Preskočiť na obsah
  |  

V prípade Epstein objavili viac ako milión nových dokumentov

Prokurátor pre južný obvod New Yorku a FBI informovali americké ministerstvo spravodlivosti, že objavili viac ako milión ďalších dokumentov, ktoré môžu súvisieť s prípadom sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Rezort spravodlivosti však upozorňuje, že zverejnenie dokumentov, ktoré nariadil Kongres, sa môže predĺžiť. „Vzhľadom na obrovský objem materiálu môže tento proces trvať ešte niekoľko týždňov,“ uviedlo ministerstvo v príspevku na sieti X.

(reuters, luc)

  |  

Viaceré štáty kritizujú izraelský plán osídľovania Západného brehu

Viaceré krajiny vrátane Británie, Kanady a Nemecka v stredu odsúdili rozhodnutie izraelského bezpečnostného kabinetu schváliť výstavbu 19 nových osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa nich je tento krok v rozpore s medzinárodným právom.

Spoločné vyhlásenie zverejnila Británia spolu s ďalšími štátmi, medzi ktorými sú Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Island, Írsko, Japonsko, Malta, Holandsko, Nórsko a Španielsko.

„Vyzývame Izrael, aby toto rozhodnutie zvrátil, rovnako ako aj rozširovanie osád,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku signatárov.

Krajiny zároveň upozornili, že ide o jednostranné kroky v rámci širšieho zintenzívnenia osadníckej politiky na Západnom brehu. Podľa vyhlásenia tieto opatrenia „nielen porušujú medzinárodné právo, ale zároveň hrozí, že prispejú k zvyšovaniu nestability v regióne“.

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil vybudovanie osád 21. decembra. Takýto návrh predložili minister financií Becalel Smotrič a minister obrany Jisrael Kac. Celkový počet osád schválených za posledné tri roky sa tak zvýšil na 69. Smotričov úrad vo vyhlásení uviedol, že Izrael takto „v praxi blokuje vznik palestínskeho teroristického štátu“.

(reuters, tasr, luc)

  |  

Betlehem usporiadal prvé oslavy Vianoc od vypuknutia vojny v Pásme Gazy

V meste Betlehem sa v stredu po prvýkrát za viac ako dva roky konali vianočné oslavy. Počas vojny v Pásme Gazy medzi Izraelom a Hamasom, ktorá sa začala v októbri 2023, panovala v tomto biblickom mieste narodenia Ježiša Krista počas Vianoc pochmúrna atmosféra. Vďaka krehkému prímeriu si však miestni obyvatelia mohli Vianoce tento rok opäť viac pripomenúť.

Betlehem v stredu naplnil zvuk vianočných kolied a kresťania všetkých vekových kategórií zamierili do centra mesta. Námestie jasličiek naplnili stovky ľudí.

Mesto Betlehem na Západnom brehu Jordánu sa rozhodlo zmierniť vianočné oslavy počas vojny v Pásme Gazy. Prímerie medzi Izraelom a Hamasom, ktoré sprostredkovali USA, vstúpilo do platnosti v októbri. Hoci zastavilo rozsiahle boje, mnohí ľudia čelia viacerým problémom, keďže vo vojne prišli o svoje domovy alebo blízkych, vysvetľuje AFP.

„Tieto oslavy sú skôr nádejou pre našich ľudí v Pásme Gazy... že jedného dňa budú opäť oslavovať a žiť normálny život,“ povedala obyvateľka Betlehema.

Ekonomika mesta závisí takmer výlučne od cestovného ruchu. Konflikt v Gaze však odradil návštevníkov na veľmi dlhý čas a spôsobil prudký nárast nezamestnanosti, konštatuje AFP.

Obyvatelia Betlehema tak dúfajú, že návrat vianočných osláv vráti mestu život a podnieti návrat turistov.

(tasr, luc)

  |  

Rusko plánuje jadrovú elektráreň na Mesiaci do desiatich rokov

Rusko plánuje v priebehu nasledujúceho desaťročia vybudovať na Mesiaci jadrovú elektráreň, ktorá má zásobovať jeho lunárny vesmírny program a spoločnú rusko-čínsku výskumnú stanicu. Oznámila to ruská štátna vesmírna spoločnosť Roskosmos.

Roskosmos chce, aby bola lunárna elektráreň vybudovaná do roku 2036, a v tejto súvislosti podpísal zmluvu s letecko-kozmickou spoločnosťou NPO Lavočkin. Hoci výslovne neuviedol, že pôjde o jadrovú elektráreň, na projekte sa majú podieľať aj štátna jadrová spoločnosť Rosatom a Kurčatovov inštitút, hlavné ruské centrum jadrového výskumu.

Podľa Roskosmosu má elektráreň zabezpečovať energiu pre lunárne vozidlá, observatórium a infraštruktúru spoločnej rusko-čínskej Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice.

„Projekt je dôležitým krokom k vytvoreniu trvalo fungujúcej vedeckej lunárnej stanice a k prechodu od jednorazových misií k dlhodobému programu prieskumu Mesiaca,“ uviedla spoločnosť.

Šéf Roskosmosu Dmitrij Bakanov už v júni povedal, že jedným z cieľov Ruska je umiestniť na Mesiaci jadrovú elektráreň a zároveň preskúmať Venušu.

Ruské ambície v oblasti Mesiaca pritom utrpeli vážny úder v auguste 2023, keď bezpilotná misia Luna-25 pri pokuse o pristátie narazila do povrchu Mesiaca.

Podobné plány majú aj Spojené štáty. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v auguste oznámil zámer umiestniť jadrový reaktor na Mesiaci do prvého štvrťroka fiškálneho roka 2030.

Medzinárodné pravidlá zakazujú rozmiestňovanie jadrových zbraní vo vesmíre, no umožňujú využívanie jadrových zdrojov energie, pokiaľ spĺňajú stanovené podmienky.

(reuters, luc)

  |  

V Perthe zadržali muža pre antisemitické komentáre na internete

V austrálskom meste Perth zadržali 39-ročného muža v rámci vyšetrovania jeho údajných antisemitických vyjadrení, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach. Oznámila to polícia štátu Západná Austrália.

Polícia vykonala u muža domovú prehliadku ešte v utorok v rámci operácie Operation Dalewood, ktorú začala 15. decembra v reakcii na útok na pláži Bondi v meste Sydney. Počas prehliadky zaistila niekoľko registrovaných strelných zbraní aj muníciu. Podľa stanice ABC našla polícia u muža doma aj nákupný zoznam vecí potrebných na výrobu bomby.

„Oprávnenie tohto muža na držanie zbrojného preukazu budeme preverovať,“ vyhlásila polícia a dodala, že veci, ktoré u muža našla, ju „veľmi znepokojili“.

Zástupkyňa premiéra štátu Západná Austrália Rita Saffiotiová v stredu potvrdila, že medzi zaistenými predmetmi boli aj „zakázané zbrane a vlajky spojené s Hizballáhom a Hamasom“.

Muža obvinili z rasového obťažovania, nosenia alebo držania zakázanej zbrane a nesprávneho skladovania strelnej zbrane alebo súvisiacich predmetov.

DPA uvádza, že polícia začala muža vyšetrovať po správach, že na platforme Instagram zverejnil komentáre podporujúce strelcov zodpovedných za útok na pláži Bondi, ktorý sa odohral 14. decembra.

(tasr, luc)

  |  

Úsek D1 s tunelom Višňové zatiaľ presiahol 600 miliónov eur

Celkové náklady na výstavbu otvoreného úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové doteraz presiahli 600 miliónov eur bez DPH. Vyplýva to z údajov Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), pričom to ešte nie je konečná cena.

„Predošlému zhotoviteľovi sme do roku 2019 uhradili necelých 187 miliónov eur. Aktuálna zmluvná cena za stavebnú časť je zhruba 353 miliónov eur a za technologickú časť približne 62 miliónov eur,“ informovali z NDS.

„Platí však, že na finálnu cenu majú vplyv ešte neukončené právne skutočnosti, preto ju v súčasnosti ešte nie je možné určiť,“ dodali diaľničiari.

Predchádzajúci zhotoviteľ, ktorým bolo taliansko-slovenské združenie firiem Salini Impregilo a Dúha, úsek D1 pre problémy s financovaním nedokončil. Podľa zmluvy z júna 2014 ho mal vybudovať s ponukou takmer 410 miliónov eur bez DPH do roku 2019. Predpokladaná hodnota stavebných prác pri vyhlásení tendra v októbri 2011 bola 896,5 milióna eur bez DPH.

Po dvojročnom prerušení prác na stavbe (2019 až 2021) a súťaži na dokončenie D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala začalo v máji 2021 s dostavbou úseku združenie vedené spoločnosťou Skanska SK.

Stavbu mali podľa ponuky dokončiť za necelých 255 miliónov eur bez DPH zhruba za tisíc dní od prevzatia staveniska, čiže približne na prelome rokov 2023 a 2024. Odhadované náklady na dostavbu diaľnice boli zhruba 261 miliónov eur bez DPH.

Náklady po viacerých dodatkoch a mnohých zmenách podľa údajov o realizácii stavby v Centrálnom registri zmlúv vzrástli zatiaľ na viac ako 353 miliónov eur, no navrhovaná cena prác by po úprave mala presiahnuť 362 miliónov eur bez DPH.

Na cenu mali vplyv nielen práce navyše po bývalom zhotoviteľovi, ale aj rastúce stavebné náklady. Tie zvýšili cenu výstavby len za roky 2021 a 2022 o viac než 17 miliónov eur, za rok 2023 skoro o 30 miliónov eur.

Hlavným dodávateľom technológie tunela Višňové a informačného systému D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala bola spoločnosť PPA Controll. Podľa zmluvy z októbra 2023 to mala zabezpečiť skoro za 54,5 milióna eur bez DPH počas 550 dní, teda za jeden a pol roka. Predpokladané náklady na dodanie technológie tunela a informačného systému diaľnice boli takmer 71,5 milióna eur bez DPH.

(tasr, luc)