Preskočiť na obsah
  |  

Vo veku 77 rokov zomrela Mária Hevierová

V utorok 23. decembra vo veku 77 rokov zomrela po krátkej a ťažkej chorobe rozhlasová redaktorka a prekladateľka Mária Hevierová. Informoval o tom jej manžel Daniel Hevier.

Priblížil, že Hevierová ako dlhoročná rozhlasová redaktorka pôsobila v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu. Jej najvýznamnejšou a najpočúvanejšou reláciou bol Najkrajší klenot, v ktorej účinkovalo množstvo osobností slovenského kultúrneho života.

Okrem toho je autorkou viacerých rozhlasových pásiem a dramatizácií. Ako redaktorka stála aj pri prvých slovenských kvadrofonických nahrávkach v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu.

Hevierová má ako prekladateľka na konte viaceré preklady, napríklad Sempé-Goscinny: Mikulášove šibalstvá, Jules Verne: Maják na konci sveta, Ismail Kadare: Generál mŕtvej armády, ďalej Intímny denník Sallyho Prudhomma, Rozprávky a báje Charlesa Perraulta, ako aj výber textov Borisa Viana. Jej posledné prekladové diela boli Hrôzostrašné rozprávky Jiřího Žáčka a Robinson Crusoe (Defoe-Novotný, Zdeněk Burian). Až do posledných dní dokončovala preklad výberu z poviedok Alphonsa Allaisa, dodal Hevier.

Doplnil, že Hevierová pre divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene preložila kompozíciu Škola základ života a hru Lenky Langrenovej Plač. Ako editorka a jazyková redaktorka sa zároveň významne podieľala na množstve kníh vydavateľstva Hevi či Vertigos.

Jej manžel na Facebooku spresnil, že zomrela po „krátkej a ťažkej chorobe v predvečer Vianoc (...) doma v objatí svojich najbližších“.

(tasr, luc)

  |  

Turecko a Hamas rokujú o druhej fáze dohody o prímerí v Gaze

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan sa v stredu v Ankare stretol s predstaviteľmi politického úradu Hamasu. Témou rokovania bolo prímerie v Pásme Gazy a možnosti posunu dohody do jej druhej fázy, uviedol zdroj z tureckého rezortu diplomacie.

Podľa tohto zdroja zástupcovia Hamasu informovali Fidana, že zo svojej strany splnili záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí. Zároveň uviedli, že pokračujúce izraelské útoky na Gazu majú za cieľ zabrániť prechodu dohody do ďalšej fázy.

Predstavitelia Hamasu zároveň upozornili, že humanitárna pomoc, ktorá prichádza do Gazy, je nedostatočná. Podľa nich chýbajú najmä lieky, vybavenie potrebné na zabezpečenie bývania a palivo, dodal zdroj z tureckého rezortu diplomacie.

(reuters, luc)

  |  

Na Kryme bude internet obmedzený do konca vojny

Prístup k mobilnému internetu na anektovanom Kryme bude počas ruskej vojny na Ukrajine z bezpečnostných dôvodov obmedzený, oznámil v utorok Kremľom dosadený gubernátor Sergej Aksionov.

„Jednoducho musíme prijať túto realitu a prispôsobiť sa,“ povedal Aksionov pre štátnu spravodajskú agentúru Sputnik. Obmedzenia môžu mať podobu zníženej rýchlosti alebo úplného výpadku internetu.

„Nemôžeme dovoliť nepriateľovi, aby proti nám použil internet,“ napísal neskôr na Telegrame. Výpadky mobilného internetu označil za opodstatnené s odvolaním sa na pravidelné útoky ukrajinských dronov, pretože niektoré využívajú ruské mobilné siete na diaľkové ovládanie.

Krym je druhým regiónom, kde ruské úrady verejne oznámili obmedzenie mobilného internetu súvisiace s vojnou. Minulý mesiac urobil podobné vyhlásenie gubernátor Ulianovskej oblasti v strednom Rusku.

Ruský rezort digitálneho rozvoja, komunikácií a masmédií zverejnil zoznam ruských webových stránok, ktoré zostanú dostupné aj počas výpadkov mobilného internetu. Obsahuje spoločensky významné služby vrátane zdravotníctva, vzdelávania, verejnej dopravy a ďalších oblastí. Časť používateľov sa však sťažovala, že ani tieto služby často nefungujú.

(tasr, luc)

  |  

Macron kritizuje zákaz vydávania víz USA pre Bretona a ďalších

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu kritizoval rozhodnutie Spojených štátov o uvalení vízového zákazu na bývalého eurokomisára Thierryho Bretona a ďalších aktivistov.

„Francúzsko odsudzuje vízové obmedzenia, ktoré Spojené štáty uvalili na Thierryho Bretona a štyroch ďalších európskych činiteľov. Tieto opatrenia predstavujú zastrašovanie a nátlak zameraný na oslabenie európskej digitálnej suverenity,“ uviedol Macron na sociálnej sieti X.

„Spolu s Európskou komisiou a našimi európskymi partnermi budeme naďalej brániť našu digitálnu suverenitu a regulačnú autonómiu,“ dodal.

Administratíva Donalda Trumpa v utorok uvalila vízové zákazy na bývalého eurokomisára Bretona a viacerých aktivistov v oblasti boja proti dezinformáciám. Washington ich obviňuje z účasti na krokoch, ktoré mali viesť k cenzúre amerických sociálnych platforiem v Európe.

(reuters, luc)

  |  

Francúzska kontrarozviedka vyšetruje kyberútok na poštu

Francúzska kontrarozviedka DGSI sa v utorok zapojila do vyšetrovania kybernetického útoku na národnú poštovú službu po tom, ako sa k zodpovednosti prihlásila proruská skupina hekerov.

Kybernetický útok sa začal v pondelok a narušil počas rušného vianočného týždňa niekoľko online služieb spoločnosti La Poste vrátane spotrebiteľského bankovníctva a sledovania doporučenej pošty.

La Poste uviedla, že hoci sa situácia v utorok mierne zlepšila, „situácia zostáva nestabilná“. Ku kybernetickému útoku sa prihlásila skupina NoName057(16), ktorá už v minulosti útočila na webové stránky ukrajinských médií, vládne a firemné weby v Dánsku, Poľsku, Švédsku, Nemecku a ďalších krajinách.

Parížska prokuratúra uviedla, že La Poste podala trestné oznámenie a po obvinení hekerskej skupiny bolo k spolupráci prizvané Generálne riaditeľstvo pre vnútornú bezpečnosť (DGSI). Vyšetrovanie „v tejto fáze“ prešetruje trestný čin úmyselného narušenia fungovania dátovej služby.

Skupina Noname 57(16) vznikla v roku 2022, keď Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. Javí sa ako voľné združenie hekerov.

(tasr, luc)

  |  

Španielska centrálna banka zlepšila odhad vývoja ekonomiky

Španielska centrálna banka zlepšila odhad vývoja domácej ekonomiky v tomto aj budúcom roku, ekonomiku by mali potiahnuť domáca spotreba a rast exportu. V novej kvartálnej správe predpokladá, že tento rok vzrastie ekonomika o 2,9 percenta. V správe spred troch mesiacov počítala s rastom o 2,6 percenta.

Banka zlepšila prognózu aj v prípade roka 2026. Očakáva, že HDP Španielska sa zvýši o 2,2 percenta, zatiaľ čo v predchádzajúcej štvrťročnej správe zverejnenej v septembri očakávala rast iba o 1,8 percenta.

Podľa banky sú za lepšou prognózou najmä aktuálne údaje o vývoji ekonomiky, výrazné výdavky spotrebiteľov a klesajúce ceny energií. Zverejnila aj odhad na rok 2027, pričom v danom roku počíta s rastom o 1,9 percenta.

Banka okrem toho očakáva postupné zmierňovanie inflácie. Tento rok ju odhaduje na úrovni 2,7 percenta, v budúcom roku by mala zaznamenať 2,1 percenta. V ďalšom roku by sa mala opäť zmierniť, a to pod úroveň inflačného cieľa Európskej centrálnej banky, ktorý je stanovený na dve percentá. Španielska národná banka očakáva, že inflácia sa v roku 2027 spomalí na 1,9 percenta.

Centrálna banka však zároveň uviedla, že miera nezamestnanosti zostane aj napriek postupnému poklesu najvyššia spomedzi štátov OECD, pričom aj na budúci rok zotrvá na dvojcifernej úrovni. V tomto roku ju banka odhaduje na úrovni 10,6 percenta, v roku 2026 by sa mala znížiť na 10 percent.

(tasr, luc)