Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Väzenia môže počas týchto sviatkov opustiť 208 odsúdených

Mimoriadne voľno na opustenie ústavu alebo vychádzku mimo ústavu bude počas vianočného obdobia udelené 208 väzneným osobám. Najviac z otvoreného oddelenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Uviedla to hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Anna Bečková Ragasová.

Na tých, ktorí strávia vianočné sviatky za múrmi väzníc, čaká program, ktorý spája tradície, duchovný rozmer i ľudskosť, ktoré budú počas celého sviatočného obdobia zabezpečovať príslušníci a zamestnanci ZVJS.

Bečková Ragasová priblížila, že už v adventnom období sa jednotlivými ústavmi nesie atmosféra očakávania. V tvorivých dielňach vznikajú vlastnoručne vyrobené ozdoby, pohľadnice a drobné darčeky. Vianočné aktivity pomáhajú podľa hovorkyne niektorým prežiť sviatky pokojnejšie, iným, naopak, ešte viac pripomenú to, čo im chýba.

Počas Štedrého dňa majú väznené osoby viac priestoru na osobné voľno. Môžu sledovať sviatočné televízne programy, čítať knihy z ústavnej knižnice, hrať spoločenské hry či počúvať ústavný rozhlas. Súčasťou programu sú slávnostné bohoslužby a sväté omše vrátane vigílie Narodenia Pána, prenosov polnočnej svätej omše a duchovných rozhovorov. Do viacerých ústavov je prinesené betlehemské svetlo.

Štedrá večera bude v ústavoch podávaná v čase približne od 15.30 do 18.00 h.

Prvý sviatok vianočný je v ústavoch venovaný najmä duchovnému prežívaniu a pokojnejšiemu tempu dňa. V tento deň majú väznené osoby zároveň viac priestoru na kontakt s rodinou, či už formou telefonovania, korešpondencie alebo videonávštev.

K 17. decembru sa v ústavoch nachádza 8 009 väznených osôb, z toho 6 867 odsúdených a 1 142 obvinených osôb. Cudzincov je aktuálne v ústavoch 305 a mladistvých 27.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Nový Južný Wales sprísnil zákony o zbraniach a protestoch

Parlament austrálskeho štátu Nový Južný Wales v stredu schválil rozsiahle sprísnenie zbraňovej a protiteroristickej legislatívy. Reagoval tak na decembrovú streľbu na pláži Bondi počas židovskej oslavy Chanuky, pri ktorej zahynulo 15 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia.

Zákon o terorizme a ďalších legislatívnych zmenách prešiel v mimoriadnom zasadnutí hornou komorou pomerom hlasov 18 ku 8 a následne nadobudol platnosť.

Premiér štátu Chris Minns uviedol, že nové pravidlá patria k najprísnejším v krajine. Počet zbraní na jednu osobu bude obmedzený na štyri, farmári môžu vlastniť najviac desať. Členstvo v streleckom klube bude povinné pre všetkých držiteľov zbrojných preukazov.

„Sydney a Nový Južný Wales sa v dôsledku tejto teroristickej aktivity navždy zmenili,“ povedal Minns.

Zákon zároveň rozširuje právomoci polície obmedzovať protesty až na tri mesiace po oznámení o teroristickom útoku. Zakazuje aj verejné zobrazovanie symbolov a vlajok zakázaných militantných organizácií, ako sú Islamský štát, Hamas či Hizballáh, za čo hrozí trest väzenia do dvoch rokov alebo vysoká pokuta.

Podľa polície boli dvaja útočníci inšpirovaní Islamským štátom. Starší z nich bol zastrelený pri zásahu, jeho syn čelí desiatkam obvinení vrátane vraždy a terorizmu.

Nová legislatíva už vyvolala odpor časti aktivistov, ktorí avizovali ústavnú žalobu. Na federálnej úrovni premiér Anthony Albanese zároveň ohlásil prípravu prísnejších zákonov proti nenávistným prejavom a zvažuje aj spätný výkup zbraní.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Dvaja policajti v Moskve zahynuli po výbuchu bomby

Pri stredajšom výbuchu bomby v Moskve zahynuli dvaja policajti po tom, ako sa priblížili k mužovi, ktorý sa správal podozrivo. Incident sa odohral v blízkosti miesta, kde bol pred dvomi dňami pri útoku nastraženou náložou zabitý vysokopostavený ruský generál.

Ruský Vyšetrovací výbor uviedol, že explozívne zariadenie usmrtilo oboch policajtov a tretiu osobu, ktorej totožnosť úrady nešpecifikovali. Orgány činné v trestnom konaní začali vyšetrovanie pre vraždu príslušníkov bezpečnostných zložiek a nelegálne nakladanie s výbušninami.

Podľa neoficiálnych ruských telegramových kanálov bol páchateľ jednou z obetí a bombu odpálil v okamihu, keď ho policajti oslovili. Tieto informácie sa však nepodarilo nezávisle overiť.

Výbuch sa odohral v tesnej blízkosti miesta pondelkového atentátu na generálporučíka Fanila Sarvarova, šéfa riaditeľstva operačného výcviku ruskej armády. Ruské úrady v jeho prípade uviedli, že majú podozrenie na zapojenie ukrajinských spravodajských služieb.

Kyjev sa k obvineniam oficiálne nevyjadril. Neoficiálna ukrajinská databáza vojnových zločincov alebo zradcov Myrotvorec po smrti Sarvarova aktualizovala jeho záznam s uvedením, že generál bol „zlikvidovaný“.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Whitaker: V rokovaniach o Ukrajine ide o štyri dokumenty

V rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine sa momentálne diskutuje o štyroch dokumentoch: návrh 20-bodového mierového plánu, mnohostranné bezpečnostné záruky, konkrétne bezpečnostné záruky zo strany USA a plán hospodárskeho rastu a prosperity po nastolení mieru.

V rozhovore pre televíziu Fox News to povedal veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker. Podľa neho je teraz na ťahu Rusko.

Americkí predstavitelia viedli cez víkend v Miami rokovania s ukrajinskými a európskymi delegáciami a samostatné rozhovory mali aj so zástupcami Ruska. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne uviedol, že bolo pripravených niekoľko návrhov dokumentov týkajúcich sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, jej obnovy a základného rámcu na ukončenie vojny.

Rokujúce strany sú teraz podľa amerického veľvyslanca k dosiahnutiu mieru na Ukrajine bližšie než kedykoľvek predtým. Spojené štáty majú podľa neho celkom dobrú predstavu o tom, čo chce Ukrajina, zatiaľ čo sa snažia pochopiť, aké ústupky je ochotné urobiť Rusko.

Whitaker zdôraznil, že Moskva ako jediná neprejavuje znepokojenie nad vlastnými stratami vo vojne proti Ukrajine. „Rusko nikdy nebolo ochotné uznať (straty) a vždy bolo ochotné znášať viac ako väčšina krajín,“ poznamenal americký veľvyslanec.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Najvyšší súd dočasne zablokoval nasadenie gardy v Chicagu

Najvyšší súd USA v utorok odmietol umožniť prezidentovi Donaldovi Trumpovi vyslať jednotky Národnej gardy do oblasti Chicaga. V platnosti tak zatiaľ zostáva rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý nasadenie stoviek príslušníkov gardy zablokoval na základe žaloby štátu Illinois a miestnych samospráv.

Súd v uznesení uviedol, že vláda v tejto fáze konania „neidentifikovala zdroj právomoci, ktorý by umožňoval armáde uplatňovať právo v štáte Illinois“.

Sudcovia zároveň naznačili, že prezidentova právomoc prevziať kontrolu nad Národnou gardou sa pravdepodobne vzťahuje len na „výnimočné“ okolnosti. Proti rozhodnutiu sa postavili traja konzervatívni sudcovia – Samuel Alito, Clarence Thomas a Neil Gorsuch.

Administratíva argumentovala potrebou chrániť federálny majetok a personál, najmä v súvislosti s protestmi proti prísnej imigračnej politike pri detenčnom zariadení imigračného úradu v predmestí Broadview.

Biely dom uviedol, že prezident „sľúbil americkému ľudu presadzovať imigračné zákony a chrániť federálnych zamestnancov pred násilnými výtržníkmi“ a že rozhodnutie súdu na tomto cieli nič nemení.

Guvernér Illinois JB Pritzker rozhodnutie privítal a označil ho za „dôležitý krok k obmedzeniu zneužívania moci zo strany Trumpovej administratívy“.

(reuters, luc)

Minúta  |  

USA uvalili vízové zákazy pre spor o digitálne regulácie

Administratíva Donalda Trumpa v utorok uvalila vízové zákazy na bývalého eurokomisára Thierryho Bretona a viacerých aktivistov v oblasti boja proti dezinformáciám. Washington ich obviňuje z účasti na krokoch, ktoré mali viesť k cenzúre amerických sociálnych platforiem v Európe.

Opatrenie zapadá do širšej kampane Spojených štátov proti európskemu Aktu o digitálnych službách (DSA). Tento právny rámec Európskej únie má za cieľ bojovať proti nenávistným prejavom a dezinformáciám. Americkí predstavitelia však tvrdia, že presahuje legitímnu reguláciu, obmedzuje slobodu prejavu a vytvára dodatočné náklady pre americké technologické firmy.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že vízové zákazy sa týkajú piatich osôb, ktoré podľa neho stáli na čele organizovaných snáh o nátlak na americké platformy s cieľom cenzurovať, demonetizovať alebo potláčať názory, s ktorými nesúhlasili. Podľa jeho slov išlo o aktivity zamerané na amerických používateľov aj spoločnosti.

Medzi dotknutými je aj bývalý eurokomisár pre vnútorný trh Breton, ktorý pôsobil v Európskej komisii v rokoch 2019 až 2024. Podľa amerických predstaviteľov patril k hlavným tvorcom DSA. Vízové zákazy sa vzťahujú aj na predstaviteľov organizácií Center for Countering Digital Hate, HateAid a Global Disinformation Index.

Niektoré z dotknutých organizácií rozhodnutie kritizovali a označili ho za snahu brániť presadzovaniu európskej legislatívy voči americkým firmám. Spojené štáty už v minulosti naznačili, že zvažujú ďalšie kroky voči osobám zodpovedným za uplatňovanie DSA.

(reuters, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.