Preskočiť na obsah
  |  

Úrokové sadzby sa meniť nebudú, inflácia v eurozóne je stabilná

Európska centrálna banka ukončila rok bez zmeny úrokových sadzieb, čo odráža stabilnú infláciu na úrovni blízkej dvom percentám a vyváženú ekonomickú situáciu v eurozóne. Depozitná sadzba zostáva na úrovni dvoch percent.

Podľa analytikov takýto krok signalizuje opatrný prístup banky do budúcnosti a predpoklad minimálnych zásahov do menovej politiky v najbližších mesiacoch.

Ekonomický analytik Finaxu Patrik Kindl v nasledujúcom období neočakáva výrazné zlacňovanie hypoték na Slovensku. Zmeny budú len mierne, skôr marketingového charakteru. Rovnako predpokladá nízke výnosy z vkladových produktov, ako sú sporiace účty a termínované vklady.

Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozornil, že úrokové sadzby Európskej centrálnej banky sa aktuálne pohybujú na neutrálnej úrovni a pravdepodobnosť ich výrazného zníženia alebo zvýšenia je nízka. Pripomenul, že účinky doterajších rozhodnutí sa do reálnej ekonomiky ešte len prenášajú.

Sadzby sa preto budú meniť pomaly a ich vývoj bude závisieť od konkurencie na trhu a vývoja rizikových prirážok štátnych dlhopisov. Očakáva sa, že inflácia zostane v cieľovom pásme banky aj v rokoch 2025 až 2028.

(tasr, max)

  |  

Voľby budú možné iba s garanciou bezpečnosti, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj jasne stanovil podmienky pre konanie volieb. „Voľby sa nemôžu uskutočniť v častiach krajiny, ktoré okupuje Rusko,“ vyhlásil v sobotu. Prezident zdôraznil, že volebný proces bude možný len za podmienky zaistenia bezpečnosti pre všetkých voličov.

Zelenskyj zároveň potvrdil, že v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha začal s prípravou potrebnej infraštruktúry. Cieľom je umožniť účasť vo voľbách pre milióny ukrajinských občanov žijúcich naďalej na Ukrajine, ale aj v zahraničí. Iniciatíva pokrýva technické a administratívne kroky nevyhnutné na zorganizovanie voľby v diaspóre.

(reuters, sie)

  |  

Šimečka: Súčasný parlament produkuje tie najhoršie zákony

Predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka ostro kritizuje súčasný parlament. „Toto je pod vedením tejto vládnej koalície najslabší, najhoršie fungujúci parlament, ktorý produkuje tie najhoršie zákony,“ vyhlásil Šimečka s tým, že vládna väčšina venuje energiu najmä zákonom umožňujúcim jej ľuďom vyhýbať sa zodpovednosti.

Šimečka poukazuje na zásadný problém v legislatívnom procese. „Množstvo praktických a dôležitých návrhov parlament presúva zo schôdze na schôdzu,“ varuje. Legislatívne konanie sa uskutočňuje v skrátenom režime bez priestoru na skutočnú diskusiu.

Zároveň kritizuje, že „čokoľvek chce Robert Fico a vláda, to parlament okamžite splní“, čo porušuje princípy parlamentnej demokracie.

Líder najsilnejšej opozičnej strany však obhajuje protest svojho hnutia formou pískania. Tvrdí, že „oproti správaniu sa koaličných predstaviteľov je to slušná forma vyjadrenia nesúhlasu“ s legislatívnymi zmenami v parlamente.

(tasr, sie)

  |  

Vzácny porcelán z Elyzejského paláca objavili na Vinted

Trojica mužov vrátane člena prezidentskej stráže čelí vo Francúzsku obvineniam z krádeže vzácneho porcelánu a príborov z Elyzejského paláca. Parížska prokuratúra spresnila, že ide o predmety používané pri štátnych večeriach, ktorých hodnota sa odhaduje na 15 až 40-tisíc eur.

Vyšetrovanie sa začalo po tom, čo palác nahlásil nezrovnalosti v zásobách. Podľa prokurátorov strážca Thomas M. manipuloval s inventárom, aby zakryl krádeže. U neho doma, v osobnej skrinke aj vozidle sa našlo približne 100 ukradnutých kusov vrátane porcelánu zo Sèvres, medených hrncov a značkových pohárov na šampanské.

Polícia zadržala aj jeho spolupracovníka Damiena G. a ďalšieho muža, Ghislaina M., ktorý je podozrivý z prechovávania kradnutého tovaru. Ten pracoval ako strážnik v múzeu Louvre. Podľa jeho právnika konal z vášne pre starožitnosti. Súd mu do ukončenia procesu zakázal návrat do múzea.

Niektoré ukradnuté položky objavili vystavené na predaj na platforme Vinted. Vzácne kusy medzičasom identifikovali a časť z nich vrátili na miesto pôvodu.

(reuters, max)

  |  

Bratislavské letisko mieri k rekordu v počte cestujúcich

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave očakáva, že v tomto roku odbaví viac ako 2,4 milióna cestujúcich, čím by prekonalo doterajší rekord z roku 2018. Priblížila to pred koncom roka hovorkyňa letiska Veronika Demovičová s tým, že by išlo o najvyšší počet od jeho vzniku v roku 1951.

Za prvých jedenásť mesiacov letisko odbavilo 2,2 milióna pasažierov, čo predstavuje 21-percentný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka. K rekordnému výsledku prispeli nové letecké linky vrátane obnoveného vnútroštátneho spojenia medzi Bratislavou a Košicami po takmer siedmich rokoch.

V roku 2025 pribudlo 28 nových pravidelných liniek, pričom ďalšie sú ohlásené na rok 2026. Dopravca Ryanair po desiatich rokoch rozšíril svoju základňu a v letnej sezóne budúceho roka ponúkne 33 destinácií. Najvyužívanejšou linkou v novembri bola Barcelona so štrnástimi letmi týždenne.

Letisko aktuálne ponúka 49 pravidelných liniek do 42 destinácií. Zimný letový poriadok je najrozsiahlejší v histórii, vrátane letov do Tel Avivu. Prioritou letiska naďalej zostáva bezpečnosť prevádzky.

(tasr, max)

  |  

Imigračná politika USA zasahuje aj špičkových expertov

Spoločnosť Google odporučila zamestnancom s vízami do USA, aby sa v súčasnosti vyhli medzinárodnému cestovaniu. Dôvodom sú výrazné meškania pri vybavovaní víz na amerických veľvyslanectvách a konzulátoch, ktoré môžu trvať až dvanásť mesiacov.

S odvolaním sa na interný e-mail od právnej kancelárie BAL Immigration Law o tom informoval Business Insider.

E-mail varuje zamestnancov, ktorí potrebujú vízovú pečiatku na návrat do Spojených štátov, že odchod z krajiny môže znamenať dlhodobý pobyt mimo územia. Materská spoločnosť Alphabet už v septembri dôrazne odporučila držiteľom víz H-1B, aby necestovali do zahraničia.

Situáciu komplikuje sprísnenie imigračných pravidiel, ktoré tento mesiac oznámila administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Zvýšené preverovanie žiadateľov o víza H-1B zahŕňa aj kontrolu účtov na sociálnych sieťach.

Tento vízový program využívajú najmä technologické firmy na zamestnávanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín ako India alebo Čína. Nové pravidlá tiež zaviedli poplatok 100-tisíc dolárov za nové žiadosti.

(reuters, max)