V kraji nemeckých antivaxerov, kde by sa Slováci cítili skoro ako doma

Skutočnosť, že v silne sekularizovanom Nemecku môže existovať niečo také ako akési biblické pásmo, som sa dozvedel až minulú zimu. Nejde o veľké územie, skôr o dve malé enklávy v kopcovitom teréne, o puritánsku oblasť Švábska v okolí Stuttgartu a o nemeckú časť Krušných hôr. Nemecké médiá si začali v zime zvlášť všímať Krušnohorský okres (Erzgebirgskreis). Práve tu, na juhu Saska, narazila lockdownová politika na najzúrivejší odpor, práve odtiaľto vyrážali celé autobusy na živelné berlínske demonštrácie proti opatreniam – a práve v tunajších preťažených nemocniciach kosila korona.

Mediálny mainstream prišiel s jednoduchým vysvetlením: Títo poverčiví zadubenci volia vo veľkej miere pravicových populistov z AfD. Tá ako jediná strana v Spolkovom sneme brojila proti tvrdosti nemeckého koronarežimu. Mnohí Krušnohorci preto kašlali na opatrenia a platili za to životom.

Ukazuje sa, že nezvyčajne veľký Krušnohorský okres s 330-tisíc obyvateľmi patrí medzi okresy s najnižšou zaočkovanosťou v Ne­mec­ku. Z pohľadu celého Nemecka je aspoň prvou dávkou zaočkovaných už takmer 65 percent oby­va­teľov. Zo 16 spolkových krajín je na tom najslabšie Sasko (ani nie 55 percent) a v ňom Krušnohorský okres, kde je ochota dať sa očkovať suverénne najnižšia.

Aspoň prvú dávku tu prijalo len okolo 43 percent, teda o tretinu menej, ako je nemecký prie­mer. Zmienených 43 percent je presne taká istá miera očkovania, akú má Slovensko. Aj preto som si položil otáz­ku, či sa Krušnohorský okres podobá viac na Slovensko ako na zvyšok Nemecka.