Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN: Hladomor ustúpil, no stotisíc ľudí žije v biede

Situácia v Gaze sa podľa monitorovacej organizácie IPC mierne zlepšila – vďaka prímeriu a zvýšenému počtu humanitárnych dodávok už oblasť nie je klasifikovaná ako zasiahnutá hladomorom. Napriek tomu viac ako 100-tisíc ľudí žije v katastrofálnych podmienkach.

IPC varuje, že ak by sa boje opäť rozbehli a pomoc zastavila, región by mohol čeliť hladomoru už do polovice apríla 2026. Izrael tvrdí, že denne do Gazy prichádza až 800 kamiónov, no tieto údaje spochybňujú Hamas aj viaceré humanitárne organizácie.

OSN upozorňuje, že distribúcia pomoci naráža na byrokratické prekážky a čelí riziku kolapsu. Mnohí obyvatelia sú odkázaní na konzervy alebo komunitné kuchyne, čo nestačí na zotavenie sa z podvýživy.

Do roka bude potrebovať výživovú liečbu viac ako 130-tisíc detí a žien.

Hoci sú zaznamenané určité zlepšenia, experti varujú, že bez trvalého a koordinovaného prístupu pomoc nemusí stačiť.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Macron: Ak USA zlyhajú, EÚ sa musí pripraviť na dialóg s Putinom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že ak zlyhajú mierové rokovania USA týkajúce sa Ukrajiny, Európa musí byť pripravená obnoviť dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Je podľa neho neprijateľné, aby sa EÚ ocitla na okraji mierového procesu, zatiaľ čo USA s Moskvou rokujú bez jej účasti.

Macronove slová prišli po tom, čo Únia schválila pôžičku vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, no nenašla zhodu na použití zmrazených ruských aktív.

Macron upozornil, že ak USA nadviažu priamy kontakt s Ruskom, Európa nesmie zaostávať. Pripomenul aj svoj nedávny telefonát s Putinom a vyzval na transparentnosť a jednotu európskych lídrov pri ďalšom postupe.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Pellegrini chce aktívnejšiu slovenskú diplomaciu

Prezident Peter Pellegrini vyzval na väčšiu iniciatívu slovenskej diplomacie na medzinárodnej scéne. Po stretnutí s europoslancami v Prezidentskom paláci zdôraznil potrebu, aby Slovensko nebolo len pasívnym prijímateľom postojov, ale aktívne prispievalo k ich tvorbe.

Europoslanci podľa neho poukázali na to, že naša diplomacia je často príliš statická a vyčkávacia. Pellegrini preto apeluje na ministrov a štátnych tajomníkov, aby diplomatickým zástupcom nastavili jasné politické priority.

Diskusia sa dotkla aj vzťahu medzi Európskou komisiou a členskými štátmi, pričom prezident presadzuje silnejší hlas priamo volených premiérov. Chce tiež zaviesť pravidelné polročné stretnutia s europoslancami, ďalšie plánujú na máj 2026.

Zároveň vyjadril sklamanie, že zástupcovia najsilnejšej slovenskej strany v europarlamente sa rokovania takmer nezúčastnili, čo označil za neúctu k inštitúcii, nie k jeho osobe.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Česko by sa malo zaručiť za osud Európy, tvrdí Pavel

Český prezident Petr Pavel ocenil, že lídri Európskej únie na samite v Bruseli dosiahli zhodu na finančnej pomoci Ukrajine. Zároveň však vyjadril názor, že by bolo správne, aby sa Česká republika spolu s ostatnými členskými štátmi zaviazala ručiť za túto pomoc.

Uviedol to na sociálnej sieti X v reakcii na rozhodnutie, podľa ktorého Česko spolu so Slovenskom a Maďarskom nebude poskytovať záruky za pôžičku pre Kyjev.

Podľa Pavla je pomoc Ukrajine kľúčová nielen pre jej prežitie v dôsledku ruskej agresie, ale aj pre bezpečnosť celej Európy vrátane Česka. Zdôraznil, že Európania by mali prevziať svoj diel zodpovednosti za osud kontinentu a konať spoločne.

Lídri EÚ sa v noci na piatok dohodli na bezúročnej pôžičke pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027, financovanej zo spoločného dlhu Únie. Za pôžičku budú ručiť všetky členské štáty okrem Česka, Slovenska a Maďarska, ktoré si vyrokovali výnimku.

Postoj Česka kritizovala opozícia na čele s Petrom Fialom, podľa ktorého krajina príde o rešpekt. Premiér Andrej Babiš však tvrdí, že česká pozícia sa líši od postoja Slovenska a Maďarska a záruky odmietol najmä z dôvodu ochrany verejných financií.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nawrocki: Návšteva Zelenského v Poľsku je pre Moskvu zlou správou

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj sa vo Varšave stretol s poľským prezidentom Karolom Nawrockým a premiérom Donaldom Tuskom. Ten uviedol, že nie je úplne spokojný s výsledkom samitu Európskej únie týkajúceho sa Ukrajiny. Dodal však, že „vždy je lepšie mať aspoň niečo, ako nemať vôbec nič“.

Nawrocki verí, že Varšava bude schopná vymeniť svoje stíhacie lietadlá MiG-29 za ukrajinské technológie na boj proti dronom. „Usilujeme sa o symetrické strategické partnerstvo,“ povedal na tlačovej besede.

„Výmena MiGov za protidronové systémy… nie je v rozpore s našou politikou, takže po dokončení formalít verím, že sa táto záležitosť jednoducho vyrieši,“ vysvetlil Nawrocki.

Zelenskyj uviedol, že jeho krajina môže Poľsku reálne ponúknuť poradenstvo v tom, ako sa brániť proti dronom a ako zabezpečiť lepšiu bezpečnosť v regióne Baltského mora.

Samotné stretnutie vo Varšave je podľa Nawrockého nepriaznivou správou pre Moskvu, pretože ukazuje jednotu medzi oboma krajinami v strategicky dôležitých otázkach.

„Táto návšteva dokazuje, že v strategických otázkach, v našej strategickej spolupráci v oblasti bezpečnosti, sú Poľsko, Ukrajina, krajiny regiónu – krajiny vyznávajúce demokratické hodnoty – jednotné, a o tom nikdy nebolo pochýb,“ povedal Nawrocki počas besedy.

Zelenskyj pozval poľské firmy, aby sa zapojili do obnovy Ukrajiny. Nawrockého zároveň pozval na návštevu Kyjeva a dodal, že ukrajinsko-poľské vzťahy by mali zostať silné aj v čase pokračujúcej vojny Ruska proti Ukrajine.

(reuters, red)

Minúta  |  

Putin varuje Západ: Blokáda Kaliningradu môže vyvolať konflikt

Ruský prezident Vladimir Putin počas svojej výročnej tlačovej konferencie pohrozil, že Rusko sa postaví proti akémukoľvek pokusu o blokádu Kaliningradu, varujúc pred možným „rozsiahlym konfliktom“.

Kaliningrad, izolovaná ruská exkláva medzi Litvou a Poľskom, je podľa neho terčom snáh Západu o jej izoláciu. Putin zároveň vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na Európu, no je pripravené okamžite ukončiť vojnu na Ukrajine, ak získa bezpečnostné záruky.

Otvorenosť voči spolupráci so Západom však podmienil rovnosťou zaobchádzania.

Prezident sa vyjadril aj k prípadom, ktoré rezonujú v zahraničí. Prisľúbil preveriť situáciu francúzskeho výskumníka Laurenta Vinatiera, odsúdeného za porušenie ruských zákonov, a postavil sa na stranu prezidenta USA Donalda Trumpa v jeho spore s BBC za údajné skreslenie prejavu.

Všetky jeho vyjadrenia zazneli počas jedného z mediálne najviac sledovaných podujatí roka.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.