Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini rozhodne o novele Trestného zákona v ústavnej lehote

Prezident SR Peter Pellegrini rozhodne o podpise alebo vrátení novely Trestného zákona v ústavnej lehote. Zdôraznil, že svoj postoj nebude formulovať na základe politických očakávaní koalície ani opozície, ale výlučne na základe odborného posúdenia. Informovala o tom Kancelária prezidenta SR.

Pellegrini uviedol, že pri každom zákone skúma najmä to, či neohrozuje ústavnosť, národnoštátne záujmy a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Zároveň rešpektuje právo vlády nastavovať trestnú politiku podľa vlastného programu, jeho prvoradým kritériom však zostáva vždy záujem občanov.

V tejto súvislosti prezident v piatok absolvoval odborné pracovné stretnutie s predstaviteľmi viacerých inštitúcií. Zúčastnili sa na ňom štátni tajomníci ministerstiev vnútra a spravodlivosti Lucia Kurilovská a Milan Hodás, prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová, predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová a jej člen Adrián Kucek.

Parlament schválil novelu Trestného zákona 11. decembra v skrátenom legislatívnom konaní. Zavádza v nej opätovne pravidlo „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach, rozširuje skutkovú podstatu marenia volebnej kampane aj v súvislosti s cudzou mocou a zavádza trestnú zodpovednosť za popieranie či spochybňovanie povojnových dokumentov.

Novela upravuje aj postavenie spolupracujúcich obvinených – takzvaných kajúcnikov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by v decembri vyhralo Progresívne Slovensko

Voľby do Národnej rady (NR) SR by v decembri vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 23,6 percenta hlasov. Druhá by skončila strana Smer s podporou 17 percent voličov. Po nej by nasledovala strana Hlas so ziskom 9,6 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ 24.

Do parlamentu by sa dostali aj Hnutie Slovensko (8,9 percenta), SaS (7,4 percenta), hnutie Republika (7 percent), KDH (6,6 percenta), hranicu zvoliteľnosti by prekročili i Demokrati (5,4 percenta).

Do Národnej rady by sa nedostali SNS (4,7 percenta), Maďarská aliancia (3,9 percenta), Právo na pravdu (2,5 percenta) ani Sme rodina (2,2 percenta). Pred bránami parlamentu by zostali tiež Strana vidieka (0,5 percenta), KSS (0,3 percenta) a Srdce vlastenci a dôchodcovia a ĽSNS (obe po 0,2 percenta).

Na základe prieskumu by PS v parlamente získalo 41 kresiel, Smer 30 a Hlas 17 kresiel. So 16 poslancami by v NR SR bolo Hnutie Slovensko, SaS by získala 13 mandátov a hnutie Republika a KDH by obsadili po 12 kresiel. Demokratov by v parlamente zastupovalo deväť poslancov.

Prieskum vykonali od 9. do 16. decembra na vzorke tisíc respondentov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

OSN: Hladomor ustúpil, no stotisíc ľudí žije v biede

Situácia v Gaze sa podľa monitorovacej organizácie IPC mierne zlepšila – vďaka prímeriu a zvýšenému počtu humanitárnych dodávok už oblasť nie je klasifikovaná ako zasiahnutá hladomorom. Napriek tomu viac ako 100-tisíc ľudí žije v katastrofálnych podmienkach.

IPC varuje, že ak by sa boje opäť rozbehli a pomoc zastavila, región by mohol čeliť hladomoru už do polovice apríla 2026. Izrael tvrdí, že denne do Gazy prichádza až 800 kamiónov, no tieto údaje spochybňujú Hamas aj viaceré humanitárne organizácie.

OSN upozorňuje, že distribúcia pomoci naráža na byrokratické prekážky a čelí riziku kolapsu. Mnohí obyvatelia sú odkázaní na konzervy alebo komunitné kuchyne, čo nestačí na zotavenie sa z podvýživy.

Do roka bude potrebovať výživovú liečbu viac ako 130-tisíc detí a žien.

Hoci sú zaznamenané určité zlepšenia, experti varujú, že bez trvalého a koordinovaného prístupu pomoc nemusí stačiť.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Macron: Ak USA zlyhajú, EÚ sa musí pripraviť na dialóg s Putinom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že ak zlyhajú mierové rokovania USA týkajúce sa Ukrajiny, Európa musí byť pripravená obnoviť dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Je podľa neho neprijateľné, aby sa EÚ ocitla na okraji mierového procesu, zatiaľ čo USA s Moskvou rokujú bez jej účasti.

Macronove slová prišli po tom, čo Únia schválila pôžičku vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, no nenašla zhodu na použití zmrazených ruských aktív.

Macron upozornil, že ak USA nadviažu priamy kontakt s Ruskom, Európa nesmie zaostávať. Pripomenul aj svoj nedávny telefonát s Putinom a vyzval na transparentnosť a jednotu európskych lídrov pri ďalšom postupe.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Pellegrini chce aktívnejšiu slovenskú diplomaciu

Prezident Peter Pellegrini vyzval na väčšiu iniciatívu slovenskej diplomacie na medzinárodnej scéne. Po stretnutí s europoslancami v Prezidentskom paláci zdôraznil potrebu, aby Slovensko nebolo len pasívnym prijímateľom postojov, ale aktívne prispievalo k ich tvorbe.

Europoslanci podľa neho poukázali na to, že naša diplomacia je často príliš statická a vyčkávacia. Pellegrini preto apeluje na ministrov a štátnych tajomníkov, aby diplomatickým zástupcom nastavili jasné politické priority.

Diskusia sa dotkla aj vzťahu medzi Európskou komisiou a členskými štátmi, pričom prezident presadzuje silnejší hlas priamo volených premiérov. Chce tiež zaviesť pravidelné polročné stretnutia s europoslancami, ďalšie plánujú na máj 2026.

Zároveň vyjadril sklamanie, že zástupcovia najsilnejšej slovenskej strany v europarlamente sa rokovania takmer nezúčastnili, čo označil za neúctu k inštitúcii, nie k jeho osobe.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Česko by sa malo zaručiť za osud Európy, tvrdí Pavel

Český prezident Petr Pavel ocenil, že lídri Európskej únie na samite v Bruseli dosiahli zhodu na finančnej pomoci Ukrajine. Zároveň však vyjadril názor, že by bolo správne, aby sa Česká republika spolu s ostatnými členskými štátmi zaviazala ručiť za túto pomoc.

Uviedol to na sociálnej sieti X v reakcii na rozhodnutie, podľa ktorého Česko spolu so Slovenskom a Maďarskom nebude poskytovať záruky za pôžičku pre Kyjev.

Podľa Pavla je pomoc Ukrajine kľúčová nielen pre jej prežitie v dôsledku ruskej agresie, ale aj pre bezpečnosť celej Európy vrátane Česka. Zdôraznil, že Európania by mali prevziať svoj diel zodpovednosti za osud kontinentu a konať spoločne.

Lídri EÚ sa v noci na piatok dohodli na bezúročnej pôžičke pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027, financovanej zo spoločného dlhu Únie. Za pôžičku budú ručiť všetky členské štáty okrem Česka, Slovenska a Maďarska, ktoré si vyrokovali výnimku.

Postoj Česka kritizovala opozícia na čele s Petrom Fialom, podľa ktorého krajina príde o rešpekt. Premiér Andrej Babiš však tvrdí, že česká pozícia sa líši od postoja Slovenska a Maďarska a záruky odmietol najmä z dôvodu ochrany verejných financií.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.