Preskočiť na obsah
  |  

Nový systém kontroly vstupu do EÚ odhalil 100 podvodov s identitou

Európska komisia po viac ako dvoch mesiacoch hodnotí nový systém vstup/výstup (EES) ako úspešný. Od jeho spustenia v októbri zaznamenal viac ako 13 miliónov príchodov a odchodov občanov tretích krajín, pričom približne 60 percent kontrol prebehlo prostredníctvom biometrických údajov.

Systém odhalil takmer 100 pokusov o podvod s totožnosťou a v 7-tisíc prípadoch zabránil vstupu do EÚ. Cieľom EES je modernizovať kontroly na vonkajších hraniciach Schengenu, odhaliť osoby prekračujúce povolenú dĺžku pobytu a eliminovať používanie falošných dokladov.

Eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner označil nový systém za dôležitý nástroj, ktorý zefektívňuje prácu pohraničných orgánov.

EES má byť plne zavedený vo všetkých členských štátoch do apríla 2026, keď definitívne nahradí klasické pečiatkovanie pasov.

(tasr, mja)

  |  

„Slizký Ježiš“ v Stuttgarte pobúril veriacich aj politikov

Živý prenos vianočnej bohoslužby z katolíckeho kostola Panny Márie v Stuttgarte vzbudil rozruch. Kontroverzná umelecká inštalácia zobrazovala dospelého muža ležiaceho nahého pod mokrým ryžovým papierom, čo podľa niektorých pripomínalo „dýchajúceho mimozemšťana“, píše portál Heute.

Pastor Thomas Steiger zdôraznil, že išlo o vyobrazenie človeka v jeho krehkosti a zraniteľnosti, nie o provokáciu. Na sociálnych sieťach sa však objavili ostré komentáre a denník Bild označil scénu za „slizkého Ježiša“.

Kritika prichádza najmä z konzervatívneho spektra – CDU obvinila televíziu ARD z ničenia hodnôt a šírenia „woke“ ideológie prostredníctvom vianočného príbehu.

Podľa niektorých politikov tým cirkev stráca dôstojnosť a odrádza ľudí práve v čase, keď sú sviatky často jediným kontaktom veriacich s cirkvou. Diecéza sa k celej veci zatiaľ nevyjadrila.

(mja)

  |  

Zakladateľku portálu Meduza odsúdili v Rusku na päť rokov

Moskovský súd odsúdil v neprítomnosti Galinu Timčenkovú, zakladateľku exilového portálu Meduza, na päť rokov väzenia. Timčenková čelila obvineniam z vedenia „nežiaducej organizácie“, čo je status, ktorý ruské úrady udelili portálu Meduza v roku 2023, informuje denník Moscow Times.

Prokuratúra tvrdí, že Timčenková pokračovala v činnosti aj po zákaze vrátane distribúcie obsahu cez aplikáciu obchádzajúcu ruské blokácie.

Timčenková, ktorá bola kedysi šéfredaktorkou Lenta.ru, žije v exile v Lotyšsku. Jej právnik obvinenia odmietol a poukázal na porušenie práva na slobodu prejavu.

Rozsudok prichádza v čase zintenzívnenej perzekúcie nezávislých médií v Rusku, kde už niekoľko opozičných hlasov čelí trestnému stíhaniu pre kritiku režimu.

(mja)

  |  

Švajčiarsko by sa neubránilo rozsiahlemu útoku, tvrdí veliteľ

Švajčiarsko sa podľa odchádzajúceho šéfa armády Thomasa Suessliho nedokáže brániť proti rozsiahlemu útoku a potrebuje zásadne zvýšiť vojenské výdavky. Krajina síce dokáže čeliť kyberútokom a hrozbám od neštátnych aktérov, no plne vybaviť dokáže iba tretinu vojakov.

V rozhovore pre NZZ Suessli upozornil, že Švajčiari sa mylne spoliehajú na neutralitu ako formu ochrany, čo považuje za historicky nesprávne. Uviedol, že obranyschopnosť má zmysel iba vtedy, ak je podložená zbraňami.

Armáda modernizuje delostrelectvo a obstaráva stíhačky F-35, no projekt sprevádzajú meškania a rozpočtové napätie.

Plán zvýšiť výdavky na obranu na jedno percento HDP do roku 2032 je podľa Suessliho príliš pomalý. Úplná pripravenosť by pri takom tempe nastala až okolo roku 2050, čo považuje za neprijateľné vzhľadom na rastúce riziká zo strany Ruska.

(reuters, mja)

  |  

Zelenskyj: Ukrajina má červené čiary, ale sú možné aj kompromisy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v mierovom pláne s Ruskom existujú červené čiary, ktoré Ukrajina nikdy neprekročí, najmä pokiaľ ide o územné ústupky alebo uznanie statusu Záporožskej jadrovej elektrárne, informuje agentúra Unian.

Pripustil však, že existuje priestor na kompromisy, pričom rozhodujúce slovo bude mať ukrajinská verejnosť – formou referenda alebo legislatívnych zmien. Zdôraznil potrebu bezpečnostných záruk.

Reagoval tak na prebiehajúce rokovania medzi Ukrajinou a USA o ukončení vojny, ktoré Rusko sprevádza masívnymi útokmi. Len počas posledného útoku vypustila Ruská federácia takmer 500 dronov a 40 rakiet.

Zelenskyj zároveň vyzval Západ na urýchlené a systematické dodávky protivzdušnej obrany, najmä rakiet, ktoré krajine akútne chýbajú.

(mja)

  |  

Rusko predlžuje zákaz vývozu benzínu a nafty do februára 2026

Ruská vláda predĺžila zákaz vývozu motorového benzínu a ďalších ropných produktov až do februára 2026. Nové obmedzenia sa budú týkať všetkých vývozcov a v prípade benzínu aj výrobcov, píše agentúra Interfax.

Pri vývoze motorovej nafty, lodného paliva a plynových olejov sa výnimka bude týkať priamych producentov. Moskva už takéto obmedzenia zaviedla v roku 2023, aby stabilizovala domáci trh, ktorý v letných mesiacoch čelil výkyvom pre vyšší dopyt.

Podľa vicepremiéra Alexandra Novaka sa vtedy situáciu podarilo zvládnuť manuálnou reguláciou, zvýšením výroby a dočasným dovozom z Bieloruska. Dnes označuje stav trhu za vyrovnaný a pokojný, pričom zásoby palív prekračujú úroveň z predchádzajúceho roka.

Nové predpisy vstúpia do platnosti deň po oficiálnom zverejnení. Z pohľadu Kremľa ide o preventívne opatrenie na udržanie stability v sektore, ktorý zostáva strategicky dôležitý pre domácu ekonomiku.

(mja)