Preskočiť na obsah
  |  

Populácia v Pásme Gazy by sa mala znížiť o polovicu, vyhlásil izraelský minister financií

Krajne pravicovo orientovaný izraelský minister financií Bezalel Smotrič tvrdí, že Izrael má „dobyť" Pásmo Gazy a zároveň znížiť počet jeho obyvateľov na polovicu pomocou podpory „dobrovoľnej emigrácie".

„Môžeme a musíme dobyť Pásmo Gazy. Nemali by sme sa báť to vysloviť," vyhlásil minister Smotrič v pondelok neskoro večer na podujatí organizovanom Radou Ješa, ktorá združuje izraelských osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

„Niet pochýb o tom, že s podporou dobrovoľnej emigrácie z Gazy sa podľa môjho názoru naskytá jedinečná príležitosť, ktorá sa otvára s novou administratívou," povedal Smotrič, pričom podľa AFP odkazoval na zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA.

Podľa Smotriča, ktorý vedie ultranacionalistickú stranu Mafdal - Náboženský sionizmus, by k zníženiu počtu obyvateľov Pásma Gazy mohlo dôjsť do dvoch rokov.

V polovici novembra obvinila ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) izraelské jednotky z násilného vysídľovania obyvateľov Pásma Gazy. Konanie izraelskej armády podľa HRW predstavuje zločiny proti ľudskosti a v niektorých prípadoch aj etnické čistky. Izrael takéto obvinenia popiera.

(tasr)

  |  

Merkelová k Ukrajine: Treba pripraviť plán na mier v správnom okamihu

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová nepovažuje žiadne zo svojich štátnických rozhodnutí za vyloženú chybu.

V rozhovore pre nemeckú stanicu RND uviedla, že chápe kritiku niektorých krokov, napríklad voči Rusku či počas migračnej krízy, no za svojimi rozhodnutiami si stojí.

Memoáre s názvom Sloboda, Spomienky 1954–2021, ktoré vyšli tento týždeň vo viacerých jazykoch, prinášajú jej pohľad na kľúčové udalosti jej šestnásťročného pôsobenia vo funkcii.

Merkelová vo vzťahu k Rusku obhajuje snahy o hospodársku spoluprácu a dialóg s prezidentom Vladimirom Putinom.

Vo svojich pamätiach sa venuje aj migračnej kríze roku 2015, keď svojou vetou „Wir schaffen das“ (Zvládneme to) chcela upokojiť obyvateľov Nemecka. Merkelová zdôrazňuje, že legálna migrácia musí byť súčasťou riešenia, pričom varovala demokratické strany pred rétorickým predbiehaním sa s AfD.

Merkelová ďalej apeluje na hľadanie diplomatických riešení konfliktov, vrátane vojny na Ukrajine, kde zdôraznila potrebu pripraviť plán na mier v správnom okamihu.

(mm)

  |  

Policajná inšpekcia prijal trestné oznámenie v prípade smrti Lučanského

Podanie na ÚIS urobil v mene poškodenej rodiny splnomocnený zástupca Miroslav Radačovský.

Dôvodom boli podľa jeho slov nové skutočnosti. Bývalý policajný prezident Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.

Vyšetrovateľ ÚIS trestné stíhanie minulý rok v septembri zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry vo februári ako nedôvodnú zamietol. Radačovský následne podal žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora.

Generálna prokuratúra SR v júli potvrdila, že v prípade Lučanského smrti nezistil prokurátor Generálnej prokuratúry SR protiprávne úmyselné či nedbanlivostné konanie zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(tasr, aktuality)

  |  

Auto: Skupina Stellantis plánuje zatvoriť svoj závod v britskom Lutone

Ohrozených je viac ako tisíc pracovných miest.

Spoločnosť uviedla, že svoju výrobu ľahkých úžitkových vozidiel na britskom trhu skoncentruje v závode Ellesmere Port v severnom Anglicku, kam plánuje presunúť „stovky pracovných miest" z Lutonu.

Skupina ďalej oznámila, že začala konzultácie so zamestnancami a odbormi. V júni Stellantis vyzvala britskú vládu, aby zaviedla opatrenia na zvýšenie dopytu po elektromobiloch a pomohla jej tak splniť legislatívu, na základe ktorých musia výrobcovia automobilov predávať viac týchto vozidiel. V tom čase zároveň varovala, že nečinnosť by mohla viesť k zastaveniu jej výroby v Spojenom kráľovstve.

Stellantis, podobne ako mnohé ďalšie automobilky, zápasí s viacerými problémami, najmä s nízkym dopytom po drahších elektrických autách. Ďalšie ťažkosti automobilke spôsobuje silná konkurencia z Číny.

(tasr, reuters)

  |  

Máme vážnejšie problémy. Fico vysvetlil, prečo sa bude Šutaj Eštok odvolávať až vo februári

Parlament si nový termín odhlasoval 76 hlasmi na návrh poslaneckých klubov Smeru, Hlasu a SNS.

O opozičnom návrhu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) z funkcie budú poslanci Národnej rady rokovať až 4. februára. Parlament si to odhlasoval 76 hlasmi na návrh poslaneckých klubov troch koaličných strán. V pléne to oznámil podpredseda parlamentu poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas).

Mimoriadna schôdza bola zvolaná na utorok o 17.00 h. Po tom, čo ju Žiga otvoril, navrhovala koalícia, aby bola diskusia skrátená na 12 hodín. Pri hlasovaní o návrhu sa parlamentu nedarilo byť uznášaniaschopným, prezentovalo sa opakovane len 75 poslancov.

Vysvetľuje premiér

Koalícia v utorok umožnila otvoriť mimoriadnu schôdzu Národnej rady k opozičnému návrhu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a minister bol pripravený sa obhájiť. Keď navrhla skrátiť diskusiu na 12 hodín, opozícia nechcela konštruktívne spolupracovať. Preto sa schôdza presunula na február. Tvrdí to premiér Robert Fico (Smer).

Deklaruje, že ak opozícia podá znova návrh na odvolanie ministra, koaliční poslanci už schôdzu neotvoria. Koalícia trvá až na februárovom termíne schôdze k odvolávaniu Šutaja Eštoka. Opozícia totiž už medzitým kritizovala presunutie odvolávania ministra vnútra Šutaja Eštoka v Národnej rade na február budúceho roka.

V stredu (27. 11.) preto plánuje podať ďalší návrh na vyslovenie nedôvery šéfovi rezortu vnútra. Vyplýva to z vyjadrení opozičných lídrov pre novinárov.

Skrátenie diskusie na 12 hodín obhajoval Fico tým, že parlament musí rokovať o dôležitejších veciach, akými sú napríklad štátny rozpočet či stavebný zákon. Koalícia nechce, aby opozícia blokovala parlament napríklad päť dní. "Keby mali reálne argumenty, zničia ministra za 30 minút," vyhlásil. Slovensko má podľa neho vážnejšie problémy ako problém, ktorý presadzuje opozícia. "Bolo evidentné, že nemajú záujem, aby sme v rozumnom čase túto schôdzu skončili, dohodli sme sa v koalícii, že táto schôdza bude až vo februári," vysvetlil premiér.

Premiér deklaruje, že na pondelkovej (25. 11.) koaličnej rade sa lídri dohodli na tom, že minister bude detailne reagovať na dôvody na jeho odvolanie. "Vládna koalícia si uvedomuje, že má tesnú väčšinu," doplnil. "Dnes bol prvý deň, keď sme pracovali so 76-kou. Boli procedurálne rozhodnutia, kde nepochopiteľne opozícia marila hlasovanie, pretože sa to týkalo ich schôdze," povedal.

Šutaj Eštok sa poďakoval za dôveru partnerom. "Opozícia sa v rámci svojej buď neschopnosti alebo amatérskosti rozhodla robiť obštrukcie, a preto aj tejto vládnej koalícii došla trpezlivosť s týmito ľuďmi, pretože máme podstatne dôležitejšie veci, ktoré v parlamente potrebujeme schváliť," povedal.

Myslí si, že opozícia ho odvoláva preto, lebo ukončil "vojnu v polícii", ukončil nelegálnu migráciu a zriadil vyšetrovací tím na prešetrenie reakcie štátu na pandémiu či tím Darca, ktorý má vyšetrovať darovanie vojenskej techniky na Ukrajinu.

Šéf SNS Andrej Danko tvrdí, že koalícia mala dosť poslancov. "Nebudeme dopĺňať hlasovanie pre opozíciu," skonštatoval s tým, že opozícia mala mať na tejto schôdzi dostatok hlasov. Súhlasí s tým, že koalícia má na práci dôležitejšie zákony.

Prečo ho chce opozícia odvolať

Opozícia chcela Šutaja Eštoka odvolávať okrem iného za aktuálnu situáciu v Policajnom zbore, zanedbanie problému policajnej brutality či neriešenie bombových hrozieb v školách. Hovorili tiež o šikanovaní vyšetrovateľov či šírení hoaxov.

Šéf rezortu vnútra mal podľa opozície vyvodiť politickú zodpovednosť v súvislosti s incidentom spojeným s obvinením košického policajta zo zabitia zaistenej osoby. Vyčítajú mu aj policajné razie, ktoré podľa nich sprevádza hrubé správanie policajtov. Ďalším dôvodom na odvolanie ministra je podľa nich aj uzavretý zmier medzi Andrejom Babišom a Ministerstvom vnútra SR v spore o ochranu osobnosti, týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti či neprofesionálny prístup k vyšetreniu atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer). Opozícia upozornila aj na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu.

(tasr)

  |  

Nehammer v telefonáte Trumpovi ponúkol Rakúsko ako miesto pre mierové rokovania

Rakúsky kancelár Karl Nehammer zároveň Donalda Trumpa pozval na návštevu krajiny.

Podľa Nehammera má Trump záujem o ukončenie vojny. Rakúsky kancelár verí, že po jeho nástupe do funkcie 20. januára naberie táto téma novú dynamiku.

Trump kritizoval vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo strany súčasného prezidenta USA Joea Bidena. V predvolebnej kampani opakovane vyhlásil, že vojnu na Ukrajine vyrieši do 24 hodín.

Telefonát oboch lídrov sa uskutočnil ešte v pondelok. Podľa Nehammera sa Trump počas rozhovoru zaujímal najmä o dojmy z osobného stretnutia rakúskeho kancelára s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nehammer sa s Putinom stretol necelé dva mesiace po začiatku vojny na Ukrajine. Jeho cieľom bolo rokovať o možných diplomatických riešeniach konfliktu.

Rakúsko nie je členom NATO. Doteraz však podporilo všetky sankcie, ktoré EÚ na Rusko uvalila. Nehammer patrí k najvýznamnejším európskym politikom, ktorí naliehajú na skoré začatie rokovaní s Moskvou.

Nehammer telefonát označil ako „veľmi priateľský a perspektívny". Okrem konfliktu na Ukrajine s Trumpom diskutoval aj o energetickej bezpečnosti, ekonomickej a bezpečnostnej spolupráci.

(tasr, dpa, apa)