Preskočiť na obsah
  |  

AfD kritizuje pôžičku EÚ pre Ukrajinu, Rusko podľa nich zvíťazí

Nemecká strana AfD ostro skritizovala rozhodnutie EÚ o bezúročnej pôžičke Ukrajine vo výške 90 miliárd eur. Tvrdí, že ide o zbytočnú pomoc krajine, ktorá podľa nej aj tak vojnu prehrá, a vyzýva na obnovu vzťahov s Ruskom.

Spolupredsedovia strany Alice Weidelová a Tino Chrupalla obvinili kancelára Friedricha Merza z plytvania peniazmi daňových poplatníkov a nazvali Ukrajinu „jedným z najskorumpovanejších štátov sveta“.

Zároveň kritizovali, že v čase, keď Nemecko čelí vlastným hospodárskym problémom, vláda míňa miliardy na „nezmyselnú vojnu“.

Pôžička má byť financovaná zo spoločného dlhu EÚ, z ktorého sú vyňaté Slovensko, Česko a Maďarsko. Ostatné nemecké strany obviňujú AfD z preberania ruskej propagandy a rozkolu medzi proruským a trumpovským krídlom v strane.

(tasr, mja)

  |  

Úver vo výške 90 miliárd nestačí, Ukrajina žiada od Únie viac

Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko vyhlásil, že úver vo výške 90 miliárd eur, ktorý poskytuje Európska únia, nestačí na pokrytie všetkých finančných potrieb Ukrajiny.

Vo vystúpení pred ministrami financií krajín G7 vyzval partnerov, aby pokračovali v práci na zavedení takzvaného reparačného úveru.

Podľa neho ide o systémové a dlhodobé riešenie, ktoré by posilnilo obranné kapacity Ukrajiny a zároveň ochránilo Európu pred budúcimi konfliktmi.

Marčenko zároveň upozornil, že prípadná porážka Ukrajiny by pre Európu predstavovala väčšie riziko ako samotné zavedenie mechanizmu reparácií.

(reuters, mja)

  |  

Eurozóna musí byť dynamickejšia, tvrdí člen Rady guvernérov ECB

Inflácia v eurozóne by sa v najbližších mesiacoch mohla udržať na úrovni okolo dvoch percent, čo zodpovedá cieľu Európskej centrálnej banky. Povedal to člen Rady guvernérov banky Álvaro Santos Pereira, ktorý zároveň zdôraznil, že budúce rozhodnutia o úrokových sadzbách budú závisieť od vývoja ekonomiky a potenciálnych šokov.

Hoci eurozóna podľa neho vykazuje prekvapivý rast a jej ekonomika je odolnejšia, na dosiahnutie želaného tempa rastu to zatiaľ nestačí.

Pereira ocenil význam fiškálnych stimulov, ako napríklad tých z Nemecka, a vyjadril nádej, že by mohli pozitívne ovplyvniť celú eurozónu.

Zároveň zdôraznil, že Európa musí usilovať o výraznejší hospodársky rast než aktuálnych 1,4 až 1,5 percenta a posunúť sa smerom k väčšej dynamike a podnikateľskej otvorenosti.

(tasr, mja)

  |  

Danko označil fotku Lajčáka s Epsteinom za „neskutočnú hanbu“

Andrej Danko, šéf SNS a podpredseda parlamentu, reagoval na medializovanú fotografiu bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka s Jeffreym Epsteinom.

Podľa neho ide len o jednu z desiatok tisíc snímok, ktoré majú súvisieť so špionážnymi aktivitami zosnulého finančníka. Tvrdí, že Epstein využíval dary a ženy na získavanie citlivých informácií, a prítomnosť Lajčáka po jeho boku považuje za „neskutočnú hanbu“ pre Slovensko.

Danko tiež uviedol, že exminister bol voči nemu v minulosti arogantný a jeho sebavedomie spätne spája s kontaktmi na vplyvných ľudí. Vyzval preto premiéra Roberta Fica, aby Lajčáka nezahrnul do delegácie počas plánovanej návštevy Spojených štátov.

Na záver naznačil, že zverejnenie ďalších informácií môže odhaliť aj iné citlivé kontakty a výmeny medzi politikmi a zahraničnými hráčmi.

(mja)

  |  

Ukrajina a USA obnovujú rokovania o ukončení vojny

Ukrajina v piatok spúšťa ďalšie kolo mierových rozhovorov so Spojenými štátmi, zameraných na ukončenie vojny s Ruskom. Oznámil to šéf ukrajinskej vyjednávacej delegácie Rustem Umerov, ktorý sa momentálne nachádza v USA.

Rokovania podľa neho zahŕňajú diskusiu o konkrétnych návrhoch na ukončenie konfliktu, pričom do procesu budú zapojení aj európski partneri Kyjeva.

Hoci podrobnosti o návrhoch zatiaľ nezverejnili, naznačuje to snahu Ukrajiny zintenzívniť diplomatické úsilie v spolupráci so západnými spojencami.

Umerov správu zverejnil prostredníctvom platformy Telegram, čím zároveň zdôraznil dôležitosť transparentnosti rokovaní.

(reuters, pir)

  |  

NATO: Vojenská pomoc Ukrajine pokračuje, Kyjev dostal tony zbraní

Zmena prístupu Washingtonu po nástupe prezidenta Donalda Trumpa neznamenala koniec dodávok zbraní pre Ukrajinu – tvrdí to generálmajor Maik Keller z NATO.

Spojené štáty síce zastavili nové darovanie, no pomoc naďalej pokračuje vďaka mechanizmu PURL, ktorý využíva americké zásoby a je financovaný z príspevkov európskych štátov.

V roku 2025 dorazilo do Kyjeva 220-tisíc ton vojenskej pomoci, čo zodpovedá asi 9-tisíc nákladným autám. Zbrane distribuujú cez centrum v poľskom Rzeszove, druhé centrum chcú otvoriť v Rumunsku.

Najväčšími prioritami Ukrajiny zostávajú delostrelectvo, elektronický boj a zbrane schopné zasiahnuť ruské letiská a rafinérie. Spojené štáty naďalej zabezpečujú časť logistiky a velenia misie NSATU.

Nový zákon o národnej obrane navyše prisľúbil Ukrajine ďalších 800 miliónov dolárov na obdobie dvoch rokov. Podľa Kellera podpora nie je ideálna, no zatiaľ postačuje na udržanie obranyschopnosti a pokračovanie bojov proti ruským silám.

(reuters, pir)