Šimon Sádovský

V septembri 2010 som prvýkrát prišiel ako študent na bratislavskú Fakultu matematiky, fyziky a informatiky, ktorá je známa pod skratkou matfyz. Na život a štúdium som sa vtedy pozeral výrazne inak ako teraz. Štúdium som vtedy považoval za viac-menej nutné zlo. No vedel som, že raz budem potrebovať platiť svoje účty sám za seba a tiež, že matematika a programovanie mi na strednej išli. Koncom tohto augusta som úspešne ukončil doktorandské štúdium na bratislavskom matfyze. Môj pohľad na život a štúdium sa za ten čas zmenil. Výrazne. Zmenil som sa aj ja. Čo ma tieto roky naučili? Mnoho z matematiky a informatiky, ale aj všeličo iné. Zopár týchto postrehov azda stojí za zdieľanie. 

Zistil som, že kvalita na Slovensku existuje. Dokonca aj v školstve. Zatiaľ tu ešte máme zopár kvalitných fakúlt, ktoré obstoja aj vo svetovom meradle. Matfyz je bezpochyby jednou z nich. Potvrdzuje to fakt, že matfyzácki profesori sú vo svojich vedeckých komunitách známi ďaleko za hranicami našej krajiny. Veľmi pozitívne ma prekvapilo, ako dobre ma slovenský matfyz pripravil napríklad na moje vedecké pobyty v Miláne, kde som bez problémov dokázal byť platným členom tamojšej výskumnej skupiny. Nepotreboval som na to žiadne super zahraničné kurzy pomimo. Postačil "iba" matfyzácky výcvik.

Práve odbornosť a tiež ľudskosť konkrétnych profesorov, docentov a doktorov mi pomohla nadchnúť sa pre štúdium teoretickej informatiky ako takej. Napriek tomu, že to bolo ťažké. Dobré príklady skrátka inšpirujú. K tomu sa patrí dodať dve veci. Prvá, nie všetko zahraničné alebo "západné" je hneď lepšie. Platí to aj v školstve. Ak chce Slovák či Slovenka kvalitne vyštudovať informatiku, matematiku alebo fyziku, nepotrebuje chodiť až tak ďaleko. Iste, aj v tomto smere sa nájdu lepšie školy v zahraničí. No nie je ich až tak veľa a oplatí sa radšej ostať na Slovensku ako ísť na druhotriednu anglickú alebo americkú univerzitu. Druhá, že pri prístupe slovenských vlád ku školstvu je takpovediac zázrak, že tu stále pôsobia kapacity ako profesor Rovan alebo profesor Škoviera. Rozhodne nie je dlhodobo udržateľné, ak má čerstvý absolvent nástupný plat vo firme dvojnásobne väčší ako profesor s 30-ročnou vedecko-pedagogickou praxou v odbore. Bolo by priam žiaduce, aby sa našiel minister školstva, ktorý pochopí, že kvalita niečo stojí. A tiež, že platiť za šlendriána je vyhadzovanie peňazí. Bohužiaľ, nezdá sa, že by taký minister bol na obzore. 

Myslenie bolí, ale stojí za to hľadať odpovede