Preskočiť na obsah
  |  

Izraelská armáda dostala nový obranný systém Iron Beam

Izraelské ministerstvo obrany oznámilo, že ozbrojené sily dostali vysokovýkonný laserový obranný systém Iron Beam (Železný lúč), ktorý integrujú do viacúrovňovej protivzdušnej obrany krajiny.

Nový systém vyvinuli zbrojárske firmy Elbit Systems a Rafael. Predstavuje ďalšiu súčasť izraelskej integrovanej protivzdušnej obrany popri systémoch Železná kupola, Dávidov prak a Šíp. Testy ukázali, že systém spoľahlivo zachytáva rakety, mínometné granáty, lietadlá a drony. Jeho prevádzka je výrazne lacnejšia ako pri doterajších systémoch.

Podľa odhadov USA by laserová zbraň mohla zneškodniť drony s nákladmi asi štyri doláre za jednu operáciu. Izraelský minister obrany Jisrael Kac označil nasadenie systému za „historický moment", ktorý zásadne zmení bezpečnostné prostredie. Nový systém je podľa neho plne pripravený na nasadenie.

(tasr, sie)

  |  

Szijjártó: Maďarsko v roku 2026 neprijme jediného migranta

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že Maďarsko v roku 2026 neprijme jediného migranta a nezaplatí žiadne peniaze na ich ubytovanie. V príspevku na sociálnej sieti Facebook odmietol pravidlá Európskej únie v oblasti azylu a migrácie.

Szijjártó označil migračný pakt, ktorý nadobudne platnosť 12. júna 2026, za „úplne absurdný“. Uviedol, že hoci by mal pakt na papieri zefektívniť európsky azylový systém, v praxi by „donútil Maďarsko k nemožnej voľbe: buď zaplatiť, alebo prijať migrantov“.

Členské štáty EÚ v pondelok definitívne schválili fond solidarity na rok 2026. Podľa prijatého systému budú musieť krajiny buď prijať stanovený počet migrantov, alebo za každého neprijatého migranta zaplatiť 20-tisíc eur či poskytnúť inú formu podpory Cypru, Grécku, Španielsku a Taliansku, ktoré čelia najväčšiemu migračnému tlaku.

O výnimku z povinnosti prispievať mohlo požiadať šesť krajín vrátane Česka a Poľska. Slovensko a Maďarsko však do tohto zoznamu zaradené neboli a iniciatívu odmietajú.

Szijjártó zdôraznil, že Maďarsko vybudovalo plot na hraniciach a chráni vonkajšiu hranicu EÚ. Kritizoval západné krajiny, ktoré sa nedokážu brániť migrantom.

(tasr, sie)

  |  

Zelenskyj hovoril so Starmerom. S Trumpom zavolajú aj európskym lídrom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pripravuje na stretnutie s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom na Floride. Počas stretnutia budú obaja pripojení na konferenčnom hovore s európskymi partnermi.

Zelenskyj pred osobným stretnutím s Trumpom absolvoval aj „podrobný hovor“ s britským premiérom Keirom Starmerom. Prezident o tom informoval na sociálnej sieti X. Témou rozhovoru bola príprava na stretnutie s Trumpom a koordinácia s európskymi spojencami. „Informoval som ho o situácii na fronte a o následkoch ruských útokov,“ napísal Zelenskyj.

(reuters, sie)

  |  

Nemeckí vinári čelia najväčšej kríze za posledné dekády

Nemeckí vinári sú na pokraji kolapsu. Víno sa totiž predáva za omnoho nižšiu cenu, než dosahujú výrobné náklady. Poukázali na to najnovšie údaje Zväzu nemeckých farmárov.

„Aj keď úroda hrozna v tomto roku je podľa nás veľmi dobrej kvality, priemysel sám osebe je uprostred historicky najväčšej ekonomickej krízy,“ uviedla asociácia. Cena sudového vína dosahuje 0,4 až 0,6 eura na liter, zatiaľ čo výrobné náklady predstavujú zhruba 1,2 eura na liter.

Prezident zväzu Joachim Rukwied uviedol, že podiel nemeckých producentov vína na domácom trhu klesol na 41 percent. Navyše sa zhoršila situácia aj z pohľadu exportu. Ten zasiahli dovozné clá Donalda Trumpa, pričom americký trh je pre nemecké vína kľúčový.

Život nemeckým producentom komplikuje aj nedostatok sezónnych zamestnancov či fakt, že pracovné náklady v mnohých podnikoch prevyšujú dosiahnuteľné príjmy. Veľkou záťažou je podľa vinárov zvyšovanie minimálnej mzdy.

(tasr, sak)

  |  

Najznámejší akciový index útočí v závere roka na sedemtisíc bodov

Investori očakávajú, že americký akciový trh ukončí rok 2025 na vysokých číslach. Hlavným indexom sa koncom decembra darilo – na rozdiel od turbulentného začiatku mesiaca, keď oslabili technologické akcie pre obavy spojené s výdavkami na umelú inteligenciu.

Index S&P 500 v stredu pred vianočnými sviatkami uzavrel na rekordnej hodnote, pričom mu chýba len zhruba jedno percento od dosiahnutia historickej úrovne sedemtisíc bodov. Je zároveň na ceste k ôsmemu mesiacu rastu v rade, čo by bola jeho najdlhšia mesačná víťazná séria od rokov 2017 až 2018.

Od začiatku roka vzrástol takmer o 18 percent, zatiaľ čo technologický index Nasdaq Composite šiel nahor o 22 percent.

Na začiatku nového roka sa investori sústreďujú na to, kedy bude Fed ďalej znižovať úrokové sadzby. Americká centrálna banka znížila počas svojich posledných troch zasadnutí v roku 2025 svoju referenčnú sadzbu o 75 bázických bodov na súčasnú úroveň 3,50 až 3,75 percenta.

(reuters, sak)

  |  

Šipoš: Keď koalícia robí šialené veci, my musíme kričať

Michal Šipoš, predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí, označil kroky vládnej koalície za šialené a radikálne a tvrdí, že opozícia na ne musí reagovať rovnako výrazne.

V rozhovore pre TASR priznal, že štandardné vystúpenia v parlamente nemajú dostatočný ohlas, a preto je podľa neho nutné hlasnejšie protestovať – kričať, pískať a držať transparenty.

„Keď koalícia robí šialené veci, unáša štát, my musíme kričať, musíme pískať, musíme mať transparenty. Samozrejme, môžeme sa rozprávať, či niektoré slová, ktoré padli na poslednej schôdzi, nemohli byť jemnejšie či viac zaobalené. Každý sme však nejaká povaha a každý vo vypätých situáciách nejako reagujeme,“ skonštatoval.

Šipoš tvrdí, že omnoho horšie ako vulgarizmy sú aktuálne kroky vládnej koalície.

Počas decembrovej schôdze opozícia reagovala na prijaté zmeny hlučným protestom: poslanci skandovali slovo „hanba“ a pískali na píšťalkách. Dokonca došlo k fyzickému konfliktu medzi niektorými koaličnými a opozičnými zákonodarcami.

(tasr, pir)