no zároveň zdôraznil potrebu pokračovať v dokončení celej základnej siete diaľnic. Riaditeľ ŘSD Radek Mátl vyzdvihol význam nového úseku pre strednú Moravu – z Přerova by malo zmiznúť až 70 percent tranzitnej kamiónovej dopravy.

Výstavbu D1 pôvodne začali ešte v roku 1939, no po prerušení počas vojny bola v roku 1950 zastavená. V dnešnej podobe ju začali budovať v roku 1967, prvý úsek otvorili v roku 1971 a súvislé spojenie Prahy s Brnom dokončili v roku 1980. D1 má dnes 376 kilometrov, jeden tunel a končí sa pri Bohumíne napojením na poľskú diaľnicu A1.

Česko má aktuálne približne 1 500 kilometrov diaľnic, pričom základná sieť by mala dosiahnuť 2-tisíc kilometrov do roku 2033.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Maškarová: Zmeny Trestného poriadku sťažia prácu polície

Prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová pripustila, že zmeny Trestného poriadku týkajúce sa výpovedí spolupracujúcich obvinených môžu sťažiť prácu polície. Odpovedala tak na novinársku otázku počas piatkovej tlačovej konferencie.

Zmeny podľa nej zákonodarcovia s políciou nekonzultovali. „Môžem povedať úprimne môj právny názor, že momentálne tak, ako je napísaná skutková podstata, určite áno,“ odpovedala Maškarová na otázku, či právna úprava sťaží situáciu polície.

Maškarová zdôraznila, že polícia rešpektuje schválené zákony. Myslí si, že ak by formuláciu v zákone upravili, pomohlo by to.
 
Parlament schválil novelu Trestného zákona, ktorej súčasťou sú aj viaceré zmeny, ktoré pribudli do návrhu v rámci rokovania výborov. Upravuje aj inštitút spolupracujúcich obvinených – takzvaných kajúcnikov. Po novom by ich výpovede nemuseli byť v niektorých prípadoch pripustené ako dôkaz.

Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. V pléne už od začiatku hlasovania o úprave opoziční poslanci skandovali slovo „hanba“ a pískali na píšťalkách na vyjadrenie svojho nesúhlasu.

Nesúhlas s úpravou prezentovalo napríklad aj 152 prokurátorov, ktorí sa podpísali pod spoločné stanovisko. Niektoré závažné trestné činy podľa nich nebude možné trestne stíhať.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.