Preskočiť na obsah
  |  

Liberáli chcú doplniť pamätník pápežského kríža

Pápežský kríž v Dunajskom parku vo Viedni, ktorý pripomína návštevu Jána Pavla II. z roku 1983, sa stal predmetom politického sporu. Liberálna strana NEOS navrhla doplniť pamätník o pamätné tabule pripomínajúce obete prenasledovania, ako Annu Göldiovú, ktorú popravili za čarodejníctvo, a Giordana Bruna, ktorého upálili na hranici, informuje Katholisch.de.

Podľa NEOS nejde o útok na kresťanstvo, ale o snahu kontextualizovať náboženské symboly vo verejnom priestore a ukázať ich historické dosahy.

Návrh okamžite skritizovala strana ÖVP, ktorá ho označila za „zlomyseľný čin“ a varovala pred oslabovaním kresťanského dedičstva Rakúska.

Konzervatívci zároveň tvrdia, že existujúca pamätná tabuľa už poskytuje dostatočné historické vysvetlenie. O návrhu bude rozhodovať komisia pre kultúru.

(mja)

  |  

Rubio: USA nebudú nútiť Ukrajinu k mieru, chcú ju len nasmerovať

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vylúčil, že by Spojené štáty tlačili na Ukrajinu, aby uzavrela mierovú dohodu s Ruskom.

Na tlačovej konferencii označil podobné tvrdenia za „smiešne“ a zdôraznil, že rozhodnutie musí vzísť od samotných strán konfliktu.

Podľa neho momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by sa Ukrajina alebo Rusko chystali ustúpiť. USA sa podľa Rubia namiesto nátlaku snažia zisťovať, či je možné jemne nasmerovať obe strany k dohode. Dodal však, že bez obojstranných ústupkov k mieru nepríde.

Rubio zároveň potvrdil, že v Miami prebiehajú rokovania ukrajinskej, americkej a európskej delegácie. Počas víkendu sa má uskutočniť aj stretnutie s ruskou stranou, na ktorom by sa Rubio mohol osobne zúčastniť.

(tasr, mja)

  |  

USA zrušili sankcie voči firmám dodávajúcim Rusku technológie

Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív zrušil sankcie voči viacerým firmám z Fínska, Cypru, Turecka a Spojených arabských emirátov, ktoré boli predtým obvinené z dodávok technológií a zariadení Rusku, potenciálne využiteľných vo vojensko-priemyselnom komplexe. Dôvody rozhodnutia neboli zverejnené, informuje agentúra Unian.

Ide napríklad o firmy Veles International Limited, Hi-Tech Koneisto alebo CPS Proses Kontrol. Týmto krokom nadväzuje americká administratíva na nedávne rozhodnutie prezidenta Trumpa zrušiť sankcie voči viacerým ruským bankám a subjektom v civilnej jadrovej energetike.

Zatiaľ čo USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa časť sankcií uvoľňujú, Británia ohlásila nové opatrenia voči ruským firmám vrátane ropných spoločností Tatnefť a Russnefť. Rada EÚ zároveň rozšírila sankčný zoznam o 41 ropných tankerov z ruskej „tieňovej flotily“.

(mja)

  |  

Putin: Ak budú voľby na Ukrajine, obmedzíme útoky

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko je ochotné zvážiť pozastavenie útokov hlboko na ukrajinskom území v prípade, že sa v krajine uskutočnia prezidentské voľby, informuje denník Kommersant.

Počas výročnej konferencie „Rok v prehľade“ zároveň informoval, že ruská strana je pripravená hľadať spôsoby, ako zabezpečiť bezpečný priebeh hlasovania.

Putin tiež zdôraznil, že ukrajinská vláda potrebuje získať legitimitu, čo je podľa neho možné jedine prostredníctvom volieb.

Apeloval aj na to, aby mohli hlasovať Ukrajinci žijúci v Rusku, ktorých počet odhadol na päť až desať miliónov. Zodpovednosť za ich účasť podľa neho nesú organizátori volieb.

(mja)

  |  

Kirková podporila možnú kandidatúru JD Vancea na prezidenta

Erika Kirková, vdova po zakladateľovi konzervatívnej organizácie Turning Point USA Charliem Kirkovi, vyjadrila otvorenú podporu potenciálnej prezidentskej kandidatúre viceprezidenta JD Vancea, píše AP News.

Na úvod výročnej konferencie oznámila, že hnutie pomôže Vanceovi získať post 48. prezidenta USA po Donaldovi Trumpovi.

Erika Kirková sa po vražde svojho manžela v septembri ujala vedenia organizácie a je vnímaná ako nositeľka jeho odkazu. Jej výrok je zatiaľ najjasnejším signálom podpory Vancea zo strany hnutia.

Vance vystúpi na konferencii v nedeľu, no udalosť sprevádza aj vnútorné napätie. Viacerí konzervatívni komentátori sa po smrti Kirka dostali do ostrých sporov, čo narušilo jednotu komunity. Napriek tomu podujatie nestratilo typickú energiu a mobilizačný charakter.

(mja)

  |  

Česká muničná pomoc Ukrajine môže ďalej pokračovať

Napriek politickým zmenám v Prahe by Česká republika mohla naďalej podporovať muničnú iniciatívu pre Ukrajinu, naznačil nemecký generálmajor Maik Keller z veliteľstva NATO pre bezpečnostnú pomoc.

Nový český premiér Andrej Babiš síce sľúbil obmedziť vojenskú pomoc a kritizoval iniciatívu ako predraženú, no zatiaľ ju oficiálne nezrušil.

Keller upozornil, že aj bez českého financovania zostáva projekt silný – väčšinu prostriedkov poskytujú iní partneri. Tento rok priniesla iniciatíva 1,8 milióna kusov munície, čo predstavuje 43 percent všetkých dodávok na Ukrajinu.

Trumpovo rozhodnutie obmedziť darovanie zbraní nemalo podľa Kellera viditeľný dopad na pomoc Ukrajine. Dodávky pokračujú cez mechanizmus PURL, ktorý financujú viaceré krajiny NATO. Za najnaliehavejšie potreby považuje Keller protivzdušnú obranu, delostrelectvo a zbrane dlhého dosahu.

(tasr, mja)