Preskočiť na obsah
  |  

Danko označil fotku Lajčáka s Epsteinom za „neskutočnú hanbu“

Andrej Danko, šéf SNS a podpredseda parlamentu, reagoval na medializovanú fotografiu bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka s Jeffreym Epsteinom.

Podľa neho ide len o jednu z desiatok tisíc snímok, ktoré majú súvisieť so špionážnymi aktivitami zosnulého finančníka. Tvrdí, že Epstein využíval dary a ženy na získavanie citlivých informácií, a prítomnosť Lajčáka po jeho boku považuje za „neskutočnú hanbu“ pre Slovensko.

Danko tiež uviedol, že exminister bol voči nemu v minulosti arogantný a jeho sebavedomie spätne spája s kontaktmi na vplyvných ľudí. Vyzval preto premiéra Roberta Fica, aby Lajčáka nezahrnul do delegácie počas plánovanej návštevy Spojených štátov.

Na záver naznačil, že zverejnenie ďalších informácií môže odhaliť aj iné citlivé kontakty a výmeny medzi politikmi a zahraničnými hráčmi.

(mja)

  |  

Ukrajina a USA obnovujú rokovania o ukončení vojny

Ukrajina v piatok spúšťa ďalšie kolo mierových rozhovorov so Spojenými štátmi, zameraných na ukončenie vojny s Ruskom. Oznámil to šéf ukrajinskej vyjednávacej delegácie Rustem Umerov, ktorý sa momentálne nachádza v USA.

Rokovania podľa neho zahŕňajú diskusiu o konkrétnych návrhoch na ukončenie konfliktu, pričom do procesu budú zapojení aj európski partneri Kyjeva.

Hoci podrobnosti o návrhoch zatiaľ nezverejnili, naznačuje to snahu Ukrajiny zintenzívniť diplomatické úsilie v spolupráci so západnými spojencami.

Umerov správu zverejnil prostredníctvom platformy Telegram, čím zároveň zdôraznil dôležitosť transparentnosti rokovaní.

(reuters, pir)

  |  

NATO: Vojenská pomoc Ukrajine pokračuje, Kyjev dostal tony zbraní

Zmena prístupu Washingtonu po nástupe prezidenta Donalda Trumpa neznamenala koniec dodávok zbraní pre Ukrajinu – tvrdí to generálmajor Maik Keller z NATO.

Spojené štáty síce zastavili nové darovanie, no pomoc naďalej pokračuje vďaka mechanizmu PURL, ktorý využíva americké zásoby a je financovaný z príspevkov európskych štátov.

V roku 2025 dorazilo do Kyjeva 220-tisíc ton vojenskej pomoci, čo zodpovedá asi 9-tisíc nákladným autám. Zbrane distribuujú cez centrum v poľskom Rzeszove, druhé centrum chcú otvoriť v Rumunsku.

Najväčšími prioritami Ukrajiny zostávajú delostrelectvo, elektronický boj a zbrane schopné zasiahnuť ruské letiská a rafinérie. Spojené štáty naďalej zabezpečujú časť logistiky a velenia misie NSATU.

Nový zákon o národnej obrane navyše prisľúbil Ukrajine ďalších 800 miliónov dolárov na obdobie dvoch rokov. Podľa Kellera podpora nie je ideálna, no zatiaľ postačuje na udržanie obranyschopnosti a pokračovanie bojov proti ruským silám.

(reuters, pir)

  |  

Trump nevylučuje vojenský zásah voči Venezuele

Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre NBC News vyhlásil, že nevylučuje vojenský zásah voči Venezuele.

Spojené štáty pritvrdzujú voči režimu Nicolása Madura – len minulý týždeň americké sily zabavili ropný tanker a Trump teraz nariadil blokádu všetkých sankcionovaných plavidiel pri venezuelských brehoch.

Tvrdí, že ak tankery neuposlúchnu, skončia v amerických prístavoch.

Cieľom je ekonomicky oslabiť Madura, pričom Trump opäť naznačil možnosť vojenských útokov v regióne, ktorých už podľa správy vykonali viac ako dvadsať a vyžiadali si desiatky obetí.

Hoci priamo neuviedol, či sa snaží Madura zvrhnúť, dodal, že venezuelský líder „vie presne, čo chcem“.

Caracas reagoval označením krokov USA ako pokusu o kontrolu nad ropnými zdrojmi krajiny.

(reuters, pir)

  |  

USA sa odvolali proti rozsudku o zmrazení miliárd pre Harvard

Americká vláda sa odvolala proti rozhodnutiu súdu, ktorý označil zrušenie miliardových dotácií pre Harvard počas éry prezidenta Donalda Trumpa za nezákonné.

Administratíva prezidenta zastavila financovanie výskumu na základe obvinení, že univerzita nedostatočne chránila židovských študentov. Harvard však argumentoval, že išlo o politicky motivovaný zásah, a podal žalobu.

Sudkyňa Allison Burroughsová v septembri rozhodla v prospech univerzity, čím otvorila cestu k dohode a potenciálnemu urovnaniu dlhodobého konfliktu. Trumpov tím stihol podať odvolanie len niekoľko hodín pred vypršaním lehoty.

Celý spor sa teraz presúva na 1. odvolací súd v Bostone. Harvard sa medzitým stal terčom širšej kampane proti univerzitám, ktoré Trump obviňuje z „radikálnej ľavicovosti“ a antisemitizmu.

(reuters, pir)

  |  

Pellegrini rozhodne o novele Trestného zákona v ústavnej lehote

Prezident SR Peter Pellegrini rozhodne o podpise alebo vrátení novely Trestného zákona v ústavnej lehote. Zdôraznil, že svoj postoj nebude formulovať na základe politických očakávaní koalície ani opozície, ale výlučne na základe odborného posúdenia. Informovala o tom Kancelária prezidenta SR.

Pellegrini uviedol, že pri každom zákone skúma najmä to, či neohrozuje ústavnosť, národnoštátne záujmy a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Zároveň rešpektuje právo vlády nastavovať trestnú politiku podľa vlastného programu, jeho prvoradým kritériom však zostáva vždy záujem občanov.

V tejto súvislosti prezident v piatok absolvoval odborné pracovné stretnutie s predstaviteľmi viacerých inštitúcií. Zúčastnili sa na ňom štátni tajomníci ministerstiev vnútra a spravodlivosti Lucia Kurilovská a Milan Hodás, prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová, predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová a jej člen Adrián Kucek.

Parlament schválil novelu Trestného zákona 11. decembra v skrátenom legislatívnom konaní. Zavádza v nej opätovne pravidlo „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach, rozširuje skutkovú podstatu marenia volebnej kampane aj v súvislosti s cudzou mocou a zavádza trestnú zodpovednosť za popieranie či spochybňovanie povojnových dokumentov.

Novela upravuje aj postavenie spolupracujúcich obvinených – takzvaných kajúcnikov.

(tasr, lud)