Preskočiť na obsah
  |  

Austrália obmedzí počet držaných zbraní aj pre farmárov

Po masakre na židovskej oslave Chanuky v Sydney na pláži Bondi, kde 14. decembra prišlo o život pätnásť osôb, sa Nový Južný Wales chystá prijať sprísnené zákony. Vláda plánuje obmedziť počet strelných zbraní na štyri zbrane pre jednotlivcov, pričom farmári budú môcť vlastniť desať zbraní.

Zákon by mala v utorok schváliť horná komora parlamentu. Austrálsky premiér Anthony Albanese v utorok deklaroval, že jeho vláda sa bude zaoberať nenávistnými prejavmi a kontrolou zbraní.

Útok, ktorý spáchali Sajid a Naveed Akramovci, vyvolal výzvy na razantnejší boj proti antisemitizmu. V krajine zatvorili aj modlitebňu spojenú s duchovným Wissamom Haddadom, ktorý podľa úradov šíril nenávisť voči židovskej komunite.

Premiér Nového Južného Walesu Chris Minns vyzval na tvrdé kroky voči tým, ktorí šíria rasizmus. Albanese telefonicky kontaktoval izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga a vyjadril šok z útoku, zároveň ho pozval na návštevu Austrálie.

Aj napriek prísnej regulácii zbraní po roku 1996 vlastnia niektorí jednotlivci v štáte stovky zbraní. Podľa prieskumu Sydney Morning Herald tri štvrtiny Austrálčanov podporujú sprísnenie legislatívy, no niektoré strany, ako Nationals, varujú pred následkami pre farmárov.

(reuters, max)

  |  

Raši: Skrátené konania vláda kritizovala, sama ich využíva veľa

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) vyzval vládu, aby skrátené legislatívne konanie využívala len v nevyhnutných prípadoch. V koncoročnom rozhovore pre TASR upozornil, že nadmerné množstvo návrhov predkladaných v takzvanom zrýchlenom režime môže výrazne obmedziť možnosť prerokovať ďalšie zákony vrátane tých vládnych.

Zdôraznil, že o skrátenom konaní rozhoduje kabinet, a ak takýto návrh predloží, parlament je povinný sa ním zaoberať. Ak ich však bude veľa, nebude dostatok času na ostatnú legislatívu.

Raši zároveň pripomenul, že súčasná vládna koalícia v minulosti v čase, keď bola v opozícii, kritizovala časté využívanie zrýchleného konania, no teraz podľa neho sama postupuje podobne.

Nadmerné návrhy v skrátenom režime podľa neho narúšajú harmonogram parlamentných schôdzí.

(tasr, max)

  |  

Šimkovičová: Dolný a stredný hrad Krásnej Hôrky otvoríme v lete 2026

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová to v koncoročnom rozhovore pre TASR skonštatovala s dôvetkom, že termín naplnia, ak kontroly rekonštrukcie neidentifikujú riziká ohrozujúce bezpečnosť návštevníkov.

Ministerka pripomenula obavy o statiku strešného krovu, ktoré v jeseni hlásilo Slovenské národné múzeum. „Táto kontrola bude trvať do júna. Ak všetko dopadne dobre, chceli by sme na konci leta 2026 sprístupniť aspoň tieto časti,“ povedala Šimkovičová.

Paralelne sa podľa nej bude opravovať horný hrad, ktorý požiar najviac postihol. Momentálne sa čistí od sutín a buriny, následne sa bude pracovať na statike a architektúre do apríla.

Šimkovičová uviedla, že jej ministerstvo si vyžiadalo 18 mesiacov na analýzu pochybení z predchádzajúcich rokov a aj to je dôvodom, prečo verejnosť na obnovu národnej kultúrnej pamiatky čaká už veľmi dlho.

Riešenie problémov so statikou krovov má priniesť Slovenská technická univerzita.

(tasr, sie)

  |  

Pre únik toxickej látky pri Svrčinovci uzavreli niekoľko ciest

V obci Svrčinovec (okres Čadca) sa v pondelok podvečer stala vážna dopravná nehoda. Nákladné vozidlo s prívesom ADR sa prevrátilo pri zjazde z diaľnice D3 na cestu I/11 v smere do Českej republiky.

Ako spresnili hasiči na sociálnej sieti, v dôsledku nehody uniklo do okolia zhruba dvanásťtisíc litrov nebezpečnej látky. Polícia preto uzavrela všetky prístupové cesty v okolí nehody a presmerovala tranzitnú dopravu.

Úplne uzatvorený je aj v utorok zjazd z D3 do Svrčinovca zo smeru od Čadce, rovnako aj stará cesta I/11 vedúca cez obec z oboch strán – od Svrčinovca i od hraničného priechodu. Nákladná doprava je odklonená smerom na Skalité a ďalej do Poľska.

Podľa hovorkyne žilinskej polície Zuzany Šefčíkovej vykonávajú na mieste zabezpečenie priestoru a počas utorka očakávajú odstránenie následkov nehody. Premávka z Českej republiky do Slovenska cez priechod Svrčinovec nie je obmedzená.

Osobné vozidlá smerujúce do Česka sú presmerované cez priechod Milošová.

(tasr, max)

  |  

Rubio a Witkoff vraj súťažia o vedenie mierových rozhovorov

Spravodajský portál televízie NBC informuje o údajnom skrytom konkurenčnom boji medzi americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom a prezidentovým špeciálnym vyslancom Stevom Witkoffom.

Centrom sporu by malo byť vedenie mierových rozhovorov o Ukrajine. Biely dom aj obaja politici oficiálne popreli, že by bola Trumpova administratíva rozdelená v tejto otázke na „dva tábory“.

Witkoff usporiadal viaceré medzinárodné stretnutia bez vedomia Rubia. V apríli 2025 vraj Rubio letel do Paríža na rokovania o Ukrajine, keď sa dozvedel, že Witkoff dohodol bilaterálne stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom bez ministrovej účasti. Rubio následne musel sám vykonať sériu telefonátov, aby sa mohol zúčastniť na rozhovore s Macronom.

V novembri Witkoff usporiadal stretnutie s ukrajinskými predstaviteľmi na Floride bez upozornenia Rubia. Jeden zo zdrojov uviedol: „Je jasné, že Rubio bol vylúčený. Mal to viesť celé.“

Okrem rozdielov v prístupe k mierovým snahám na Ukrajine sa údajne Witkoff dostal do sporu s Rubiom a predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí, lebo do Moskvy lieta súkromným lietadlom a nekonzistentne používa bezpečný mobilný komunikačný systém.

(sie)

  |  

EÚ schválila mechanizmus solidarity pri rozdeľovaní migrantov

Členské štáty Európskej únie v pondelok definitívne schválili fond solidarity na rok 2026, ktorý je súčasťou migračného a azylového paktu EÚ.

Nový mechanizmus má pomôcť najviac zaťaženým krajinám s vysokým počtom príchodov migrantov. Podľa schváleného systému budú musieť členské štáty prijať stanovený počet migrantov, za každého neprijatého migranta zaplatiť 20-tisíc eur alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu krajinám s najväčším migračným tlakom.

Nárok na prostriedky z fondu budú mať Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko si mohli vyžiadať úplné alebo čiastočné vyňatie z povinnosti prispievať.

Referenčným číslom rezervy je 21-tisíc prerozdelení v celkovej výške 420 miliónov eur. Slovensko schválené opatrenia odmieta a požiadalo Európsku komisiu o vyňatie z povinnosti prispievať. Komisia by mala rozhodnutie vydať do konca roka.

(tasr, sie)