Preskočiť na obsah
  |  

Polícia v roku 2025 nabrala 1 200 ľudí, Šutaj Eštok hovorí o úspechu

Policajný zbor v roku 2025 zaznamenal výrazné personálne posilnenie – podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka doň pribudlo viac ako 1 200 nových policajtov, pričom odišlo približne 400.

Čistý nárast teda predstavuje okolo 800 príslušníkov, čo minister označil za významný úspech po rokoch stagnácie.

Vlani bol odlev spôsobený najmä odchodmi do výsluhového dôchodku oveľa výraznejší – odišlo viac ako dvetisíc ľudí.

Zvýšený záujem o službu v polícii v roku 2025 (až 7 300 uchádzačov) Šutaj Eštok pripisuje aj efektívnej náborovej kampani, ktorá cieli aj na športové podujatia po celom Slovensku.

Minister zároveň potvrdil, že náborový príspevok päťtisíc eur zostane zachovaný aj v ďalších rokoch, keďže sa jeho efekt osvedčil. Podľa neho ide o trend, s ktorým zápasia viaceré krajiny EÚ – nedostatok policajtov je problémom aj v Česku, Maďarsku a ďalších štátoch západnej Európy.

(tasr, pir)

  |  

Raši: Hlas ešte nenašiel podporu na vypustenie jedného volebného obvodu z ústavy

Koaličná strana Hlas stále presadzuje vypustenie jedného volebného obvodu z Ústavy SR. Podľa Richarda Rašiho ide o potrebnú úpravu, ktorá by mohla viesť k spravodlivejšiemu zastúpeniu regiónov v parlamente.

Napriek viacerým pokusom sa Hlasu zatiaľ nepodarilo získať dostatočnú politickú podporu – ani zo strany koaličných partnerov, ani od regionálnych strán.

Raši naznačil, že otázku plánujú znovu otvoriť, ak dôjde k širšej ústavnej novele, napríklad v súvislosti s predĺžením mandátov samospráv. Aj keď samotné vypustenie ustanovenia by podľa neho automaticky nemenilo volebný systém, považuje to za krok k jeho reforme.

Kritici ako Roman Michelko zo SNS však tvrdia, že návrh nemá v súčasnom parlamente šancu prejsť, keďže mu chýba ústavná väčšina a podporu mu vyjadrujú iba Hlas a KDH.

(tasr, pir)

  |  

Transparency: Rok 2025 bol pokračovaním podkopávania právneho štátu

Z pohľadu Transparency International Slovensko (TIS) sa po deštruktívnych zásahoch z roku 2024 ich dôsledky naplno prejavili v praxi, či už v zhoršenej schopnosti štátu odhaľovať a trestať korupciu, v politizácii verejnoprávneho vysielateľa alebo v chaotickom opravovaní nedomyslených legislatívnych zmien.

„Prudký historický prepad Slovenska v globálnom Indexe vnímania korupcie, ktorý zverejnila centrála Transparency International začiatkom roka, už jasne reflektuje tento vývoj,“ rozvinul pre TASR riaditeľ TIS Michal Piško.

Tvrdí aj to, že negatívnym znakom tohto roka boli aj pokračujúce útoky na verejnú kontrolu a nezávislé inštitúcie. Tie podľa jeho slov vyvrcholili na konci roka expresnou snahou vládnej moci zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorú v hodine dvanástej nateraz zastavil Ústavný súd SR.

„V rovnaký deň stopol aj snahu o šikanu neziskových organizácií cez odvar ruského zákona a ešte predtým aj pokus obmedziť verejnú kontrolu cez spoplatňovanie rozsiahlejších žiadostí o informácie,“ pokračoval Piško s tým, že úloha Ústavného súdu SR ako dôležitej poistky proti deštrukcii právneho štátu tak rastie každým dňom na význame.

Osobitným prejavom úpadku právneho štátu je podľa Piška aj čoraz masívnejšia rezignácia na riadny legislatívny proces a verejnú diskusiu. Aj vyššie spomínané pokusy podľa neho pretláčala koalícia práve cez poslanecké pozmeňujúce návrhy alebo zrýchlené legislatívne konania bez riadneho zdôvodnenia.

„Posledným takýmto prípadom len spred pár dní je ďalší škodlivý poslanecký prílepok usilujúci sa obmedziť postavenie spolupracujúcich obvinených ako svedkov. Veríme, že aj tento pokus posilniť beztrestnosť pre ‚našich ľudí‘ dostane nakoniec stopku,“ uzavrel Piško.

(tasr, est)

  |  

Cyprus povedie pol roka rokovaní o osude spaľovacích motorov

Cyprus, krajina bez vlastného automobilového priemyslu, sa v januári ocitne v strede jednej z najkomplikovanejších debát EÚ. Ako rotujúci predseda Rady bude mať šesť mesiacov na to, aby zladil rozporuplné postoje členských štátov k reforme pravidiel predaja áut po roku 2035.

Európska komisia najnovšie navrhla zmierniť zákaz spaľovacích motorov a stanoviť nové ciele pre firemné flotily s nulovými emisiami, píše Politico.

Návrh rozdelil EÚ: Nemecko žiada výnimky pre hybridy a efektívne spaľovacie motory, zatiaľ čo Francúzsko odmieta ústupky. Cyprus deklaruje snahu byť čestným sprostredkovateľom, hoci sám nemá priemyselné záujmy v hre.

Automobilový sektor tvorí deväť percent HDP EÚ a čelí tlaku zo strany čínskej konkurencie.

Politický konsenzus sa bude hľadať ťažko – zákon z roku 2035 sa stal symbolom ekologických ambícií EÚ, no zároveň aj terčom kritiky zo strany pravice.

(reuters, pir)

  |  

V Ríme pribudne busta Štefánika, Šimkovičová potvrdila termín

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová oznámila, že osadenie busty M. R. Štefánika v Ríme sa plánuje na február 2026. Projekt vznikol v spolupráci s talianskymi partnermi, no jeho realizácia si vyžaduje zložitý administratívny proces.

Pomoc prisľúbila aj slovenská veľvyslankyňa v Taliansku Karla Wursterová. Okrem tejto iniciatívy ministerka avizovala aj širšiu snahu o propagáciu slovenskej kultúry v zahraničí. Zahraniční diplomati podľa nej oceňujú najmä slovenskú tvorbu pre deti.

Plánujú sa tiež vystúpenia umeleckých súborov v USA a Austrálii, zamerané na komunity Slovákov v zahraničí.

Šimkovičová verí, že sa nájdu potrebné financie, a ocenila aj spoluprácu s rezortom diplomacie.

Nádeje vkladá aj do rozšírenia kultúrnej spolupráce s Českou republikou, predovšetkým cez České centrum v New Yorku, o čom plánuje rokovať s českým ministrom kultúry Otom Klempířom.

(tasr, pir)

  |  

Kim poslal Putinovi novoročný pozdrav, ich spojenectvo nazval „vzácnym“

Severokórejský líder Kim Čong-un poslal pred Novým rokom pozdrav ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, v ktorom vyzdvihol spojenectvo medzi oboma krajinami ako „vzácny spoločný majetok“.

V liste, ktorý zverejnila agentúra KCNA, Kim označil uplynulý rok za významný pre bilaterálne vzťahy a vyzdvihol ich „plnú vzájomnú podporu“. Ocenil aj hlboké prepojenie medzi národmi, ktoré podľa neho stoja bok po boku „v rovnakom zákope“.

Tým nepriamo potvrdil účasť severokórejských vojakov na ruskej strane vo vojne proti Ukrajine – podľa dostupných údajov ich bolo vyslaných približne 15-tisíc.

Vzťahy medzi Pchjongjangom a Moskvou sa v roku 2024 ešte viac upevnili podpisom zmluvy o strategickom partnerstve. Kim naznačil, že toto spojenectvo je určené nielen pre súčasnosť, ale aj pre budúce generácie.

Jeho vyjadrenia prichádzajú krátko po tom, čo podobný pozdrav adresoval Kimovi aj samotný Putin.

(pir)