Preskočiť na obsah
  |  

V deň invázie na Ukrajinu bola údajne jadrová základňa uvedená do plnej bojovej pohotovosti

Tvrdí to bývalý dôstojník ruskej jadrovej základne, ktorý dezertoval.

„Zbrane boli pripravené na odpálenie na more a vzduch a teoreticky aj na jadrový útok,“ uviedol vojak označený ako Anton pre stanicu BBC. Stav pohotovosti VRAJ trval dva až tri týždne, pričom jednotka bola izolovaná na základni bez prístupu k informáciám mimo štátnej televízie.

Anton bol členom rýchlej zásahovej jednotky, ktorá strážila jadrové zbrane. Zdôraznil, že výber personálu na takéto základne je mimoriadne prísny, zahŕňa testy na detektore lži a jednotky sú výlučne zložené z profesionálnych vojakov.

Kremeľ nedávno zmenil jadrovú doktrínu, ktorá teraz umožňuje použitie jadrových zbraní v prípade masívneho útoku konvenčnými raketami za podpory jadrového štátu.

(mm)

  |  

Nemecko poskytne Ukrajine do konca roka dva systémy protivzdušnej obrany IRIS-T

Počas záverečného dňa stretnutia šéfov diplomacie skupiny G7 v talianskom mestečku Fiuggi to oznámila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

Baerbocková pripomenula, že od začiatku vojny na Ukrajine poskytlo Nemecko nielen na ochranu Ukrajiny, "ale aj na našu vlastnú ochranu", pomoc za viac ako 37 miliárd eur.

Nemecký kancelár Olaf Scholz začiatkom septembra prisľúbil Ukrajine dodanie ďalších systémov protivzdušnej obrany typu IRIS-T. Záväzne objednaných bolo osem systémov IRIS-T SLM a deväť systémov IRIS-T SLS, pričom dva komplety z každého typu budú dodané tento rok, ostatné od roku 2025.

Systémy IRIS-T vyrába nemecká zbrojovka Diehl Defence.

USA v polovici novembra umožnili ukrajinskej armáde útočiť na ciele v Rusku americkými raketami ATACMS, čo Kyjev doteraz využil najmenej trikrát.

(tasr, deutschlandfunk)

  |  

Populácia v Pásme Gazy by sa mala znížiť o polovicu, vyhlásil izraelský minister financií

Krajne pravicovo orientovaný izraelský minister financií Bezalel Smotrič tvrdí, že Izrael má „dobyť" Pásmo Gazy a zároveň znížiť počet jeho obyvateľov na polovicu pomocou podpory „dobrovoľnej emigrácie".

„Môžeme a musíme dobyť Pásmo Gazy. Nemali by sme sa báť to vysloviť," vyhlásil minister Smotrič v pondelok neskoro večer na podujatí organizovanom Radou Ješa, ktorá združuje izraelských osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

„Niet pochýb o tom, že s podporou dobrovoľnej emigrácie z Gazy sa podľa môjho názoru naskytá jedinečná príležitosť, ktorá sa otvára s novou administratívou," povedal Smotrič, pričom podľa AFP odkazoval na zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA.

Podľa Smotriča, ktorý vedie ultranacionalistickú stranu Mafdal - Náboženský sionizmus, by k zníženiu počtu obyvateľov Pásma Gazy mohlo dôjsť do dvoch rokov.

V polovici novembra obvinila ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) izraelské jednotky z násilného vysídľovania obyvateľov Pásma Gazy. Konanie izraelskej armády podľa HRW predstavuje zločiny proti ľudskosti a v niektorých prípadoch aj etnické čistky. Izrael takéto obvinenia popiera.

(tasr)

  |  

Merkelová k Ukrajine: Treba pripraviť plán na mier v správnom okamihu

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová nepovažuje žiadne zo svojich štátnických rozhodnutí za vyloženú chybu.

V rozhovore pre nemeckú stanicu RND uviedla, že chápe kritiku niektorých krokov, napríklad voči Rusku či počas migračnej krízy, no za svojimi rozhodnutiami si stojí.

Memoáre s názvom Sloboda, Spomienky 1954–2021, ktoré vyšli tento týždeň vo viacerých jazykoch, prinášajú jej pohľad na kľúčové udalosti jej šestnásťročného pôsobenia vo funkcii.

Merkelová vo vzťahu k Rusku obhajuje snahy o hospodársku spoluprácu a dialóg s prezidentom Vladimirom Putinom.

Vo svojich pamätiach sa venuje aj migračnej kríze roku 2015, keď svojou vetou „Wir schaffen das“ (Zvládneme to) chcela upokojiť obyvateľov Nemecka. Merkelová zdôrazňuje, že legálna migrácia musí byť súčasťou riešenia, pričom varovala demokratické strany pred rétorickým predbiehaním sa s AfD.

Merkelová ďalej apeluje na hľadanie diplomatických riešení konfliktov, vrátane vojny na Ukrajine, kde zdôraznila potrebu pripraviť plán na mier v správnom okamihu.

(mm)

  |  

Policajná inšpekcia prijal trestné oznámenie v prípade smrti Lučanského

Podanie na ÚIS urobil v mene poškodenej rodiny splnomocnený zástupca Miroslav Radačovský.

Dôvodom boli podľa jeho slov nové skutočnosti. Bývalý policajný prezident Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.

Vyšetrovateľ ÚIS trestné stíhanie minulý rok v septembri zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry vo februári ako nedôvodnú zamietol. Radačovský následne podal žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora.

Generálna prokuratúra SR v júli potvrdila, že v prípade Lučanského smrti nezistil prokurátor Generálnej prokuratúry SR protiprávne úmyselné či nedbanlivostné konanie zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(tasr, aktuality)

  |  

Auto: Skupina Stellantis plánuje zatvoriť svoj závod v britskom Lutone

Ohrozených je viac ako tisíc pracovných miest.

Spoločnosť uviedla, že svoju výrobu ľahkých úžitkových vozidiel na britskom trhu skoncentruje v závode Ellesmere Port v severnom Anglicku, kam plánuje presunúť „stovky pracovných miest" z Lutonu.

Skupina ďalej oznámila, že začala konzultácie so zamestnancami a odbormi. V júni Stellantis vyzvala britskú vládu, aby zaviedla opatrenia na zvýšenie dopytu po elektromobiloch a pomohla jej tak splniť legislatívu, na základe ktorých musia výrobcovia automobilov predávať viac týchto vozidiel. V tom čase zároveň varovala, že nečinnosť by mohla viesť k zastaveniu jej výroby v Spojenom kráľovstve.

Stellantis, podobne ako mnohé ďalšie automobilky, zápasí s viacerými problémami, najmä s nízkym dopytom po drahších elektrických autách. Ďalšie ťažkosti automobilke spôsobuje silná konkurencia z Číny.

(tasr, reuters)