Preskočiť na obsah
  |  

Raši: Hlas ešte nenašiel podporu na vypustenie jedného volebného obvodu z ústavy

Koaličná strana Hlas stále presadzuje vypustenie jedného volebného obvodu z Ústavy SR. Podľa Richarda Rašiho ide o potrebnú úpravu, ktorá by mohla viesť k spravodlivejšiemu zastúpeniu regiónov v parlamente.

Napriek viacerým pokusom sa Hlasu zatiaľ nepodarilo získať dostatočnú politickú podporu – ani zo strany koaličných partnerov, ani od regionálnych strán.

Raši naznačil, že otázku plánujú znovu otvoriť, ak dôjde k širšej ústavnej novele, napríklad v súvislosti s predĺžením mandátov samospráv. Aj keď samotné vypustenie ustanovenia by podľa neho automaticky nemenilo volebný systém, považuje to za krok k jeho reforme.

Kritici ako Roman Michelko zo SNS však tvrdia, že návrh nemá v súčasnom parlamente šancu prejsť, keďže mu chýba ústavná väčšina a podporu mu vyjadrujú iba Hlas a KDH.

(tasr, pir)

  |  

Transparency: Rok 2025 bol pokračovaním podkopávania právneho štátu

Z pohľadu Transparency International Slovensko (TIS) sa po deštruktívnych zásahoch z roku 2024 ich dôsledky naplno prejavili v praxi, či už v zhoršenej schopnosti štátu odhaľovať a trestať korupciu, v politizácii verejnoprávneho vysielateľa alebo v chaotickom opravovaní nedomyslených legislatívnych zmien.

„Prudký historický prepad Slovenska v globálnom Indexe vnímania korupcie, ktorý zverejnila centrála Transparency International začiatkom roka, už jasne reflektuje tento vývoj,“ rozvinul pre TASR riaditeľ TIS Michal Piško.

Tvrdí aj to, že negatívnym znakom tohto roka boli aj pokračujúce útoky na verejnú kontrolu a nezávislé inštitúcie. Tie podľa jeho slov vyvrcholili na konci roka expresnou snahou vládnej moci zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorú v hodine dvanástej nateraz zastavil Ústavný súd SR.

„V rovnaký deň stopol aj snahu o šikanu neziskových organizácií cez odvar ruského zákona a ešte predtým aj pokus obmedziť verejnú kontrolu cez spoplatňovanie rozsiahlejších žiadostí o informácie,“ pokračoval Piško s tým, že úloha Ústavného súdu SR ako dôležitej poistky proti deštrukcii právneho štátu tak rastie každým dňom na význame.

Osobitným prejavom úpadku právneho štátu je podľa Piška aj čoraz masívnejšia rezignácia na riadny legislatívny proces a verejnú diskusiu. Aj vyššie spomínané pokusy podľa neho pretláčala koalícia práve cez poslanecké pozmeňujúce návrhy alebo zrýchlené legislatívne konania bez riadneho zdôvodnenia.

„Posledným takýmto prípadom len spred pár dní je ďalší škodlivý poslanecký prílepok usilujúci sa obmedziť postavenie spolupracujúcich obvinených ako svedkov. Veríme, že aj tento pokus posilniť beztrestnosť pre ‚našich ľudí‘ dostane nakoniec stopku,“ uzavrel Piško.

(tasr, est)

  |  

Cyprus povedie pol roka rokovaní o osude spaľovacích motorov

Cyprus, krajina bez vlastného automobilového priemyslu, sa v januári ocitne v strede jednej z najkomplikovanejších debát EÚ. Ako rotujúci predseda Rady bude mať šesť mesiacov na to, aby zladil rozporuplné postoje členských štátov k reforme pravidiel predaja áut po roku 2035.

Európska komisia najnovšie navrhla zmierniť zákaz spaľovacích motorov a stanoviť nové ciele pre firemné flotily s nulovými emisiami, píše Politico.

Návrh rozdelil EÚ: Nemecko žiada výnimky pre hybridy a efektívne spaľovacie motory, zatiaľ čo Francúzsko odmieta ústupky. Cyprus deklaruje snahu byť čestným sprostredkovateľom, hoci sám nemá priemyselné záujmy v hre.

Automobilový sektor tvorí deväť percent HDP EÚ a čelí tlaku zo strany čínskej konkurencie.

Politický konsenzus sa bude hľadať ťažko – zákon z roku 2035 sa stal symbolom ekologických ambícií EÚ, no zároveň aj terčom kritiky zo strany pravice.

(reuters, pir)

  |  

V Ríme pribudne busta Štefánika, Šimkovičová potvrdila termín

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová oznámila, že osadenie busty M. R. Štefánika v Ríme sa plánuje na február 2026. Projekt vznikol v spolupráci s talianskymi partnermi, no jeho realizácia si vyžaduje zložitý administratívny proces.

Pomoc prisľúbila aj slovenská veľvyslankyňa v Taliansku Karla Wursterová. Okrem tejto iniciatívy ministerka avizovala aj širšiu snahu o propagáciu slovenskej kultúry v zahraničí. Zahraniční diplomati podľa nej oceňujú najmä slovenskú tvorbu pre deti.

Plánujú sa tiež vystúpenia umeleckých súborov v USA a Austrálii, zamerané na komunity Slovákov v zahraničí.

Šimkovičová verí, že sa nájdu potrebné financie, a ocenila aj spoluprácu s rezortom diplomacie.

Nádeje vkladá aj do rozšírenia kultúrnej spolupráce s Českou republikou, predovšetkým cez České centrum v New Yorku, o čom plánuje rokovať s českým ministrom kultúry Otom Klempířom.

(tasr, pir)

  |  

Kim poslal Putinovi novoročný pozdrav, ich spojenectvo nazval „vzácnym“

Severokórejský líder Kim Čong-un poslal pred Novým rokom pozdrav ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, v ktorom vyzdvihol spojenectvo medzi oboma krajinami ako „vzácny spoločný majetok“.

V liste, ktorý zverejnila agentúra KCNA, Kim označil uplynulý rok za významný pre bilaterálne vzťahy a vyzdvihol ich „plnú vzájomnú podporu“. Ocenil aj hlboké prepojenie medzi národmi, ktoré podľa neho stoja bok po boku „v rovnakom zákope“.

Tým nepriamo potvrdil účasť severokórejských vojakov na ruskej strane vo vojne proti Ukrajine – podľa dostupných údajov ich bolo vyslaných približne 15-tisíc.

Vzťahy medzi Pchjongjangom a Moskvou sa v roku 2024 ešte viac upevnili podpisom zmluvy o strategickom partnerstve. Kim naznačil, že toto spojenectvo je určené nielen pre súčasnosť, ale aj pre budúce generácie.

Jeho vyjadrenia prichádzajú krátko po tom, čo podobný pozdrav adresoval Kimovi aj samotný Putin.

(pir)

  |  

Nórsko vyzbrojuje Ukrajinu, ale vlastná armáda nemá ani zimné oblečenie

V Nórsku rastie napätie okolo armádneho zásobovania. Zatiaľ čo štát pokračuje vo veľkej podpore Ukrajiny, domáca armáda hlási akútny nedostatok zimného vybavenia, píše Forsvarets forum.

Vojaci nemajú dostatok základných položiek ako termobielizeň, prilby, kukly alebo ochranné vesty. V severných oblastiach museli niektoré výcvikové aktivity zastaviť, keďže regrúti nemali čo na seba.

Podľa veliteľov ide o vážny systémový problém – chýbajú rámcové zmluvy s dodávateľmi a niektoré objednávky výrazne meškajú. Situáciu zhoršuje aj nedostatok personálu vo verejnom obstarávaní. Zároveň však štát trvá na tom, že pomoc Ukrajine je prioritou.

Ozývajú sa hlasy, že takýto stav oslabuje dôveru vo velenie a znižuje pripravenosť jednotiek na krízové situácie. Armáda núdzovo využíva rozpočtové fondy určené na výcvik, čo len ďalej obmedzuje jej činnosť.

Napriek miliardovým výdavkom na modernizáciu zbrojenia zostávajú vojaci v teréne bez základného vybavenia.

(pir)